Svätá Trojica 2020

Kázňový text: Žid 11,6

Dnešným sviatkom Svätej Trojice končíme, bratia a sestry, slávnostnú polovicu cirkevného roka. V kresťanských cirkvách patrí táto nedeľa k akémusi uzatvoreniu toho, čo sme si od začiatku roka hovorili. Boh poslal na svet svojho jediného Syna, ktorý pre nás prešiel celým dielom spasenia, potom vstúpil na nebesá a poslal nám Svätého Ducha, ktorý pôsobí vo svete a v cirkvi a vedie ľudí k viere. A dnešný deň to celé naše rozprávanie a spoznávanie Boha uzatvára.

Pán Boh sa prejavil v tomto svete a dal sa poznať ľuďom ako Otec, Syn a Duch Svätý. V troch samostatných osobách, ktoré sme mohli vnímať počas celých dejín ľudstva a ktoré sú zároveň spojené do jednej osoby. Je to ťažko vysvetliť, že sú to tri osoby a zároveň je to jeden Boh, ale takto sa nám predstavil v dejinách ľudstva. A takto ho spoznávame aj v Božom slove.

Veriaci človek tomu, čo som povedal rozumie. Prijal to do svojho života ako fakt, ktorý akceptuje a s týmto Bohom automaticky v živote počíta. Potrebujete, bratia a sestry, k tomuto poznaniu, ktoré ste prijali vierou ešte niečo? Samozrejme, že by tomu pomohol nejaký vedecký dôkaz, alebo nejaké vedecké potvrdenie, nejaké nevyvrátiteľné fakty, ktoré by všetkých presvedčili a neveriacich ľudí zahanbili. Pre nás by to bolo potešujúce, ale viera verí bez takýchto dôkazov a faktov, preto je vierou.

Nedávno som narazil na internete na zaujímavý článok s názvom: MIMORIADNE: Boh existuje! Je to aj vedecky potvrdené. Hneď som sa pustil do čítania, predsa si niečo také nenechám ujsť.

Profesor Baškirskej univerzity Najip Valitov dokázal existenciu jedinej Vyššej Sily, vďaka ktorej na seba vzájomne pôsobia všetky objekty vo vesmíre. Svoje zistenia popísal v knihe „Vákuové vibrácie pri chemickej excitácii atómov a molekúl a náhodnosť línií sily elektromagnetických a gravitačných polí“. (dúfam, že zatiaľ je všetkým všetko jasné). Vyvolal ňou veľký rozruch nielen vo vedeckých ale aj v náboženských kruhoch. Dostal dokonca list z Vatikánu od samotného pápeža.

Svetovo uznávaný chemik Valitov sa celý život venoval záležitostiam vedy. Od náboženských otázok bol „na hony vzdialený“. Strohým jazykom vzorcov dokázal, že akékoľvek objekty vo vesmíre na seba môžu vzájomne pôsobiť bez ohľadu na to, ako sú od seba vzdialené. „Predtým sa verilo, že pri vyššej rýchlosti než rýchlosť svetla nemôže dôjsť k žiadnemu vzájomnému pôsobeniu. Ukázalo sa však, že elektromagnetické a gravitačné polia pôsobia okamžite. Myšlienka je podľa Valitova hmotná. A možno ju okamžite „načítať“ v akejkoľvek časti nášho vesmíru. To dokazuje všadeprítomnosť a vševedúcnosť Boha.

Za zmienku stojí napríklad dôkaz, že v rovnovážnych systémoch sa čas môže zmeniť na hmotu a energiu. A následne podstúpiť opačný proces. Čo znamená, že „vzkriesenie mŕtvych“ je možné!

Samozrejme, že sa takýto článok číta veľmi dobre, keď je za tým svetovo uznávaný chemik. Ale priznám sa, že ak by som čítal článok s opačným tvrdením, že nejakému vedcovi svetového formátu sa podarilo dokázať, že Boh neexistuje, mojou vierou v Boha by to neotriaslo. Povedal by som si len jednoducho, že ľudské poznanie je obmedzené, takže sa nemusím vzrušovať a meniť celý svoj život. Nič by pre mňa takáto vedecká práca, ani takýto vedecký objav neznamenal. Povedal by som si, že je to človek a stále je obmedzený v poznaní, takže sa môže mýliť.

Neviem, či ste na tom podobne, ale uvedomil som si, že viera nepotrebuje k tomu, aby verila, vedecký dôkaz. Na jednej strane máme pocit, že dôkaz o existencii Boha by bol veľmi dôležitý až zlomový a že ho tento svet tápajúci v nevere a v bezbožnosti nutne potrebuje. No na druhej strane, dôkazy nič neriešia. Aj tým dôkazom je dôležité veriť. Ak im neuveríte, nebudete ich akceptovať a tým pádom nie sú pre vás dôkazom.

Vo vážnych otázkach sa potrebujeme presvedčiť sami. Chceme byť súčasťou poznania. Chceme zažiť takú skúsenosť, presvedčiť sa sami na vlastnej koži, chceme mu rozumieť.

