18. po Sv. Trojici 2020

Kázňový text: Mk 8,34-37

Často vyčítame apoštolovi Pavlovi, že vo svojich listoch píše veľmi zložito, ale musíte uznať, že aj slová Pána Ježiša sú niekedy na pochopenie veľmi komplikované. Je v nich mnoho symboliky a mnoho obrazov, ktoré sa dajú vykladať všelijako. Aj ten náš dnešný text má svoje zložitosti.

Čo si predstavíte pod slovami: ...nech zaprie seba samého...? Nemám sa priznať, kto som, mám sa pretvarovať a hrať na niekoho iného? Neukazovať svoju pravú tvár? Čo to vlastne od nás Pán Ježiš očakáva? Ozaj to povedal vtedy veľmi čudne. Keď sa však oboznámite s udalosťou, ktorá tomu predchádzala, je to hneď zrozumiteľnejšie.

Celé to začalo otázkou Pána Ježiš adresovanou učeníkom: Za koho ma ľudia pokladajú? Oni povedali Ježišovi, čo od ľudí počuli, ale potom prišla otázka priamo na nich. A vtedy odpovedal hlavne Peter, pretože on jediný sa zmohol na krásne vyznanie pri Cezarei Filipovej: Ty si Kristus syn Boha živého. Ale potom Ježiš začal vysvetľovať, že musí zomrieť a Peter mu do toho skočil s tým, že to sa mu nesmie stať... Akoby povedal: Si Boží syn, ale tento Boží plán je úplne nanič. A tu je moment, keď začína náš kázňový text, v ktorom Pán Ježiš hovorí: Kto chce ísť za mnou, nech zaprie seba samého... Iný evanjelista ešte zapísal, že Ježiš najprv Petrovi, vynadal že je satan a až potom nasledovali slová o zapretí samého seba.

Preložené do dnešnej reči: Kroť sa, ovládaj sa, si veľmi chytrý a miešaš sa do vecí, ktorým nerozumieš. Vyjadruješ sa k niečomu, čo vonkoncom nechápeš. Potlač to v sebe, kontroluj sa, buď ticho a rozmýšľaj... To zapretie samého seba je vlastne ovládanie samého seba. Ak chceš nasledovať Krista, tak toho búrliváka v sebe musíš krotiť, musíš sa vedieť kontrolovať, musíš sa držať na uzde.

Treba povedať, že Peter bol búrlivák a veľmi prchký človek, takže to slovo bolo povedané veľmi trefne, ale Pán Ježiš ho povedal vo všeobecnosti všetkým svojim nasledovníkom. Ak hovoríš, že nasleduješ Krista, to predovšetkým znamená, že vieš ovládať seba, že vieš krotiť svoje vlastné telo a svoje vlastné túžby, svoj vlastný jazyk a vieš zvažovať aj svoje postoje. Že sa nevyjadruješ k niečomu, čomu nerozumieš. Že vieš zastaviť v sebe tú človečinu, to ľudské uvažovanie a namiesto svojich názorov prezentuješ tie Kristove.

Znova sa vrátim k Petrovi, ktorý hovorí, že Ježišova smrť nie je dobrý nápad, že on podľa tej svojej ľudskej logiky to neodporúča. Každý človek má na veci svojský pohľad. Zoberte si len, ako ľudia rozdielne vnímajú tú kritickú situáciu, v ktorej sa nachádzame, a ako rôznorodo sa stavajú k opatreniam proti pandémii. Jedni vám povedia, že to nie je žiadna choroba, že to je len obyčajná chrípka a robia sa okolo toho len zbytočné opatrenia. Ďalší by boli najradšej, aby sa všetko rýchlo zavrelo, aby sa čím skôr zastavilo šírenie. Iní by zase mali najradšej všetko otvorené, nechcú žiadne obmedzovania, ale z hrozivých čísel majú strach... Čo človek, to iný názor a iný pohľad na vec.

Vykúpenie človeka z otroctva hriechu a smrti bola tiež veľmi vážna téma a Pán Boh rozhodol, že Jeho syn musí obetovať vlastný život, aby hriešne ľudstvo zachránil. Keby ste sa mohli k tejto téme vyjadriť, súhlasili by ste s takouto cestou? Neprotirečili by ste Bohu a nepovedali, že tá záchrana človeka by sa mala udiať inak? Že by to Pán Boh mal urobiť nejako jednoduchšie, aby to pre ľudí bolo prijateľnejšie?

Riešime v cirkvi financovanie, o ktorom sa už diskutuje na rôznych úrovniach celý rok. Samozrejme, že to veľmi ovplyvnila aj aktuálna situácia na Slovensku. Ale, keď sa táto téma otvorí na nejakom grémiu, vždy sa nájde niekto, kto povie, že k tomu by sa mali vyjadriť ešte cirkevné zbory a ešte sa to musí rozdiskutovať lepšie medzi ľuďmi. Vyzerá to tak, že by sa k tomu mal vyjadriť každý jeden evanjelik. Keď si zoberiete, aké máme rozličné názory, tak budeme mať zopár tisíc nápadov. Ale ako by to vyriešilo akútny problém s financovaním cirkvi?

Keď sa vtedy Peter ozval, akoby len povedal svoj názor, ale Pán Ježiš mu hovorí, aby „nemudroval“, ale rešpektoval to, že Božie cesty sú správne a Božie rozhodnutia sú dostatočne premyslené.

Veľakrát stojíme pre vážnymi životnými rozhodnutiami a rozmýšľame, čo by sme chceli. Väčšinou sa podľa svojej vôle aj rozhodneme. Ale keby sme si v ten moment položili otázku: Čo by na mojom mieste urobil Ježiš, ako by sa zachoval, aký postup by zvolil a urobili rozhodnutie na základe nasledovania Krista, boli by naše cesty úplne iné.

