• 1

  • 2

  • 3

  • 4


Copyright © 2020 - Cirkevný zbor ECAV v Obišovciach

3. po Sv. Trojici 2020

Kázňový text: Kaz 1,12-18 Kaz 2,12-17

Ako veľmi si ceníte vzdelanie, alebo múdrosť, bratia a sestry? Aké sú pre vás dôležité školy? Ako veľmi tlačíte svoje deti do učenia? Aké je pre vás dôležité vzdelanie? Sú to otázky na ktoré by ste asi odpovedali jednoducho, slovom „veľmi“.

Tak nad tým by som chcel s vami dnes uvažovať spolu s kráľom Šalamúnom. Jedným z prvých pokusov, kde kráľ Šalamún hľadal zmysel a naplnenie života bola práve múdrosť. Nezačal ničím tak prízemným, ako je bohatstvo, ale upriamil sa na múdrosť a poznanie človeka. Myslím, že múdrosť a vzdelanie si naša spoločnosť dnes cení veľmi vysoko. Je to veľká hodnota v dnešnej dobe, hlavne kvôli uplatneniu sa na trhu práce a kvôli zamestnaniu. A nie je to iba škola, ale aj skúsenosti, prax, čiže schopnosť človeka aplikovať to, čo sa naučil.

Múdrosť, to je rozhľadenosť, prehľad, či už je to v nejakom konkrétnom obore, alebo nejaký všeobecný rozhľad života. Všetko to sú dôležité veci. Preto vedieme naše deti k tomu, aby sa učili a snažili v škole, aby to niekam dotiahli, aby niečo v našej spoločnosti znamenali.

Preto ma trochu zarazilo, že kráľ Šalamún po krátkej úvahe o múdrosti povie, že je to tiež márnosť a honba za niečím, čo samo o sebe človeku neosoží. Dokonca pridáva, že múdrosť prináša poznanie a s veľkým poznaním prichádza aj mnohé utrpenie. Dosť divné konštatovanie. Tak ako je to s múdrosťou? Je márne sa o ňu snažiť? Neprinesie človeku naplnenie života?

Čo Šalamúna najviac odradilo? Sklamalo ho, že aj keď má človek múdrosť, musí sa uspokojiť s tým, že sa veci nebudú diať podľa plánov múdrosti. Krivé nemožno narovnať... píše. To je utrpenie múdrych. Musia žiť s tým, že sa veci okolo dejú podľa hlúpych rozhodnutí, pretože tých múdrych niekedy nikto nepočúva.

Darmo nejaký človek vie, čo je múdre a správne, ale aj tak sa mu nepodarí presvedčiť ostatných, aby to urobili podľa neho. V tom mal pravdu. Bolo, je a bude mnoho rozumných ľudí, ktorí rezignujú vo svojej práci, lebo nevedia presadiť múdre rozhodnutia a tak len bezradní hodia flintu do žita a sklamaní odchádzajú. To je niekedy údel múdrych ľudí.

Šalamún to vystihol presne: Kde je mnoho múdrosti, tam je aj mnoho mrzutosti a kto rozmnožuje poznanie, rozmnožuje bolesť. Občas je tá nevedomosť lepšia, ako mnoho poznania, pretože poznanie vedie k depresiám. Poznáte tú vetu: Buď rád, že nevieš! Alebo: Lepšie nevedieť! To je presne to, čo prinieslo sklamanie aj Šalamúnovi.

Ale Šalamún neodsúdil múdrosť ako takú. Napísal: Videl som, že múdrosť má takú výhodu pred bláznovstvom, akú výhodu má svetlo pred tmou. Takže túžiť po múdrosti, alebo snažiť sa ju dosiahnuť nie je nezmyselné. Ide skôr o to, či ona je cieľom života pre človeka? A či prinesie sama o sebe v živote človeka uspokojenie? To je to, na čo sa Šalamún snažil odpovedať. Keď budem múdry a budem rozhľadený, prinesie mi to naplnenie života?

