12. po Sv. Trojici 2020

Kázňový text: Kaz 12,12-14

Dnes, milí bratia a sestry, uzatvárame našu sériu z knihy Kazateľ a prečítame si jej úplný záver. Ak by ste písali nejakú knihu, čo by ste dali do záveru? Myslím, že by to bolo také zhrnutie toho, čo ste obšírne opisovali na predošlých stranách. Človek sa vždy v závere nejakého diela, alebo nejakej práce snaží zopakovať to najdôležitejšie, na čo prišiel a čo objavil a čo by si prial, aby si čitatelia zapamätali.

Ak ste si doma pozreli a prečítali aspoň niekoľko kapitol z knihy Kazateľ, tak viete, že to jeho rozmýšľanie občas hraničilo s bezbožnosťou a neverou. Bolo to skutočne miestami také zvláštne. No podstatné je to, čo tento muž napísal na úplný záver.

Takže si prečítajme, aký odkaz chce táto biblická kniha zanechať čitateľovi. A znova majte na mysli životnú skúsenosť, ktorú sa táto biblická kniha snaží zachytiť.

Text: Kaz 12,12-14

Po všetkom tom skúmaní a hľadaní odpovedí o zmysle a naplnení života, po všetkých tých pochybnostiach a skeptických názoroch, by človek čakal niečo deprimujúcejšie a bezbožnejšie. Musím povedať, že ma záver Šalamúnových slov prekvapil. Najmä potom, ako sa mu všetko zdalo márnosťou a honba za vetrom. Nakoniec si myslím, že zo Šalamúnovho rozmýšľania sa dá mnohému pre život naučiť.

To, na čo v závere svojej knihy prišiel Šalamún, je, že človek sa má báť Boha a zachovávať jeho prikázania. Skonštatoval to v jednej jedinej vete, ako životnú skúsenosť. Nič iné nie je dôležitejšie ako toto. Aj on sám si to uvedomil, lebo tesne pred tým spomenul, že ...tvorenie mnohých kníh nemá konca...

Ľudská snaha porozumieť životu je nesmierne veľká. Keď si zoberiete, koľko kníh už bolo napísaných o živote človeka, v ktorých autori odporúčali alebo predostierali svoje názory na život, ponúkali svoje hodnoty, svoje pohľady a ešte stále sme v tejto veci nedošli k nejakému záveru, tak musíme len skonštatovať, že toto môže byť len jeden z ďalších. Faktom je, že každý autor prináša to svoje a propaguje to svoje ako jedinú a najlepšiu možnosť. Ale kto má pravdu?

Dnes v modernom jazyku by sme tie odporúčania pre hodnotný život mohli nazvať aj životný štýl. Dočítal som sa, že životný štýl netvoria len vonkajšie formy správania, ale aj hodnoty a postoje, ktoré vidieť nie je, ale podľa ktorých konáme a rozmýšľame. Životný štýl zavádza poriadok aj do nášho duševného života.

Myslím, že takým najvýraznejším životným štýlom bolo Hippies. Hnutie, ktoré v 60. rokoch 20. storočia propagovalo spontánnosť, slobodu, mier, lásku a popri tom drogy a sexuálnu voľnosť. Odvtedy prichádzajú vždy nové a nové životné štýly. Dnes máme Hipsterov, Crossfiterov, ale svojský životný štýl majú aj rockery, modelky, politici, myslím aj ITečkári... Existuje aj niečo také ako zdravý životný štýl spojený s prírodou a zameraný na zdravú výživu. Uvedomil som si, že to ozaj nie je len o nejakej zdravej strave, ale je za tým je aj celá filozofia života.

Taký Hipster je osoba vo veku 20 až 30 rokov, ktorá si zakladá na tom, že je nezávislá v myslení, obliekaní i tvorbe. Väčšinou sú to muži s tými veľkými bradami. Často preberajú najnovšie trendy v hudbe, móde aj kultúre. Tento životný štýl vedie takého človeka k tomu, že sa niečím vyznačuje, sú veci, ktoré si napríklad nekúpi, je oblečenie, ktoré si neoblečie, je niečo čo neuznáva, sú názory, ktoré nezastáva. Dnes životný štýl dáva životu nielen zmysel, ale aj poriadok.

Ak sa na to pozriete takto, tak v určitom zmysle slova by sme aj kresťanstvo mohli nazvať životným štýlom. Ovplyvňuje náš život, naše nasmerovanie, naše názory a ak idem do detailov tak aj také veci ako je móda, účesy, ozdoby... atď.

Zjednodušene by sme to ozaj mohli nazvať životný štýl. Nedeľa, to je spevník do ruky a cesta do kostola, každé ráno to je modlitba, ktorou začíname deň, Biblia ako kniha kníh, ktorá je pre nás autoritou, to sú určité životné zásady, ktorých sa držíme. Patrí tu nejaký slovník, ktorý požívame, sú veci, ktoré by sme pre svoje zásady a presvedčenie nemali urobiť, sú slová, ktoré by sme nemali vysloviť...

