9. po Sv. Trojici 2020

Kázňový text: Kaz 4,17-5,6

Kto by nepoznal podobenstvo o farizejovi a publikánovi, ktoré rozprával Pán Ježiš? Dvaja muži sa prišli modliť do chrámu. Jeden suverénny, ktorý v podstate od Boha ani nič nechcel, pretože o nič neprosil, skôr len sa chcel pochváliť, čo dokázal, čo robí a prečo by ho Boh mal prijať. Ten druhý mal za sebou svoju zlú minulosť a nie veľmi príkladný život, ale sklopený zrak, bitie sa v prsia a strach predstúpiť niekde dopredu hovoria za všetko. Cítil svoju vinu pred Bohom, vnímal svoju nedostatočnosť a uvedomoval si, že si zaslúži trest, a nie Božie prijatie.

Najpodstatnejšie na tom podobenstve je Ježišovo oznámenie, že domov odišiel ospravedlnený práve ten publikán. Keď mi príde na um tento text, veľakrát myslím na to, že pred Pánom Bohom neobstojí sebaistý a suverénny kresťan. Ale že je dôležitejšia pokora, bázeň, rešpekt, ale aj pocit viny a uznanie si vlastnej nehodnosti.

Myslím, že veľmi podobnú myšlienku napísal aj kráľ Šalamún vo svojej knihe. Daj pozor na svoje kroky, keď ideš do Božieho domu; lebo pristúpiť, aby si počúval, je lepšie, ako keď blázni prinášajú obeť, lebo oni nevedia, že zle robia.

V poslednom čase veľa rozmýšľam nad tým, aký účel spĺňajú naše bohoslužby. My naše kostoly vnímame dnes inak ako sa za čias Šalamúna vnímali Jeruzalemský chrám. Bol jediný a keď do neho človek vchádzal, všetka tá veľkoleposť mala umocňovať prítomnosť Boha. My dnes Božiu prítomnosť vnímame všade, nie iba v našich kostoloch, takže Božiu blízkosť si človek uvedomí kdekoľvek.

Napriek tomu, stále je ešte pre nás kostol miestom na stretávanie s Bohom v spoločenstve veriacich ľudí. Pre mňa je otázka, čo by ste tu v zhromaždení mali zažiť? Chcel by som, aby vám to niečo dávalo, keď prídete do zhromaždenia, aby ste odtiaľ odchádzali niečím obohatení, možno povzbudení, možno niekedy zdeptaní, ale aby to, že tu na hodinu prídete, aby to dávalo vášmu životu zmysel. Šalamún hovorí, že je lepšie počúvať, ako hovoriť veľa slov, je lepšie rozumieť tomu, čo sa tu deje, ako sa len zúčastniť nejakého cirkevného obradu.

Keď sme pred dvoma týždňami skončili bohoslužby na Zámčisku, boli sme vrátiť požičané lavice ku katolíckemu kostolu. V Obišovciach mali práve omšu a bolo tam veľa ľudí, niektorí stáli vonku – väčšinou muži s kočíkmi. Ale boli tam aj ľudia, ktorí si počas omše obzerali kostol, novú sakristiu, rôzne pozemné úpravy na záhrade okolo kostola, kým omša bola v plnom prúde. Tak ďaleko už nič nebolo počuť. Bolo to zvláštne.

Už Šalamún si uvedomoval, že sa nestačí bezducho zúčastniť obradu./strong> Vtedy sa prinášali zvieracie obete, bol daný predpis, ktorý musela veriaca rodina urobiť. Bolo teda jednoduché naplniť literu zákona, ale Šalamún to nazval bláznovstvom, keď ten dotyčný nevie čo vlastne robí. ...lebo pristúpiť, aby si počúval, je lepšie... to je tá snaha prísť v pokore a snažiť sa porozumieť, snažiť sa poznať.

To je základný princíp a podstata bohoslužby. Nie sa zúčastniť náboženského obradu, ale mať otvorené uši i srdce a túžiť porozumieť. Nie je podstatné to, či odchádzate z kostola potešení. Aj keď odchádzate napomenutí, možno nazlostení, lebo s niečím nesúhlasíte a máte iný názor, to vôbec nevadí, pretože dôležité je, že nad tým rozmýšľate, uvažujete.

Keď sa kardinál dostal k jednému zomierajúcemu, poumýval ho, ošetril rany, sadol si k nemu a začal mu čítať texty z Biblie a vysvetľoval ich. Ale po chvíli sa zastavil, pretože si uvedomil, že to bolo veľmi teologické a málo praktické. Mal pochybnosti o tom, či to tomu človeku niečo dáva.

Keď sedel ticho a rozmýšľal, vošiel do miestnosti iný muž, ktorý bol tiež veľmi vážne chorý a tomu zomierajúcemu povedal: Richard, o chvíľu sa stretneš s Ježišom. Povedz mu, že ho milujeme a že milujeme aj teba. Dovidenia Richard! To bolo všetko. Keď muž odišiel, kardinál Luis António Tagle sa rozplakal. Pochopil, že ten chorý muž to povedal oveľa jednoduchšie a jasnejšie. Pre toho zomierajúceho to bolo pochopiteľnejšie.

Tá druhá tiež veľmi dôležitá vec je určitá vážnosť, ktorú vyžaduje stretnutie s Bohom. Priznám sa, že som sa nikdy na to takto nepozeral. Veď človek príde do zhromaždenia a robí to, čo robia všetci ostatní. Na začiatok sa stíši, teda pomodlí, potom spieva piesne, liturgiu, počúva texty, znova sa modlí, vypočuje si kázeň a ide ďalej. Snažíme sa o to, aby sme sa tu cítili príjemne. Aby bohoslužby boli príjemné pre človeka.

