24. po Svätej Trojici 2020
Kázňový text: Ef 6, 13-17
Ďalšia časť Božej výzbroje, o ktorej budeme dnes rozmýšľať je obuv. Hneď na prvé počutie to znie veľmi divne, pretože asi nikto nepovažuje topánky za výzbroj vojaka, ale predsa len v určitom slova zmysle, to súčasťou oblečenia vojaka je. Apoštol Pavol to kresťanom do Efezu hovorí takto: „...a obujte si pohotovosť k evanjeliu pokoja.“
Apoštol mal na mysli „polo-čižmy“ rímskeho legionára, ktoré boli vyrobené z kože, mali otvor na prsty a ťažké okované podošvy, ktoré boli priviazané k členkom. To vojakovi umožňovalo dlhé pochody a chránilo jeho nohy. Nie je to ozaj typická vojenská výstroj, tak ako napríklad opasok a na tom zavesený meč, alebo štít, ktorý drží vojak počas boja v ruke. Obuv je skôr súčasť bežného oblečenia každého človeka.
Tak ako bežným ľuďom aj vojakom topánky chránia nohy a umožňujú im pohodlný pohyb. Preto sú dôležité. Čo by ste mali z vojaka, ktorý sa nemôže počas boja presunúť z jedného miesta na druhé, kde ho potrebuje jeho veliteľ?
Priznám sa, že som na vojne nebol, ale viem, čo sú kanady. Viem, že každý vojak ich musel mať nablýskané, naboxované, teda naimpregnované voskom, aby sa do nich nedostala voda a nohy tak mali ochrániť pred vlhkosťou a zimou. Každý vojak musí mať nohy v teple a v suchu, pretože inak mu hrozia otlaky, pľuzgiere, či rôzne plesne.
Pamätám si na jeden film o vojne vo Vietname, kde veliteľ prízvukoval vojakom, že najdôležitejšie je mať nohy v suchu a každý deň si meniť ponožky. Vlhkosť a rôzne infekcie boli nesmiernou hrozbou v takýchto podmienkach.
Obuv by sme možno ani nenazvali výzbroj, ale skôr nutné vybavenie. Ak ste v minulosti v osobnom boji mohli zasiahnuť nepriateľa aj nohou, v dnešnej dobe sa vojny vedú už úplne inak.
Skúste si teraz predstaviť, že sa vyberiete na nejakú horskú túru, perfektne sa oblečiete, pretože je už chladno, nachystáte sa, ruksak na chrbát a na nohy si dáte nejaké kroksy, alebo papuče, ktoré používate vo vnútri v dome. Alebo by ste mali prejsť cez les krížom bez topánok. Dali by ste to? My nie sme naučení chodiť bosí. S najväčšou pravdepodobnosťou by sme svoje nohy zodrali do krvi. Pritom pre nejakého domorodca v Afrike, ktorý chodí celý život bosý, by to nebol žiadny problém. Ale pre nás áno.
Obuv pre nás zabezpečuje kontakt so zemou. Pre vojaka, ktorý v minulosti bojoval s mečom, či kópiou, zabezpečovala stabilitu. Bez stability je ostatná výzbroj absolútne neúčinná.
Na mládežníckom výlete v tomto momente nasledoval pokus, mali obehnúť chatu naboso a bez toho, aby sa pozerali pod nohy. (tento pokus dnes vynecháme)
Ide o to, že ak ma človek nevhodnú obuv, musí sledovať, kde sa postaví a ako položí nohu, by si ju nezranil. Ale, ak sledujete, kde kladiete nohy, nemôžete sa naplno sústrediť na narábanie s mečom a štítom, ktoré držíte v rukách. Keď vojak bojoval, muž proti mužovi, musel mať pevnú obuv, aby sa nemusel popri boji ešte sústrediť na to, kam stúpa. Chodenie a celkovo pohyby nôh musia fungovať automaticky bez toho, aby ste pozerali, kde stúpite.
Tak je to aj v bežnom živote, keď idete po ulici, nesústredíte sa na každý pohyb svojej nohy. Kladiete ich automaticky jednu pred druhú.
