• 1

  • 2

  • 3

  • 4


Copyright © 2020 - Cirkevný zbor ECAV v Obišovciach

20. po Sv. Trojici 2020

Kázňový text: Ef 6, 13-17

Niekoľko nedieľ dozadu sme sa venovali téme duchovného boja. Veľa sme hovorili o tom, že nebojujeme proti krvi a telu, ale proti duchovným mocnostiam zla, ktoré pôsobia v tomto svete, a hovorili sme aj o tom, že takéto boje vedieme dennodenne. Či už je to v modlitbe, keď prosíme Boha, aby svojím Duchom pôsobil na naše okolnosti života, ale aj vtedy, keď sa snažíme obmedzovať vplyv zla na náš život, či životy našich detí. Takto sme túto tému ukončili, ale oddnes v nej budeme pokračovať celou jednou sériou výkladov o Božej výzbroji. To je vlastne pokračovanie slov apoštola Pavla.

Nehovoril len o tom, s kým bojujeme, ale kresťanom do Efezu vysvetľoval aj to, s čím bojujeme. Ako sa na taký boj máme pripraviť, čo si máme obliecť a ako sa máme chrániť. Niekoľko nedieľ budeme teda hovoriť o Božej výzbroji.

TEXT: Ef 6, 13-17

Nie je to celkom logické, ale dnes začneme od konca. Budem sa venovať tomu poslednému, čo apoštol Pavol spomínal. Mal pred očami rímskeho vojaka a popisoval, ktorá časť jeho oblečenia je obrazom výzbroje duchovného bojovníka. Spomínal opasok, pancier, topánky, štít, prilbu a nakoniec spomenul meč. Nazval ho meč Ducha a hneď na to vysvetlil, že je to Božie slovo.

Prvá vec, ktorú si treba uvedomiť je, že meč je v tom obraze jediná zbraň, ktorá slúži na útok a ktorá môže ublížiť nášmu duchovnému nepriateľovi. Všetky ostatné časti výzbroje slúžia na obranu. Zaútočiť a poraniť nepriateľa, alebo ho dokonca zabiť môžete len mečom.

To je jediná zbraň, s ktorou môže veriaci človek narábať. Môže sa ňou kryť, môže ňou odrážať rôzne výpady protivníka a môže aj zaútočiť a spôsobiť mu poranenie.

Myslím, že všetci rozumieme, že sa to nedeje tak, že drží Bibliu v ruke a zaháňa sa ňou ako s mečom pred svojou tvárou a že takto odoženie pokúšania, ktoré na neho vo svete striehnu. Takto to určite nefunguje.

Ale ten obraz je veľmi výstižný. V boji s mečom musí byť bojovník veľmi šikovný, obratný, musí mať dobrý postreh a rýchle reakcie. Vybavte si teraz napríklad pokúšanie Pána Ježiša na púšti, keď za ním prišiel diabol. To prvé pokúšanie bolo na prvý pohľad celkom neškodné. Ak si Syn Boží, povedz, nech sa z týchto kameňov stanú chleby. Rozmýšľal som, čo je na tejto ponuke také zlé, v čom by bol ten hriech taký veľký? Ježiš bol Boží Syn, bol hladný a mohol si takto pomôcť. Prečo to neurobil?

Človek musí Božie slovo poznať veľmi dobre a musí s ním veľmi šikovne narábať, aby vedel ako reagovať na takúto ponuku. Pán Ježiš z množstva biblických textov vybral jeden a tým odôvodnil, prečo neurobí podľa diablových slov, prečo ho neposlúchne. V tom je tá šikovnosť narábania s Božím slovom, akoby ste narábali s mečom.

Do života človeka príde pokušenie a my ani nevieme rozoznať, že je to niečo zlé, my si nevšimneme, že toto nesedí s tým, čo nás Božie slovo učí. Ak vám nepríde na um v tej-ktorej situácii života žiadny Biblický text, ktorý sa k niečomu podobnému vyjadruje, neviete zareagovať, neviete vyjadriť Boží pohľad na tú-ktorú konkrétnu vec.

Ľudia majú bežne pocit, že vedia rozoznať, čo je dobré a čo je zlé. Veriaci ľudia žijú takisto v presvedčení, že vedia, čo sa Bohu páči a čo sa mu nepáči. Ale ono je to v realite života oveľa zložitejšie. Zabiť človeka je niečo, čo zaradím do kategórie zlé.

