11. po Sv. Trojici 2020

Kázňový text: Kaz 11,1-6

Chcel by som už, bratia a sestry, pomaly uzatvoriť našu sériu rozmýšľania nad knihou Kazateľ. Prešli sme už niekoľko tém, hovorili sme o tom, ako Kazateľ hľadal zmysel života, ako uvažoval nad tým, čo prinesie človeku naplnenie a uspokojenie života. Hovorili sme o tom, že veľmi depresívne rozmýšľal a že sa v mnohých veciach, ktoré sa zdali hodnotné, sklamal. No podstatná otázka je, či v tom svojom hľadaní k nejakému záveru došiel? Ale o tom až na budúci týždeň, keď si prečítame záver celej knihy.

Dnes by som chcel povedať, že Šalamún našiel aj niečo pozitívne a dobré. Popri všetkom tom, čo ho v živote sklamalo a nenaplnilo jeho život, našiel aj veci, ktoré v živote dávajú zmysel a tie by som rád dnes spomenul. V celej knihe Kazateľ sú na mnohých miestach roztratené takéto životné riešenia, ale asi tak najhutnejšie je to práve v 11. kapitole s názvom odseku: Činný život.

Text: Kaz 11,1-6

Viem, že je jednoduchšie veci kritizovať a na všetko nadávať. V podstate sa s tým stretávame denne. Takže ani pre Šalamúna nebolo ťažké skritizovať bláznovstvo, slávu, bohatstvo, lenivosť, či workoholizmus. Povieme si: dobre, ak toto všetko je zlé a je to honba za vetrom a neprinesie to človeku spokojnosť a naplnenie života, ale čo je potom dobré? Ak budeme veľmi kritickí k tomu, čo si ľudia postavia za cieľ života a budeme to vidieť ako ich životný omyl, potom by sme mali mať odvahu povedať, čo je dobré, kadiaľ sa vydať, pre čo žiť a na čo sa v živote zamerať.

Uvedomil som si, že ako veriaci človek to často robím a ako farár o to častejšie. Pozerám sa na život niektorých ľudí a podľa toho, čomu verím, viem povedať, že si vybrali zlý smer, že ak pôjdu v živote takto ďalej, budú raz sklamaní.

• Vidím ľudí, ktorí sa zamerali len na svoje pohodlie a vidia v tom naplnenie života a viem, že raz príde moment, keď to pohodlie a všetky materiálne veci budú nepodstatné a oni to budú musieť zanechať.
• Vidím rodičov, ktorí sa rozhodli žiť pre svoje deti a urobili si z nich svojich bôžikov a viem, že raz príde moment, keď sa v tom svojom dieťati veľmi sklamú. To dieťa začne žiť svoj vlastný život a možno od nich odíde a bude pre nich ťažké sa s niečím takým vyrovnať.
• Vidím ľudí, ktorí si dali za cieľ života zábavu a radosť a celý čas sa sústredia na to. Ale viem, že zažijú raz veľmi krušné chvíle, lebo toto sa pominie a im nezostane nič. A možno úplne stratia chuť žiť.

Myslím, že nie som jediný a že toto vidíte a vnímate aj vy, bratia a sestry. Je jednoduchšie vidieť omyly druhých, všimnúť si zlé nasmerovanie života a celkovo zlé hodnoty pri inom človeku. Už oveľa ťažšie je to vidieť pri samom sebe. Otázkou je ale, čo s tým? Napomínať ich, hovoriť o tom? Alebo sa radšej do toho nemiešať a počkať si, keď zažijú to strašné sklamanie a potom si pre radosť povedať: Aha mal som pravdu!?

Myslím, že aj Šalamún vedel, že povedať človeku, že si vybral zlý cieľ života je ťažké. Ale je to nutné. Ak sa niekto ženie do záhuby a ty mu nepovieš ani slovo a mlčíš, si spoluzodpovedný za jeho pád. Ako rodičia to chápeme. Keď vidíte pri svojich deťoch, ako si vybrali zlú cestu, nepoviete im nič? Necháte ich, aby sami spadli na dno a učili sa na vlastných chybách? Myslím, že odpoveď na to všetci vieme, a presne to musíme robiť ako kresťania.

To je vlastne zodpovednosť veriacich ľudí. Ak vidíš, že človek vedľa teba sa ženie do záhuby, hovor s ním o tom, upozorňuj ho na to. Majme odvahu ako kresťania povedať ľuďom: Taký život ako žiješ ti neprinesie naplnenie života. Zničí ťa to, budeš sklamaný. Majte odvahu povedať rodičom: Nevychovávate dobre svoje deti. Majte odvahu povedať: Je z teba karierista, zanedbávaš svoju rodinu.

Dobre teda, kriticky vidieť veci dokážeme, ale dokážeme ponúknuť aj nejaké riešenie?

Poďme na to, k čomu došiel Šalamún. Tá prvá vec, ktorou v našom texte začína je krásne prirovnanie, alebo ak chcete obraz: Púšťaj svoj chlieb po vode, lebo po mnohých dňoch ho nájdeš.