To Šalamúnovo rozmýšľanie sa týka určitého okruhu ľudí, ktorí si postavia za cieľ poznanie a vedomosti. Možno ani to by nebolo zlé, ale keď sa to dostane na prvé miesto v živote a začne sa uprednostňovať nad všetko ostatné, vtedy vie aj múdrosť ublížiť. Ceníte si múdrosť a vzdelanie na úkor rodiny, na úkor detí, na úkor výchovy? Stojí tá múdrosť za to, aby som zanedbal svoje deti a nemal na nich ani chvíľu čas, pretože študujem a robím si docentúru, doktorát, profesúru...? Keď dám prednosť knihám a štúdiu pred manželstvom? Stále to bude vysoko cenená múdrosť?

Múdrosť je dôležitá vec, ale keď ju postavíte na váhy v nejakých životných momentoch s inými dôležitými vecami, tak zrazu nie je najdôležitejšia.

  • Koľko zanedbaných detí nájdete v rodinách vzdelaných a múdrych ľudí?
  • Koľko rozbitých manželstiev nájdete u ľudí, ktorí majú tituly pred menom a za menom?
  • Koľko utrpenia a bolesti niekde prinieslo to, že knihy boli dôležitejšie ako ľudia?

Až to potom núti človeka opýtať sa: To je múdrosť?

Druhá vec, ktorá Šalamúnovi pri tom skúmaní prišla na um je: Ak ma taký údel stihne ako blázna, načo som vynikal múdrosťou? Je to také depresívne zmýšľanie človeka. Áno, smrť je pre každého rovnaká. A na chvíľu ho to v tom jeho rozmýšľaní zaseklo. Áno, získať múdrosť stojí veľa námahy a potom v určitých okamihoch života sa vám, akoby táto investícia nevracia. Skutočne to môže niekedy vyvolať zmiešané pocity.

Nemyslím si však, že toto má znehodnotiť vzdelanie a že by rodičia mohli povedať deťom: Kašli na školu, nemusíš sa učiť, aj tak to nemá zmysel..., tak to určite nie. Stále platí, že mať poznanie je pre človeka dôležité, ale nie je to to najdôležitejšie. To je aj zistenie Šalamúna. Upriamiť sa v živote iba na múdrosť a žiť pre ňu a obetovať jej všetko, prinesie na konci života pocit sklamania.

Múdrosť má ešte jeden závažný problém v dnešnej dobe a tým je, že mnohých ľudí vedie k pýche a namyslenosti. Samozrejme, že nie všetkých. Ale ľudia vedia byť pyšní na to, čo vedia a čo dokázali a to niektorých vedie k povyšovaniu sa nad ostatných. Je to čudné, pretože múdrosť by v sebe mala mať aj poznanie vlastnej obmedzenosti. Sú múdri ľudia, ktorí pochopili, že napriek tomu, že vedia veľa a majú veľké poznanie, uvedomujú si, že je ešte stále veľa toho, čo nepoznajú. A tak sa s vedomosťami a poznaním rodí rešpekt pred tým, čo je nepoznané. Učenec Sokrates, jeden z najväčších mozgov svojej doby, prehlásil: Viem, že nič neviem. Takéto vnímanie poznania a rozumnosti vedie ľudí k pokore.

Ale sú prípady, keď múdrosť dovedie človeka k hrdosti a pýche na vlastné poznanie a má to zrazu v živote človeka opačný efekt. Ako nazvať niečo také? Je to hlúpa múdrosť? Tie dve slová akoby nešli dohromady.

Kráľ Šalamún bol v oblasti múdrosti a poznania veľmi zvláštny človek. Keď sa dostal na trón mal strach z toho, ako bude viesť všetkých tých ľudí vo svojom kráľovstve. Mal pred svojím životným poslaním rešpekt. Preto sa modlil a prosil si od Boha múdrosť pre spravovanie krajiny a pre vedenie všetkých ľudí. A Boh túto jeho modlitbu vypočul.

