Veľkonočný pondelok 2020

Kázňový text: Ef 5, 14b

Snívajú sa vám, bratia a sestry, sny?Mne veľmi často nie. Alebo, ak sa mi snívajú, tak si ich ráno nepamätám. Ale boli obdobia, keď som bol mladší, že sa niečo stalo a ja som mal pocit, že predsa tá udalosť sa mi už snívala, ja som niečo také už niekde videl alebo som niečo podobné zažil. Faktom je, že to veľká pomoc nie je, keď to neviete dopredu, ale až potom, keď sa niečo odohrá, máte pocit, že toto ste už raz zažili v nejakom sne.

Prečo hovorím dnes, na druhý sviatok vzkriesenia Krista Pána, o snoch? Pretože apoštol Pavol napísal kresťanom do Efezu jeden zaujímavý text, v ktorom ich vyzýva, aby sa prebudili zo sna. Tá výzva znie pre ľudí, ktorí zatiaľ nie sú kresťanmi, alebo váhajú so svojím rozhodnutím. Práve im Pavol adresuje slová: Prebuď sa, kto spíš...

Keď sa nad tým slovom zamyslíte, tak aj vy, aj ja vieme, že nešlo o to, že by títo ľudia zaspali a že by potrebovali zobudiť. Na to by predsa stačilo trocha vody. Pamätám si, že keď sa nám deťom v sobotu ráno nechcelo vstávať a na zakričanie zdola, že sú raňajky, sme nezareagovali, občas otec prišiel do našich detských izieb s trochou vody a vtedy to už išlo bleskovo.

Ale tu nie je reč o takomto sne, alebo spaní. Náš text hovorí o obrátení sa človeka. O tom, ako človek žijúci svoj život bez Boha, nájde cestu k Bohu, prebudí sa a uvedomí si blízkosť Krista. Je to taká šoková terapia. Nestačí zavolať: je čas, vstávajte, proste človek potrebuje niekedy obliať studenou vodou, aby sa prebral k životu. Mám pocit, že sa nám takéto prebúdzanie u ľudí v posledných rokoch nedarí. Rozprávame o Bohu, kážeme Krista, hovoríme Jeho slovo, ale všetci sme akosi boli zabehnutí vo svojich životných koľajach tak pevne a tak stabilne, že nejaká životná zmena prichádzala veľmi ťažko.

Rozumiem, prečo apoštol Pavol hovorí o prebudení. Niekedy je treba až zakričať, zatriasť človekom, aby sa prebral a začal uvažovať nejako inak ako doteraz, ale nejde nám to. Nedarí sa nám. Len s úžasom počúvame, ako kresťanov niekde v afrických krajinách pribúda na tisíce, ale nami Európanmi už máločo zatrasie, máločo nás zošokuje, máločo nás dokáže prekvapiť.

Možno to bude znieť trochu ako kacírska myšlienka, ale potrebovali sme niečo také, ako prežívame dnes. Už sme boli príliš sebaistí, príliš suverénni, príliš zadriemaní v tých svojich kolotočoch. V kútiku srdca dúfam, že po tom koronavíruse a po tejto karanténe by sme sa mohli na život začať pozerať trochu inak. Že by sa nám mohli trochu poprevracať tie naše životné hodnoty a v tom rebríčku by sa znova mohol objaviť Pán Boh. Asi sme potrebovali nejaké prebudenie. Z ničoho nič sme prišli o svoje istoty, o svoje oporné body a ktovie, ako ďaleko to ešte zájde.

Hlavne mladí ľudia potrebovali trochu pribrzdiť. Mám dobrú prácu, mám dobrý plat, môžem si zobrať úver a kúpim si strechu nad hlavou, to sú moje istoty, o ktoré ma nikto nemôže obrať. A zrazu zažívame, že do práce chodiť nemôžeme, že plat je otázny, i tá istá práca zrazu nie je istá, nie je z čoho splácať hypotéky a úvery a už je neistá aj tá moja strecha nad hlavou. A pritom ešte pred pár mesiacmi život vyzeral tak jednoducho a bol taký krásny.

Pomôže nám táto situácia, aspoň niektorým, k tomu, aby sme sa prebudili? Pretože presne o tom je táto Pavlova výzva. Prebuď sa, kto spíš... Život je aj o niečom viac, ako sú tvoje sny. Nie je len jednoduchý a určite nie je iba o materiálnych veciach. Na tých nemôžeš stavať, pretože sú nestále a raz o nich prídeš.