V živote podľa Šalamúna môže urobiť človek mnoho chýb a mnoho zlých rozhodnutí, ale určite neurobí chybu, keď bude štedrý a ochotný voči iným. Neberte tieto jeho slová doslovne. To púšťanie chleba po vode nie je o kŕmení rybičiek. Je to obraz dobrých skutkov, obraz služby, pomoci, štedrosti, ochoty sa obetovať, niečoho sa vzdať a niekomu inému poslúžiť. Kazateľ nám chcel povedať, že toto má v živote zmysel, že sa to oplatí a treba to v živote robiť.

Chcem len pripomenúť, že Šalamún bol praktický človek a že aj túto vec si v živote vyskúšal. Ten obraz vôbec nerozoberá, komu ten svoj chlieb máte púšťať. Máš to robiť nezištne a nepredpokladať, že sa ti táto pomoc môže niekedy vrátiť. Ak by ste stáli pri rieke a hodili do nej kúsok chleba, ktorý odpláva dole vodou, nemôžete čakať, že o chvíľu príde po prúde naspäť. To je tá nezištnosť toho dobrého skutku. A keď ten chlieb púšťate, ozaj nemôžete tušiť, ku komu dopláva.

Ale Šalamún k tomu dodáva ešte niečo: ...lebo po mnohých dňoch ho nájdeš. To je skúsenosť odskúšaná a otestovaná životom. Uvedomte si, bratia a sestry, že nebudete škodní, o nič neprídete.

Táto skúsenosť dokazuje, že v živote to nie je o nejakej náhode, je to o múdrom riadení. To, čo dáš, čím poslúžiš v živote, to všetko k tebe príde späť v nejakej inej podobe a ako veriaci človek musím povedať, že za tým všetkým musíme vidieť veľmi múdre riadenie Boha. Nebuďme, bratia a sestry, v živote zahľadení len na seba, nebuďme zameraní len na seba. Tá štedrosť a ochota poslúžiť a pomôcť napĺňa život človeka a robí ho zmysluplným.

Tá druhá Šalamúnova myšlienka je, že človek nemá byť v živote pasívny, teda nečinný. To je tá veta: Kto pozoruje vietor, nebude nikdy siať, a ten, kto hľadí na oblaky, nebude žať. Život má zmysel, keď niečo robíš, keď máš cieľ, perspektívu, nádej...

Stačí, ak sa pozriete na niektorých chlapov, ako im hovoríme z mokrej štvrte, ktorí stoja už od rána pred krčmou, či obchodom s pivom v ruke a celý deň uhášajú smäd. Vedia urobiť všetko, v každej oblasti sú odborníkmi a vedia sa vyjadriť absolútne ku všetkému, ale slovami Šalamúna len pozorujú vietor, no nikdy sa nepustia do siatia. Tým ľuďom sa stráca motivácia pre akúkoľvek prácu. Nič nemá zmysel začať, do ničoho sa nemá zmysel púšťať. A tak sa stráca aj zmysel života, čo je oveľa nebezpečnejšie. Na nich je to jasne viditeľné, ale stáva sa to čím ďalej tým viacerým ľuďom. Prichádzajú depresie, psychické problémy, rastie počet ľudí, ktorý sa cítia neužitoční, zbytoční, majú pocit, že ich nikto nepotrebuje, stratil sa im zmysel života a tak rastie aj počet samovrážd. Život človeka má vždy zmysel, vždy je niečo, prečo je potrebné žiť, prečo je zmysluplné žiť.

S pribúdajúcim vekom sa tieto otázky nanovo vracajú. Hlavne starší ľudia, ktorí boli naučení veľa robiť a zrazu kvôli zdravotným problémom nemôžu, sa zrazu cítia neužitoční, zbytoční a na obtiaž. Vtedy je treba nanovo s týmito pochybnosťami bojovať. V Božích očiach má každý ľudský život zmysel. Pokiaľ sme tu na tejto zemi a Pán Boh nás tu drží, máme tu byť a máme to vnímať ako poslanie. A ak už človek nemôže nič iné robiť, môže byť modlitebníkom, môže sa sústrediť na duchovné veci a pripravovať sa na svoje spasenie.

Zrána sej svoje semeno, večer nech ti ruka neodpočíva, lebo nevieš, ktorá vec sa vydarí, táto a či tamtá, alebo či oboje bude dobré. Beriem tieto slová prakticky. V živote má byť človek snaživý, iniciatívny, nie nečinný, nie lenivý, nie pohodlný. Ale samozrejme nie k nejakým zlým veciam. Mala by to byť snaha za dobrými a požehnanými vecami. A nech už človeka straší budúcnosť, pretože nevieme, čo bude s nami zajtra, alebo pozajtra, vierou v Pána Ježiša Krista čakáme vždy to dobré.

A to je dnešné evanjelium ku knihe Kazateľ: Lebo ja poznám úmysly, ktoré mám s vami - znie výrok Hospodinov - úmysly smerujúce k blahu, a nie k nešťastiu: dať vám budúcnosť a nádej. (Jer 29,11) To je veľká milosť, ktorú máme vďaka viere.

AMEN

Piesne: Najsvätejší...; 464; 480; 470; 493; A 59; 656/16

Texty: 2M 16,2–4.9–15; Ef 4,1–16; Ž 78, 23 – 29; Ján 6, 24 – 35