  • Byť na niekoho nahnevaný, lebo mi niečo ukradol, to je v kategórii normálne. Ale u Pána Boha to takto nie je.
  • Mať intímny vzťah s niekým, keď som slobodný, by malo byť pre kresťanov hriechom, pre ľudí tohto sveta je to niečo normálne, ale pozerať s túžbou na inú ženu za žiadny závažný hriech nepovažujeme. No s týmto názorom by Pán Ježiš nesúhlasil.

Krivo svedčiť na súde je podľa ľudí nesprávne, ale povedať o niekom niečo zlé, čo nemáme overené, je normálna vec. Ľutujem, ale ani toto nie je podľa Božieho slova.

Takto by sme mohli pokračovať, pretože čím ďalej tým viac vecí v živote ľudí je úplne normálnych, ale z pohľadu Boha je to ozaj vážny hriech. Možno sa opýtate, prečo sa to deje? Je to preto, lebo naša spoločnosť opúšťa kresťanské pravidlá a princípy. Ide si vlastnou cestou a stráca sa nám kontakt s tým, čo je Božie.

Konfirmandov učím, že kanonické knihy Biblie sú meradlom, pravidlom pre život človeka, lenže toto meradlo a pravidlo ľudia poznajú čím ďalej tým menej.

Preto sa nám tu otvárajú problematické etické otázky a posúvame v nich hranice čím ďalej tým viac od toho, čo hovorí Božie slovo.

Máme tu snahu postaviť homosexualitu na úroveň manželstva, otvára sa tu otázka potratov, aby to bolo jednoduchšie pre ženu, aby to stálo absolútne na jej rozhodnutí a aby mala na rozhodovanie čím ďalej tým viac času. Pritom máme povedané: „nezabiješ“. Prichádzajú nové výzvy, ako je legalizácia mäkkých drog, či eutanázia, teda akási asistovaná samovražda. Takéto kliniky už vo veľkom fungujú vo Švajčiarsku. Je len otázka času, kedy sa aj táto téma otvorí na Slovensku. Biblický pohľad na túto vec je jasný, ale my, ľudia, v rámci etiky zasahujeme aj do takýchto vecí a posúvame hranice. Áno, obhajujeme to láskou a súcitom, ale berieme si právomoci, ktoré do našich rúk nepatria.

Belgicko je prvá krajina, ktorá povolila eutanáziu detí bez obmedzenia veku, stalo sa to v roku 2014. Tohto roku sa k nim pridalo Holandsko, tam je to od 12 rokov. Sú to veľmi zvláštne paradoxy. Novinár, ktorý o tom písal, začal tým, že je tu reč o deťoch, za ktorých skoro vo všetkom musia rozhodovať rodičia. Nemôžu si ani len podpísať žiacku knižku, na všetko potrebujú súhlas rodiča a zrazu majú rozhodnúť o svojej smrti? To, čo je v Belgicku legálne, je na Slovensku, zatiaľ, trestný čin. Nechcem to rozoberať do detailov, len chcem ukázať, ako sa vzďaľujeme od Božích princípov, ako sa nám to v tej našej etike pomaly všetko zvrháva. A ozaj mám pocit, že dnes už nevieme zhodnotiť, čo je dobré a čo je zlé.

Ten odklon od Božích pravidiel a Božích princípov má na svedomí slabé poznanie Božieho slova. Diabol nás v tých duchovných bojoch poráža, pretože sa nevieme brániť, nevieme rýchlo reagovať, nenapadnú nám tie správne Božie argumenty. Toto je vážny problém duchovných zápasov.

Chcel by som na záver použiť jeden jednoduchý obraz. Možno si niektorí budete pamätať na vojnový film Stalingrad. Dej filmu sa odohrával počas druhej svetovej vojny, keď Rusko za žiadnych okolností nechcelo, aby padlo mesto, ktoré nesie Stalinovo meno. A tak z celého Ruska zvážali mladých chlapcov, aby išli bojovať za svoju vlasť. Mnohí ani len netušili, do čoho idú. Mali len jednu možnosť a to útočiť. Spredu po nich strieľali Nemci a tí, ktorí chceli ustúpiť, boli okamžite zastrelení vlastnými. Ale paradox bol, že mali málo pušiek, a tak zbraň dostal do rúk iba každý druhý vojak. Náboje dostali všetci. Potom veliteľ zavelil „útok“ a oni vybehli zo zákopov do útoku, no polovica z nich nemala v ruke žiadnu zbraň. Povedali im, že ak ten vedľa nich padne, majú zobrať jeho zbraň a útočiť. Bola to čudná logika.

