23. po Svätej Trojici 2020

Kázňový text: Ef 6, 13-17

PRILBA SPASENIA.

Milí bratia a sestry, na dnešných službách Božích budeme hovoriť o ďalšej časti Božej výzbroje, ktorou bude prilba spasenia.

Vieme, že máme 6 častí výzbroje. O niektorých sme už počuli a teraz sa chceme zamerať na tú, ktorá má chrániť našu hlavu, a čo to pre nás má znamenať. V Efezským v 6. kapitole v 17. verši čítame: “Vezmite si aj prilbu spasenia a meč Ducha, ktorým je Božie slovo.” Prilba spasenia je v texte spomenutá len veľmi krátko a Pavol vyzýva ľudí v Efeze k tomu, aby si nasadili túto prilbu a aby im slúžila na ochranu pred nepriateľom, pred diablom. Pred tým, kto na nich útočí. Dnes sa zamyslíme nad tým, ako nás chráni prilba spasenia, a hlavne, ako si ju môžeme aj dnes nasadiť.

Predtým by som sa ale spýtal otázku: Kto každý dnes nosí prilbu? Či už pri práci alebo, v akom prostredí potrebujú ľudia nosiť prilbu? Asi ako prví vám napadnú nejakí požiarnici alebo ľudia, ktorí pracujú v nebezpečnom prostredí, na stavbách alebo v baniach. Títo ľudia naozaj potrebujú, aby ich hlava bola chránená pred nejakým nárazom.

Ja si myslím, že mnohým z nás by sa taká prilba zišla aj v bežnom živote. Napríklad mne, keď som bol mladší, sa viackrát stalo, že som si hlavu niekde udrel. Možno desaťkrát som si hlavu aj rozbil a asi 4-5 krát mi ju museli aj zašívať. Keď sme už starší, dávame si väčší pozor práve na našu hlavu, pretože si uvedomujeme, aké je to dôležité.

Ale keď Pavol píše o ochrane hlavy, nemyslí tým takú fyzickú ochranu našej hlavy, ale hovorí o niečom trochu inom. Presne to isté slovo, ktoré označuje tú prilbu spasenia, je ešte na jednom mieste v Biblii. A je to v Izaiášovi v 59. kapitole a je to tiež 17. verš: “Obliekol si spravodlivosť ako pancier a prilbu spásy na hlavu, zaodel sa rúchom pomsty ako šatom a prikryl sa rozhorčením sťa plášťom.” Tento opis je opis samotného Hospodina a toho, ako ho videl prorok Izaiáš. Čiže to bol výzor samotného Hospodina. Pavol nás teda vyzýva, aby sme si nasadili prilbu, ktorú mal sám Hospodin.

Asi je nám jasné, že to neznamená iba fyzickú ochranu našej hlavy, aby sme sa nejak neudreli, keďže aj Hospodin mal práve túto prilbu spásy.

Tak tou našou prvou dôležitou otázkou, nad ktorou sa chceme zamyslieť je:

I. Pred čím nás má chrániť prilba spasenia?

Môžete si skúsiť sami odpovedať na túto otázku. Pred akou vecou nám spasenie a prilba, ktorá nás má upriamovať na samotné spasenie, môžu pomôcť? Ja som sa snažil identifikovať to, čo mohol Pavol myslieť a, samozrejme, správnych odpovedí môže byť viac.

Prilba nás má chrániť pred pravidlami a myšlienkami tohto sveta.

To, čo vidíme v médiách, to, čo na nás útočí. Myšlienky, ktoré hlása tento svet, ale nesúhlasia s tým, čo hlásal sám Pán Ježiš. Svet sa nám snaží povedať, že všetko je o tebe. Všetko je pod tvojou kontrolou a ty nepotrebuješ nikoho iného. Alebo nám diktuje, akí by sme mali byť. A Pavol nám odporúča: Nasaďte si prilbu spasenia.

Druhou vecou je naše vlastné sebectvo.