Predstavte si, že ste po operácii. Vyberú vám nádor, ktorý ide na histológiu, a vy čakáte, aký bude výsledok. Je to zhubné, či nezhubné? Príde vás navštíviť suseda a povie, že keď bola u lekára práve hovorili vaše výsledky a že je to nezhubné, takže môžeš byť kľudný, kľudná. Stačilo by vám tvrdenie tohto človeka? Nezavolali by ste už osobne lekárovi a neopýtali sa na výsledky? Vy to chcete počuť. Vy sa potrebujete uistiť, že je to dobré.

V tom článku v závere písali, že profesor Valitov sa po tomto svojom objave stal veriacim človekom. Myslíte si, že ak si jeho vedeckú knihu prečítajú iný vedci, stanú sa veriacimi ľuďmi? Pochybujem. Budú mať námietky, budú mať pripomienky, budú mať pochybnosti. Takto to jednoducho je. A vedecké dôkazy a výpočty skončia pri viere, alebo nevere. A ľudia sa budú stále pýtať, veriť týmto dôkazom, alebo nie?

Viera je boj s vlastnými pochybnosťami, s vlastnými otázkami, s vlastnou neverou. Nie je to o vedeckých faktoch, ktoré dokážu presvedčiť človeka. Je to o vašom rozhodnutí a postoji k tejto otázke.

Takže existuje Boh, alebo nie? Dá sa dokázať, alebo nie? Odpoveď na tieto otázky znie: Nepotrebuješ to! Nemusíš mať dôkaz! Na Boha sa obraciame s vierou. Potrebujeme niečo iné, bratia a sestry. Potrebujeme sa učiť počítať s Bohom, potrebujeme sa na neho spoliehať. Potrebujeme s Bohom žiť svoj každodenný život.

Od začiatku cirkevného roku, od adventu, sme prešli Ježišovým príchodom ako sudcu živých a mŕtvych (advent), prešli sme si potom jeho narodením, jeho najdôležitejšími momentmi života ako bol krst, verejné pôsobenie, predpovedanie smrti, potom ukrižovanie, vzkriesenie, vstúpenie na nebesá, zoslanie Ducha Svätého a teraz sme v bode, keď sa pýtame: Veríš v takéhoto Boha? Budeš sa vedieť na neho spoliehať? Budeš toho Boha vo svojom živote počúvať a budeš prijímať jeho rady ako tie, ktoré ti zachraňujú život? ...Lebo ten, kto pristupuje k Bohu, musí veriť, že Boh je...

Ako to hovorí pisateľ listu Židom: Bez viery však nie je možné páčiť sa (Bohu). Inak sa k Bohu Biblie nedostaneš. Jedinou cestou je cesta viery. V podstate aj tí, ktorí mali možnosť vidieť Pána Ježiša tvárou v tvár a videli toho veľa, aj tí potrebovali veriť. Napriek všetkým zázrakom a divom sa našli aj takí, ktorí videli a neuverili.

Dal si sa, milý brat, dala si sa, milá sestra, na cestu viery? To nie je len presvedčenie, že niekto niekde existuje. Toto za vzťah viery nemôžeme pokladať. Uvedomte si, že ak existuje Boh, určite má s človekom nejaký plán, určite od človeka niečo očakáva a určite s ním chce byť v kontakte. Takže je nanajvýš divné, že Boh sa snaží skontaktovať s človekom svojím dielom, ale jeho dielo (človek) ho ignoruje, lebo si myslí, že neexistuje. To je paradox dnešných čias.

Celá Biblia hovorí o tom, ako sa Pán Boh snaží priblížiť k človeku, ako sa s Ním chce rozprávať a vytvoriť s ním vzťah, ale človek sa tvári, že žiadny Boh neexistuje. To je na tom to najsmutnejšie. My sa tvárime, že nerozumieme, že nevieme, že nám svedectvá o Bohu nestačia a že potrebujeme niečo viac.

Keď sa opýtate: Prečo? Odpoveď je veľmi jednoduchá. Nechceme zodpovednosť. Chceme si žiť len tak, ako sa nám zachce. Nechceme mať nikoho nad sebou, žiadne očakávania, žiadne požiadavky. Chceli by sme, aby sme my sami pre seba boli tou najväčšou autoritou. Ja chcem byť najvyššou a najväčšou normou svojho života. Ja poviem čo je dobré a čo je zlé, ja určujem, čo je správne a čo je nesprávne. Ja rozhodnem, čo je morálne a čo je nemorálne. To je to, čo sa nám pozdáva. K tomuto bez Boha smerujeme.

Ak sa však rozhodneš pre cestu viery, máš dané všetky normy a všetky hranice. Vieš jasne, čo je dobro a čo je zlo, vieš presne, čo je morálne a čo je nemorálne, čo je správne a čo je nesprávne. A tým pádom vieš presne, čo je hriech. Toto mnohým ľuďom naháňa strach. Ľahšie sa im žije so sebou samým ako v Božej blízkosti. Preto je jednoduchšie povedať, že žiadny Boh neexistuje.

Cesta viery človeka je iná. Žijem slobodný život v Božích normách daných pre tento svet. A aj keď nemám vedecké dôkazy, mám mnoho dôvodov a mnoho svedectiev a môžem mať nakoniec aj to najdôležitejšie, a to je úprimná viera.

AMEN

Piesne: Najsvätejší...; 182; (179); 183; 184; A 46; 656/5

Texty: Iz 6, 1 – 9a; Ž 29, 1 – 11; R 8, 12 – 17; J 3, 1 – 17