To ovládanie a krotenie samého seba nazval Pán Ježiš krížom. Teda niečím ťažkým, čo budeme celý život niesť ako svoju záťaž. Keď nasleduješ Krista, nejdeš svojou vlastnou cestou.

Náš text pokračuje slovami: kto by si chcel zachrániť život... Napadol mi jeden veľmi dobrý príklad na tieto slová. Perfektným, aj keď negatívnym príkladom je Judáš. Ten v sebe po troch rokoch učenia sa od svojho Majstra, nedokázal zaprieť samého seba ani svoje túžby. Keď Ho zrádzal, zachraňoval si život, myslel na svoju budúcnosť. Tie peniaze mu mali pomôcť zabezpečiť nový začiatok. Povedal si, že už stačilo byť Ježišovým žiakom, treba začať žiť nový život po svojom. Vymaniť sa spod Ježišovho vplyvu a žiť si život tak, ako sa mi páči. Judáš jednoznačne odišiel z cesty za Kristom, rozbehol svoj vlastný život podľa seba, asi mu tie tri roky stačili. Lenže to, čo vyzeralo ako záchrana života, bola nakoniec skutočná strata.

Vidím množstvo ľudí, ktorí si žijú život po svojom. A ozaj to na prvý pohľad vyzerá tak, že si zachraňujú život. Žiadne otrocké nasledovanie Krista, žiadna poslušnosť Bohu vo zväzovaných prikázaniach. Dnes veľmi často opakované moderné životné motto: Ži svoj život! Väčšinou sa až po dlhšom čase ukáže, že to nie je žiadna sláva. Je za tým mnoho zlých rozhodnutí a mnoho ťažkých následkov hriechov. Judáš je odstrašujúci príklad. Myslel si, že sa osamostatňuje a zachraňuje svoj vlastný život, ale namiesto toho sa naplnili Ježišove slová: Lebo kto by si chcel zachrániť život, stratí ho... Presne toto sa Judášovi stalo.

Peter bol ukážkou tej druhej časti Ježišových slov. Pri ňom môžeme kľudne povedať, že stratil nakoniec svoj život pre Krista. Premárnil všetky ďalšie roky svojho života pre evanjelium, ale to, čo vyzeralo ako stratený čas, bola nakoniec cesta k záchrane.

Občas mi prídu na um niektorí mládežníci, konfirmandi, ale aj niektorí dospelí z nášho zboru, ktorí si povedali, že budú žiť svoj vlastný život, že si ho zachránia, vyslobodia z kresťanského otroctva a možno sú ešte v štádiu, keď majú pocit, že si zachránili život. Nikto ich neobmedzuje, sú slobodní a rozhodujú sa podľa seba. Ale raz príde ten moment, keď zbadajú, že svoj život stratili.

Chcete vedieť argument pre ktorý to tvrdím? Tu je priamo z úst Pána Ježiša: Veď čo osoží človeku, ak získa aj celý svet, ale utrpí škodu na svojej duši?

Pán Ježiš tu jednoznačne rozdeľuje človeka na bytosť telesnú a na bytosť duchovnú. To oboje dohromady je celý človek. Ale podľa týchto slov je duchovná stránka oveľa dôležitejšia ako tá telesná. Tá duchovná je trvácnejšia. Ak chceme zachrániť len tú telesnú, tak či tak ju raz stratíme. Ježiš hovorí, že môžeme získať aj celý svet, ale nič z toho nie je, keď uškodíte svojej vlastnej duši.

Čo je z veľkých peňazí, ktoré ukradnete a budete veľký boháč, keď stratíte svoju tvár, stratíte charakter, poškodíte svojej osobnosti? Čo z prepychu a bohatstva, keď ste podvodník? Čo z ľudskej slávy, keď by ste k nej prišli nespravodlivo? Lebo čo môže dať človek ako protihodnotu na vykúpenie svojej duše?

Čo zo života, keď si sa staral len o svoje telo a svojej duši si si uškodil? Žiješ svoj život, zachraňuješ si život, ale v konečnom dôsledku si sám ubližuješ.

Pán Ježiš tu hovorí o tom, že na konci života nebudeš môcť urobiť žiadny veľký obchod. Nebudeš mať čo dať za vykúpenie svojej duše. Nebudeš mať žiadnu protihodnotu, ktorou by sa dala vyplatiť tvoja duša. Pretože na konci života nebudeš mať vôbec nič. To všetci dobré vieme, že sme nahí prišli na tento svet a nahí odtiaľ odídeme. Tak čím môžeme vykúpiť svoju dušu?

Je len jedna cesta, o ktorej Ježiš hovorí: kto by stratil život pre mňa a pre evanjelium, zachráni si ho. Keď sa pozriete na svoj život, bratia a sestry, máte pocit, že ste ho stratili pre Krista, že ste ho dali Kristovi? To slovo je dosť nekompromisné, ale toto od nás Pán Ježiš očakáva. Žiť život tak, rozhodovať sa v ňom tak, až nás to bude v určitých momentoch možno mrzieť, pretože sme o niečo prišli a niečo sme stratili a rozhodovali sme sa proti svojej vôli a svojim túžbam. Lenže tu ide o záchranu mojej i tvojej duše, nie môjho a tvojho života. Aj keď i ten je pre nás dôležitý.

AMEN

Piesne: Najsvätejší...; 480, 498, 475, 625, A 63, 656/16

Texty: Jer 11,18–20; Jak 3,13–4,7; Ž 54, 3 - 9; Mk 9,30 – 37