Vieme, že pre človeka je veľmi ľahké upadnúť do nejakého porovnávania sa. My sme tí, pre ktorých chceme to najlepšie. Na seba myslíme najčastejšie počas celého života. Ako vyzerám, keď sa pozriem do zrkadla? Či som ja splnil svoje úlohy? Či sa o mňa Boh postará tak, ako by som chcel? Čo ešte viac v živote ja potrebujem? Táto prilba spasenia nás má navádzať na to, aby sme nerozmýšľali iba nad sebou, ale aby nás chránila pred tými sebeckými myšlienkami, a aby sme rozmýšľali nad tým, čo príde neskôr, a že existuje niečo viac, pre čo sa dá žiť.

Treťou vecou, pred čím nás má chrániť táto prilba, súočakávania druhých. Každý z nás žije pod tlakom očakávania toho, čo od nás chcú ľudia okolo nás. Či už sú to naši rodičia, naši priatelia, naši učitelia. Podliehame tomu, že sú na nás kladené očakávania, na to akí by sme mali byť a čo by sme mali splniť. Ale nie je to úplne presne to, ako fungoval sám Ježiš? Tiež boli na Neho kladené očakávania od druhých. Čo má spraviť, keď vstúpi do chrámu. Čo má a čo nemá robiť vo sviatočný deň. Ježiš bol mnohokrát v situácii, kedy na neho boli vyvíjané očakávania, ale nepodliehal im. Jeho myseľ bola vždy upriamená na väčší význam.

Chcel by som vám povedať jeden príbeh. Tento príbeh sa mi naozaj vryl do pamäti. Pred niekoľkými rokmi sa stala veľká tragédia. Bola to havária lietadla s množstvom cestujúcich. Žiaľ, pri tejto havárii nikto neprežil, ale čo sa zachovalo a čo by sa malo zachovať pri takejto havárii, bola čierna skrinka, záznam posledných udalostí na palube tohto lietadla. Súčasťou tejto čiernej skrinky bol aj nejaký zvukový záznam. Aj toho, o čom hovorili piloti, ale je tam aj záznam z toho, čo sa odohrávalo na palube lietadla. Tu bolo samozrejme počuť veľký chaos a výkriky. Nevieme si to ani predstaviť, aké to je, keď sa títo ľudia rútili k neodvratnej smrti. A presne takýto záznam sa zachoval aj z tohto lietadla. Bolo z toho cítiť bolesť, plač a beznádej. Ale pomedzi to celé tam bolo počuť jeden silný mužský hlas, ktorý sa snažil ľudí trochu upokojiť. To, čo robil, bolo, že sa snažil upriamiť ich myseľ na Krista. A hovoril im o tom, čo pre nich Ježiš urobil, a snažil sa im povedať, že, áno, o niekoľko sekúnd, minút padneme a zomrieme, ale nemusí to byť pre nás koniec.

Ja som presvedčený o tom, že takto vyzerá muž - človek, ktorý má prilbu spasenia. Jeho hlavným zámerom bolo upriamiť ľudí na Krista a na to, čo pre ľudí urobil. Aj v tej najťažšej chvíli je jeho myseľ upriamená na večnosť. Keď Pavol píše, aby sme si nasadili prilbu spasenia, tak to znamená, že rozmýšľame o tom, čo je večné. Na to sa pozeráme. To je to, čo vidíme pred sebou. Lebo veríme, že k tejto večnosti smerujeme. Pre tohto muža v lietadle to bolo to, čomu skutočne bezvýhradne veril a snažil sa pomôcť tým, ktorí zahynuli spolu s ním pri páde tohto lietadla. Naozaj si neviem ani predstaviť, aká obrovská bolesť a strach musel byť v mysliach týchto ľudí, ale tento muž mal aj napriek tomu svoju myseľ upriamenú na večnosť a vedel, že jeho život nekončí.

To ma vedie k našej druhej otázke:

II. Ako si môžem ja teraz nasadiť prilbu spasenia?

Čo pre to môžem urobiť a čo pre to mám urobiť, aby som žil v očakávaní večnosti? Môžete si skúsiť odpovedať na túto otázku: “Ako si mám nasadiť prilbu spasenia? Ako sa mám nastaviť, aby to, čo očakávam bola večnosť? Aké kroky potrebujem urobiť?”