V minulosti nikto neriešil to, aby sa tu človek cítil príjemne. Napríklad ani obliecť do kostola ste si nemohli hocičo. Nejaké pohodlné rifle namiesto tesilákov neprichádzali do úvahy. Pamätám sa, že to boli časté naťahovačky u nás doma. Veď Pán Boh nepozerá na oblečenie! Alebo si zobrať na bohoslužby v lete krátke nohavice, to bolo neprijateľné. Dnes prevážili argumenty, že Pán Boh sa predsa nepozerá na výzor človeka, ale do jeho srdca. A tak si dnes oblečieme čokoľvek, v čom sa cítime pohodlne.

Zjednodušilo sa oblečenie a tým sa zjednodušila príprava. Pred bohoslužbami v nedeľu sa ešte ráno doma modlilo, čítalo sa z Biblie a spievalo, pretože to stretnutie s Bohom potrebovalo akési naladenie a nachystanie sa na tento dôležitý moment.

Pred Večerou Pánovou sa prosilo rodinu o odpustenie, ľudia sa vzdali jedla, aby to prvé, čo v ten deň vojde do úst, boli oplátka a víno. Dnes už mnohí takéto veci neriešime. Stretnutie v zhromaždení s Bohom akoby nepotrebovalo nejakú intenzívnejšiu prípravu. Jednoducho len prídeš, sadneš si a si tu.

Len si predstavte, že by vás pozvala na obed prezidentka SR. Ako dlho by ste stáli pred skriňou a vyberali šaty? Akú prípravu by pre vás takýto obed vyžadoval?

Viem, že je to trochu zavádzajúce prirovnanie, pretože raz za čas stretnúť nejakú známu osobu a porovnávať to s každo-nedeľným stretnutím sa s Bohom je niečo iné. Ale aj tak, je pre vás toto stretnutie vážnym? Alebo vám už zovšednelo a nie je to pre vás nič výnimočné a nič dôležité?

A to ani nehovorím o našich slovách vyrieknutých pred Bohom, na ktoré narážal Kazateľ. Uvedomujete si, čo všetko sme vyslovili pred Bohom počas dnešných bohoslužieb? Aké vyznania ste povedali, keď ste spievali piesne, alebo keď ste na modlitbu povedali automaticky Amen? Ak dáš sľub pred Bohom, nemeškaj splniť ho, lebo On nemá záľubu v bláznoch: čo sľúbiš, to aj splň! Radšej nesľubuj, akoby si mal sľúbiť, a nesplniť.

Stále robíme vo vzťahu k Bohu veci bez rozmýšľania. Vyslovujeme slová, ktorým neveríme, vyslovujeme vyznania, nad ktorými pochybujeme.

• Zaspievame si: Veríme všetci v jedného Boha... a bez problémov to zaspieva aj človek, ktorí tomu neverí.
• Odriekame Vieru všeobecnú kresťanskú a povie ju aj človek, ktorý ma pochybnosti o vzkriesení a večnom živote.
• Prečítame si slová z Biblie a všetci hromadne povieme: Slovo nášho Boha zostáva naveky. Pri tom to povie i človek, ktorí neverí, že to slovo od Boha je.
• Alebo pri Večeri Pánovej odzneje niekoľko otázok, na ktoré niekto odpovedá automaticky a vôbec nemá strach z toho, že sľubuje pred Bohom veci, ktoré nedokáže splniť, alebo ktoré vôbec neurobil.
• A to nehovorím o konfirmačných sľuboch, krstných sľuboch, manželských sľuboch.

Pýtam sa rodičov: Aké je vyznanie krstného otca? On je bez vyznania! A ja sa čudujem, že sa nemá problém postaviť pred kostolom a povedať, že bude dieťa vychovávať v kresťanskej viere! Ľudia si povedia: Veď je to len slovo a to predsa nič neznamená. Žeby to bolo pred Bohom všetko také bezvýznamné? Preto nech je málo tvojich slov. ²Sen prichádza z mnohej únavy a hlas blázna s mnohými slovami. Krásne nás otituloval Kazateľ.

Je to ozaj len tak? To, čo tu hovorím, čo tu z mojich úst odzneje v piesňach a vyznaní viery, to sú iba slová do vetra, ktoré nikto neberie vážne? Môžem tu hovoriť a odriekať čokoľvek?

Bratia a sestry, s veľkou vážnosťou hovorím, že to tak nie je. Radšej nesľubuj, akoby si mal sľúbiť, a nesplniť. ⁵Nedopusť, aby ťa ústa zviedli na hriech...

Myslím, že naše bohoslužby potrebujú viac sústredenie a viac duchovnej prípravy. A potrebuje to aj naša liturgia, ktorú ovládame spamäti a ide z nás to už úplne automaticky. Začnite pozornejšie sledovať, čo spievame v našich piesňach, čo sa modlíme, čo počúvame v biblických textoch. Nejde iba o kázeň, ale o všetko to, čoho sme tu súčasťou, aby sme v Božích očiach neboli bláznami.

AMEN

Piesne: Najsvätejší...; 211; 456; (197); 625; A 57; 656/4

Texty: Jer 23,1–6; Ef 2,11–22; Ž 23; Mk 6, 30 – 34.53 – 56