Uvedomujem si, že v tých ponukách dnešného sveta, je toho veľmi veľa. A to nehovorím, že sa tie životné štýly ešte môžu všelijako kombinovať. Vybrať si v tom všetkom to správne je veľmi ťažké. Chápem, že mladých ľudí láka vždy niečo nové. V človeku je veľká túžba sa v niečom odlíšiť, byť jedinečný a výnimočný, nenapodobiteľný.

Pozrite sa, ako sa rozmohli niektoré nové veci, ktoré doteraz neboli veľmi známe. Začalo sa to chodením do posilňovne, potom prišli fitnescentrá, a dnes je moderné mať svojho osobného trénera a ľudia neľutujú zaplatiť veľké peniaze za to, aby im niekto radil ako majú cvičiť.

Zdravý životný štýl priniesol novú funkciu akou je výživový poradca. Ak ho ešte nemáte, je najvyšší čas si ho zaobstarať, aby ste boli „in“.

Do životného štýlu dnes patrí aj tetovanie. Na kúpalisku som mal pocit, že som už jediný, čo na sebe nemá nejakú kvetinku alebo nejaký čínsky znak aspoň niekde na päte. Jednoducho prišiel takýto boom a keďže je to moderné, tak po tom ľudia túžia a ide to do úžasných rozmerov, potetované celé ruky, chrbát, krk, nohy. Každý chce byť v niečom nenapodobiteľný.

Čo je pre mňa fascinujúce, títo ľudia sa za svoj životný štýl nehanbia, oni ho skôr veľmi otvorene propagujú. Toto mi na nás kresťanoch chýba. Odvaha propagovať kresťanský životný štýl.

Nevidel som hipstera, ktorý by sa hanbil za svoju bradu. A nevidel som pankáča, ktorý by sa hanbil za svoj chochol na hlave. A nevidel som metalistu, ktorý by sa hanbil za rockovú hudbu, ktorú počúva. Ale videl som veľa ľudí, ktorí sa hanbili za to, že sú kresťania a ktorí to úmyselne skrývali.

Potrebovali by sme sa naučiť propagovať kresťanský spôsob života, ako najlepší životný štýl, ktorý prináša človeku dobrý život a nakoniec aj večné spasenie.

O tom je podľa mňa záver knihy Kazateľ. Vyskúšal mnoho nasmerovaní, mnoho životných štýlov tej doby a nakoniec došiel k jedinému rozumnému záveru: Boha sa boj a Jeho prikázania zachovávaj, lebo to je povinnosť každého človeka. To Boha sa boj... nie je o nejakom strašení človeka, je to rešpekte pred Bohom, je to o posvätnej úcte pred Bohom. Toto sa oplatí a má to v živote zmysel.

Žiť a propagovať takýto životný štýl. Hovorím to dnes pre mladých ľudí, lebo je to bližšie ich vnímaniu a ich reči, ale týka sa to každého jedného veriaceho človeka.

Raz sme tak spomínali na našu mladosť a niekto sa vtedy pýtal: Ty si bol čo, metalista, alebo depešák? Priznám sa, že som sa vtedy nestrafil ani do jedného ani do druhého. Niečo sa mi páčilo na jedných a niečo na druhých, ale ten minulý čas v tej otázke nasvedčuje, že človek už mnohé veci zo svojej minulosti zanechal. Od mladosti sme niekoľkokrát zmenili svoje nasmerovanie a štýly, pretože tieto veci nie sú veľmi trvácne. Je to tak ako s tetovaním, ktoré je teraz v móde a keď toho bude veľa, prestane to byť moderné a príde do módy niečo iné. A aj veľké brady o nejaký čas vyjdú z módy a tiež príde niečo iné. Hlavne, keď človek zostarne, tak ho módne trendy prestanú zaujímať.

Ale všimli ste si, že kresťanský životný štýl môže byť zaujímavý pre človeka celý život? Od detstva, keď Boha začne vnímať, až po starobu a smrť, ktorá je v ľudskom živote nevyhnutná, môže byť kresťanský životný štýl naplnením života.

Skúsme tomu kresťanskému štýlu urobiť aj v našom živote väčšiu reklamu. Sme ľudia, ktorí propagujú čestnosť, pravdu, poctivosť, lásku. Propagujeme život v rešpekte a bázni pred Bohom. Propagujeme život viery a život v zodpovednosti za všetky rozhodnutia, ktoré robíme.

To je niečo, čo nemusí vyjsť z módy a je vždy zaujímavé. A nie je to niečo, za čo by sme sa mali o 10 rokov hanbiť. Viera, nádej, láska budú vždy hodnotou a aj podľa Šalamúnovej skúsenosti nám raz takýto život pre obeť Pána Ježiša Krista prinesie spasenie.

AMEN

Piesne: Najsvätejší...; 237; 240; 201; 628; A 59; 656/16

Texty: 1Kr 19,4–8; Ef 4,25–5,2; Ž 34, 2 – 9; J 6, 35. 41 – 51