Prvým krokom, na ktorý som prišiel ja, je, že sa učím, čo znamená spása. Čo to pre mňa znamená, keď sa tento život skončí? Bude pokračovať niekde inde? Ježiš hovoril o tom, ako bude vyzerať nebeské kráľovstvo. Snažil sa ľudí upriamiť na to, aby aspoň trochu mohli očakávať a vedieť, aké to bude. Hovoril im podobenstvá a vravel: “Nebeské kráľovstvo bude také a také.” Učím sa poznávať, čo znamená spasenie, čo to znamená pre mňa osobne, na čo sa mám pripravovať.

Druhým krokom je, že nepodlieham tlaku okolia. Keď nepodlieham myšlienkam, ktoré sa na mňa valia, a keď odolávam očakávaniam, ktoré na mňa kladie okolie, vtedy mám na hlave prilbu spasenia. Naše okolie sa nám snaží nadiktovať, aký by sme mali byť a ako sa máme správať. Ale my nemusíme podliehať tomuto tlaku.

Keď sa pozrieme na Ježiša, tak vidíme, že stále rozmýšľal nad tým, že je tu večnosť a tá je omnoho dôležitejšia ako tých 20, 30, či 50 ďalších rokov tu na zemi. Ani On nepodliehal tomuto tlaku. Prilbu spasenia si nasadzujeme tak, že nepodliehame tlaku nášho okolia, ktorý sa nám snaží nadiktovať, ako to má vyzerať. My žijeme vo viere, že existuje niečo väčšie. Je tu spasenie, ktoré s túžbou očakávame. Božie slovo hovorí, že “celé stvorenstvo s túžbou očakáva spasenie.”

Tým posledným krokom je, že svoju myseľ neustále upriamujeme na večnosť. Neviem koľkokrát sa počas tvojho dňa, či týždňa, môžeš zastaviť a rozmýšľať nad tým, že smeruješ do večnosti. Aj keď všetko vyzerá veľmi zle a nedarí sa mi v práci, či v škole. Alebo práve prežívam krízu v mojom manželstve a žije sa mi naozaj ťažko, ale dôležité je, že môj život smeruje k večnosti. Môj život smeruje k spaseniu a premýšľam nad tým, že Boh má pre mňa pripravené miesto, lebo to zasľúbil. Upriamujem svoju myseľ na to, čo je večné. Ja sa to snažím robiť aspoň raz každý jeden deň, vždy, keď sa modlím, keď si robím stíšenie s Pánom Bohom a čítam Jeho Slovo. Upriamiť svoju myseľ na to, že tu na zemi mám nejakú dočasnú úlohu a mám niečo, čo môžem zažiť, a niečo, čo sa môžem naučiť. Večnosť má však omnoho väčšiu hodnotu a bude trvať omnoho dlhšie. Na toto chcem upriamovať svoju myseľ aj dnes.

A chcem každého kresťana požiadať o to, aby sme to stále robili. Tento svet potrebuje kresťanov, ktorí očakávajú lepšie veci, ktorí očakávajú večnosť, ktorí nebudú zdevastovaní, keď prídu ťažké chvíle, keď stratíme prácu, keď stratíme niekoho blízkeho, keď sa stretneme so smrťou. Tak, ako ten muž v lietadle, ktorý očakával svoju fyzickú smrť už o niekoľko minút a vedel, že smeruje niekam inam. Dokážeme takto upriamovať našu myseľ na večnosť aj dnes?

Želám nám, bratia a sestry, aby každý jeden z nás žil v očakávaní tejto večnosti. Nasaďme si aj dnes túto prilbu spasenia!

Amen.

Kázeň Božieho slova pripravil Daniel Harčár.

OZNAMY

• Pri 10. výročí úmrtia Juraja Tkáča, manžela, otca, dedka a brata venuje rodina Tkáčová 120,- eur.
• Bohoslužby na 24. nedeľu po Svätej Trojici (Nedeľa večnosti) by už mali byť v našich kostoloch
  • 8.00 Trebejov
  • 9:30 Obišovce
  • 11:00 Kysak
• Sme radi, že sa budeme môcť znova stretnúť v našich spoločenstvách. Samozrejme že dodržíme všetky hygienické predpisy.

Piesne: Najsvätejší...; 467; 491; 203; 647; A 68; 656/14

Texty: Dan 12,1–3; Žid 10,11–25; Ž 16, 1-11; Mk 12, 38 – 44