Všetci určite poznáte jeho súd medzi dvomi ženami o dieťa. Z jeho kraľovania je to iba jedna ukážka jeho rozhodovania ako sudcu. Určite toho bolo viac, pretože chýr o Šalamúnovej múdrosti sa vtedy niesol svetom. Nehovoriac o tom, ako sa mu podarilo ekonomicky rozbehnúť krajinu. Dal prácu ľuďom, rozbehol ohromné stavebné projekty, zabezpečil mier, priniesol blahobyt. To všetko bolo dôkazom múdreho kraľovania. Keď kvôli chýru, ktorý sa rozniesol po svete, prišla do Jeruzalema kráľovná zo Sáby, povedala: Tvoja múdrosť a blahobyt prevyšujú chýr, ktorý som o tebe počula. Takže Šalamún bol kompetentný na to, aby zhodnotil, či múdrosť a poznanie dokážu naplniť ľudský život. A jeho výskum skončil v tejto oblasti konštatovaním, že je to samo o sebe márnosťou.

Myslím, že múdrosť človeka musí byť prospešná, musí byť užitočná aj pre iných ľudí. nesmie byť sebecká. Ak tvoja múdrosť neprináša požehnanie iným, neslúži iným, neprináša úžitok iným, tak nie je dostatočnou múdrosťou. Apoštol Pavol kresťanom do Korintu napísal, že poznanie raz bude prekonané, pretože potom pred Bohom poznáme plne. Takže aj tak naša ľudská snaha o múdrosť nepredstihne Boha, toho sa neobávam.

Skutočná múdrosť a poznanie má viesť človeka k pokore. A to je naše evanjelium, ktorým chcem dnes ukončiť naše rozprávanie o múdrosti. Blázon vo svojom srdci hovorí: Niet Boha. Múdry človek pri svojom skúmaní a hľadaní pravdy dôjde k poznaniu, že je ešte veľa toho, čo neviem. Len múdrosť, ktorá vedie na kolená pred Bohom je skutočná múdrosť, ktorá stojí za to.

Apoštol Jakub píše: Ale múdrosť, ktorá je zhora, je predovšetkým čistá, potom pokojamilovná, krotká, poslušná, plná milosrdenstva a dobrého ovocia, nestranná, bez pokrytectva. (Jk 3,17) Toto je múdrosť a poznanie, po ktorom by sme mali túžiť a ktoré by sme mali chcieť. A k takejto múdrosti by sme mali viesť svoje deti. Ale myslite na to, že múdrosť nie je zmyslom života a nevedie k jeho naplneniu.

Poviem to tak otvorene. Čo z úžasného vzdelania mojich detí, ak ich to poznanie nedovedie k láske, poslušnosti, k milosrdenstvu a nebude v ich živote prinášať dobré ovocie? Čo z múdrosti, o ktorej musíte povedať, že je hlúpa?

AMEN

 

Piesne: Najsvätejší...; 233; 235; 466; 354; A 51; 656/4

Texty: 1M 3,8–15; 2K 4,13–5,1; Ž 130, 1 – 8; Mk 3, 20 – 35

 

config
f m

Podcast - kázne

Podcast kanál

Kalendár udalostí

august 2020
Po Ut St Št Pi So Ne
27 28 29 30 31 1 2
3 4 5 6 7 8 9
10 11 12 13 14 15 16
17 18 19 20 21 22 23
24 25 26 27 28 29 30
31 1 2 3 4 5 6

Nasledujúce udalosti

streda - 05. aug 2020 19:00 Obišovce - fara
Stretnutie mužov
nedeľa - 09. aug 2020 08:00 Drienovská Nová Ves
9. po Sv. Trojici
nedeľa - 09. aug 2020 09:30 Obišovce
9. po Sv. Trojici
nedeľa - 09. aug 2020 11:00 Kysak
9. po Sv. Trojici
nedeľa - 09. aug 2020 14:00 Lemešany
9. po Sv. Trojici