To by na to základné vysvetlenie mohlo aj stačiť. A teraz prejdeme na duchovnú obuv. V duchovnej výzbroji je obuv: pohotovosť k evanjeliu pokoja. Tu je to trochu zložitejšie.
POHOTOVOSŤ znamená ostražitosť, pripravenosť. Znamená to byť prichystaný na rýchly presun podľa potreby, na rýchly zásah podľa potreby. Rímsky cisári takto potláčali vzbury v celej rímskej ríši. Keď v nejakej oblasti vypukli nepokoje, rímske légie sa okamžite presunuli a boli nachystané potlačiť vzburu a nastoliť pokoj. A hneď bol kľud. My sa nebavíme o okupácii už aj preto, že v duchovnej vojne ide o pohotovosť k pokoju a to je veľký rozdiel.
POHOTOVOSŤ K POKOJU
Ide o rýchle reakcie, ktoré majú viesť k upokojeniu situácie. Postrehnete alebo vycítite blížiaci sa konflikt a vy do tejto nepokojnej situácie prinesiete pokoj. Zbadáte blížiacu sa hádku a vy do toho vstúpite a upokojíte situáciu.
Zažil som jedno rokovanie, kde dve strany na seba veľmi nepríjemne útočili a ja som bolo len ticho, pretože v ten moment to bola tak stresová situácia, že ma nič rozumné nenapadlo. Nevedel som, čo povedať, ale jeden človek im vždy do toho vstúpil a upokojoval situáciu. Vtedy som si uvedomil, aký je to veľký dar mať takúto schopnosť, prinášať pokoj do nepokojných situácii.
Čo robíte vy, keď sa u vás doma začne nejaká hádka a ste toho svedkom? Odídete? Utekáte? Je to pre vás nepríjemné? Alebo do toho vstúpite a snažíte sa aby sa obe strany upokojili? Deti veľkú šancu priniesť pokoj do konfliktu dospelých nemajú. Vy dospelí máte väčšie možnosti. Ale aj deti a mladí ľudia zažívajú dosť často konfliktné situácie, či už je to medzi súrodencami, alebo konflikty medzi spolužiakmi v triedach.
Prinášať pokoj, kde nie je pokoj, je veľmi ťažké! Nemalo by nás hocičo rozhodiť. Človek, ktorý prináša pokoj, musí mať stabilitu. Musí stáť pevne na zemi.
Konfliktní ľudia sú ako ľudia bez topánok. Strácajú sebaistotu, pokoj, sú nervózni, ľahko výbušní, všetko ich provokuje a dráždi. Sú doslova nestabilní.
Brat a sestra, uvedom si, že ak chceš viesť ku pokoju, nemusíš mať posledné slovo, nemusíš byť v rozhovore tým posledným, kto to celé uzavrie. Nepotrebuješ z každého rozhovoru vyjsť ako ten múdrejší, šikovnejší, vzdelanejší... Oveľa dôležitejšie je priniesť do týchto vzťahov pokoj.
...vezmite si pohotovosť k evanjeliu pokoja... takto to píše apoštol Pavol. Ten text má dva možné výklady: Evanjelium je radostná zvesť o našej spáse.
- Môže tu ísť o pevnosť a vytrvalosť, ktorú dáva evanjelium tým, ktorí ich nosia.
Teda evanjelium, ktorému si uveril ti dáva v živote pokoj, ukľudňuje ťa a ty zvládaš to, čo ti život prinesie. Ak stojíme pevne na evanjeliu a tešíme sa z pokoja s Bohom, ktorý „...prevyšuje každý ľudský rozum“, vieme že sám Boh bude „hájiť naše srdcia a mysle v Ježišovi Kristovi.“ (Fil.4,7) To je pre nás tá najlepšia pôda pod nohami, z ktorej môžeme bojovať proti zlu. - Druhý pohľad na tieto slová si môžeme vysvetliť ako „pohotovosť ohlasovať dobrú správu.“
Musíme byť pripravení stále niesť evanjelium, svedectvo o Ježišovi Kristovi. Máme vedieť dať múdre odpovede na otázky, ktoré nám kladú ľudia, „ktorí sú mimo“. Máme vedieť pohotovo reagovať na rôzne narážky. Najviac ma mrzí, že keď sa ocitnem takto v nejakom konflikte a až doma mi príde na um, čo som mal povedať, či ako som mal zareagovať.