Ten obraz mi prišiel na um, keď dnes hovoríme o Božom slove, ktoré je mečom v duchovnom boji. Okolo nás zúri bitka a my, kresťania, vlastne stojíme na bojisku. Ale zoberte si, koľko kresťanov veľmi slabo pozná Božie slovo, napriek tomu, že sú roky kresťanmi a chodia do kostola. Alebo sa možno za kresťanov považujú. Aké je to čudné, že majú bojovať, ale nevedia, ako tú zbraň majú držať, netušia, ako ju používať, ako sa ňou brániť a ako útočiť.

Pripomína mi to ten moment, keď vojak beží vo vojnovej zóne do útoku, ale v rukách nemá zbraň. V tom duchovnom boji sa stáva ľahkou korisťou diabla.

Je to už otrepané, keď farár povie, aby ste čítali Božie slovo, aby ste ho otvárali a rozmýšľali nad ním, aby ste ho študovali. Sú kresťania, ktorí si povedia: A načo? Veď ja predsa niečo viem a to mi stačí. Uvedomujete si, bratia a sestry, že v duchovnom boji na poznaní Božieho slova závisí náš život? Ak s tou Bibliou nevieš narábať, ak ju nepoznáš, čo povieš pri diablovom pokušení? Ako spoznáš, že to, do čoho si sa dostal, je pasca? Kedy si všimneš, že to, čo sa ti v živote ponúka, je zákerné diablovo pokušenie?

Všetko to stojí a padá na tom, ako dobre vieš narábať s Božím slovom, ako dobre ho poznáš a ako dobre sa ním v živote vieš riadiť. Ako dlho prežije na bojisku vojak, ktorý nevie narábať so zbraňou? Porozmýšľajte nad tým, bratia a sestry, pretože toto je otázka nášho prežitia.

Dnes by sme za normálnych okolností mali len jedny slu Boli by sme všetci v Kysaku a mali by sme pamiatku posvätenia chrámu. Je ten náš chrám taký dôležitý? Tí, ktorí ho stavali si mysleli, že áno, pretože pre nich bolo dôležité mať miesto, kde budú počúvať Božie slovo a kde sa ho budú môcť učiť. Verili, že to Božie slovo pôsobením Ducha Svätého ich bude meniť na lepších ľudí. Verili, že keď budú prichádzať do chrámu, Pán Boh ich bude postupne formovať a oni budú môcť obstáť proti úkladom diabla. Veríte tomu aj vy?

AMEN

 


OZNAMY

  • Reformačný modlitebný týždeň Košického seniorátu nájdete online na stránke http://kosickyseniorat.sk/
  • Reformačné bohoslužby, ako aj bohoslužby na 21. nedeľu po Svätej Trojici nás čakajú len vysielané, nájdete ich na našej stránke www.lutheran.sk
  • Stále platí, že kázne na nedeľu a ďalšie sviatky Vám doručíme do vašich schránok
  • Náš zborový spevokol Pútnik vydal v týchto dňoch nové CD s 25 piesňami

 

Piesne: Najsvätejší...; 261, 265, 271, 649, A 73, 656/16

Texty: 1M 21,18 – 24; Žid 1,1–4.2,5–12; Ž 8,2–10; Mt 22, 1-14

 

config
f m

Podcast - kázne

Podcast kanál

Kalendár udalostí

december 2020
Po Ut St Št Pi So Ne
30 1 2 3 4 5 6
7 8 9 10 11 12 13
14 15 16 17 18 19 20
21 22 23 24 25 26 27
28 29 30 31 1 2 3

Nasledujúce udalosti

štvrtok - 03. dec 2020 08:00
Pastorálne návštevy
štvrtok - 03. dec 2020 17:00 Trebejov
Adventná večiereň
štvrtok - 03. dec 2020 18:15 Drienovská Nová Ves
Adventná večiereň
piatok - 04. dec 2020 16:00 Obišovce
Konfirmačná príprava
piatok - 04. dec 2020 17:15 Obišovce
Mládežnícke bohoslužby