Apoštol Pavol píše: „Žite múdro pred tými, ktorí sú mimo, a vykupujte čas. Vaša reč nech je vždy milá, duchaplná, aby ste vedeli, ako máte každému odpovedať.“ (Kol 4,5-6)
My prinášame evanjeliom ľuďom spasenie, teda zachraňujeme životy pre večnosť, preto máme byť pohotový ohlasovať dobrú správu.
„Misijná práca je ako pár sandálov, ktorý cirkev dostala na to,
aby sa vydala na cestu, neustále išla a oznamovala
tajomstvo evanjelia.“ J. Blauw
V boji s duchovnými mocnosťami je dôležitá rozvaha a pokoj. Sme v boji, sme na bojisku. Túto situáciu ľudia často podceňujú. Aký boj, o čom to hovoríš? Veď si žijem spokojne svoj život, žiadna vojna tu nie je. Uvedomte si bratia a sestry, ak máte vzťah s Ježišom, svet a diabol vás nenávidí!!! Ste ich nepriatelia a vždy budú proti vám bojovať.
Čo v takej situácii znamená mať obutú pohotovosť k evanjeliu pokoja? Veriaci človek nerobí paniku, nerobí chaos. My predsa vieme, čo prinášame ľuďom, vieme, čo máme v Ježišovi Kristovi. V každom prípade sa diabol bojí evanjelia a nenávidí ho, lebo je to Božia moc na záchranu nás, ktorí sme ho prijali a na záchranu tých, ktorým toto evanjelium prinesieme.
Viete, nie je nič horšie, ako keď vojak počas útoku v boji začne robiť paniku a chaos. Prestane počúvať pokyny a v strachu pobehuje po bojisku. Ohrozuje tak seba aj svoje vojsko.
Pri tom slove pohotovosť k evanjeliu pokoja... som si vybavil rýchlu zdravotnú pomoc. Sanitka so záchranármi dorazí k havárii, alebo k chorému. Vyskočia z auta, a každý z nich vie, čo má robiť. Reagujú pohotovo, pokojne, profesionálne. Oni nestrácajú hlavu, nekričia, nerobia chaos.
Ľudia okolo väčšinou robia paniku, lebo majú stres a nevedia v takých prípadoch reagovať, ale títo muži nie. Oni zachraňujú, podávajú prvú pomoc.
V duchovnom slova zmysle toto máme robiť my. Prísť a povedať, čo nám Pán Ježiš dal, povedať slová evanjelia. Zasiahnuť zmierlivo do konfliktnej situácie, upokojiť tých, ktorí sa prestávajú ovládať. Toto mal na mysli apoštol Pavol, keď písal kresťanom, aby si obuli pohotovosť k evanjeliu pokoja. Máme obuté svoje čižmy evanjelia?
Predstavte si, že nie ste obutí v evanjeliu pokoja. To znamená, že nemáte v tom jasno, neveríte celkom Kristovej obeti. Nerozumiete Božiemu dielu spásy. Čo dokážete urobiť? Kam sa pohnete bez topánok? Príde za vami niekto a povie: Prečo si veriaci, prečo veríš v Boha, vysvetli mi to? A vy sa zaseknete a nebudete vedieť povedať nič. To je vojak bez topánok. Takíto vojaci v tej duchovnej vojne pre Božie kráľovstvo nič nevybojujú. Nie sú pripravení.
„...a obujte si pohotovosť k evanjeliu pokoja.“
AMEN
Piesne: Najsvätejší...; 360; 494; 175; 615; A 84; 656/14
Texty: Dan 7,9–10.13–14; Zj 1, 4b–8; Ž 93; J 18, 33 – 37