Spánok nie je realita, to si treba uvedomiť. Raz, tak či tak, príde ten moment prebudenia, len neviem, či vtedy bude ešte čas na ten druhý krok. Ja si myslím, že raz v živote každého človeka príde moment, keď sa prebudíme z takej našej ľudskej naivity. Niektorí to zažijú na staré kolená, niekto možno až tesne pred smrťou. To je to precitnutie, že som žil pre niečo a zrazu to niečo nemá hodnotu ani zmysel. Ale vtedy je už ťažké robiť nejaké životné zmeny. Vtedy už nemáte na také veci odvahu ani chuť. Preto je dobré, keď to prebudenie príde do života človeka trochu skôr.

Možno som naivný, keď si myslím, že by táto ťažká situácia, v ktorej sa teraz nachádzame, mohla niektorým ľuďom otvoriť oči. Ale ozaj dúfam, že by to mohlo pomôcť možno niektorým rodinám, mohlo by to pomôcť napraviť vzťahy, mohlo by to pomôcť uvedomiť si, že viac, ako materiálne veci, sú podstatní ľudia a vzťahy s nimi.

Pavlova výzva však nekončí len tým, že sa človek zrazu spamätá a uvedomí si svoje chyby, alebo zbadá svoje zlé nasmerovanie. To je len začiatok cesty. Po prebudení prichádza niečo, čo je ešte zložitejšie. Pavol to pomenoval: ...vstaň z mŕtvych... Je to čudná formulácia, ale platí, že zlé veci si nestačí uvedomiť. Treba následne nato urobiť aj správne rozhodnutie a vybrať sa v živote tým správnym smerom. V Biblickom slovníku sa tomu hovorí duchovné vzkriesenie.

Je to vlastne konfirmandské učivo. Existujú tri druhy smrti. Ak pôjdeme od konca, tak posledná je večné zatratenie, a toho by sa mal každý človek báť. Pred tým je telesná smrť, to je moment, keď odchádzame z tohto sveta, či už je to vekom, alebo následkom nejakej choroby, alebo aj tragédie. Božie slovo hovorí, že tejto smrti sa nemáme báť, že na tú sa máme pripravovať a vlastne máme byť pripravení vždy. No, a Biblia pozná ešte takzvanú duchovnú smrť, to je stav, keď človek žije svoj život bez Boha, teda ako neveriaci. Z Božieho pohľadu je vlastne duchovne mŕtvy. Taký človek môže chodiť do práce, môže sa starať o rodinu, môže byť užitočný pre spoločnosť, ale z duchovného pohľadu je mŕtvola. A z tohto stavu sa dá dostať tým, že vstanete z mŕtvych. Môžeme to nazvať znovuzrodenie, obrátenie, zmena myslenia, atď... Veľký rozhovor na túto tému viedol Pán Ježiš raz v noci s Nikodémom, keď mu povedal: Nikodém, treba sa ti znovu narodiť... A on to nijako nechápal. V podstate mu povedal, že je duchovne mŕtvy a potrebuje zažiť duchovné vzkriesenie. Pavol vyzýva ľudí v Efeze: Prebuď sa, kto spíš a vstaň z mŕtvych...

Je dôležité to prebudenie zo sna, je dôležitý ten otras, ktorý pomôže ľuďom uvedomiť si zlé nasmerovanie života, ale dôležité je potom aj duchovne vstať z mŕtvych, poukladať si to v živote odznova, dať na prvé miesto Boha a vybrať si život s Bohom.

Apoštol Pavol tento obraz vo svojich listoch používal často. Písal kresťanom, že boli kedysi mŕtvi vo svojich hriechoch, ale teraz už môžu žiť pre spravodlivosť. To vstanie z duchovnej mŕtvoty nie je v moci človeka. Táto vec sa deje vždy Božím konaním, pretože iba Boh kriesi mŕtvych, a to nie iba telesne, ale aj duchovne. Deje sa to pôsobením Ducha Svätého.

Existuje relácia, v ktorej sa snažia zmeniť výzor človeka. Zoberú bezdomovca z ulice, špinavého, zapáchajúceho, zarasteného a otrhaného a snažia sa z neho urobiť iného človeka. Takže ho umyjú, ostrihajú, oholia, dajú mu perfektné oblečenie a dokážu z neho urobiť na pohľad veľmi slušného a decentného človeka. Problém je, že aj keď máte na sebe luxusný oblek, košeľu a kravatu a ste perfektne upravený a viete urobiť na prvý pohľad perfektný dojem, to ešte neznamená, že ste zmenili a zachránili človeka. Zmeniť jeho rozmýšľanie, zmeniť jeho vystupovanie a zmeniť jeho prejavy a spôsoby je oveľa komplikovanejšie a potrebuje to podstatne dlhší čas. A v takýchto prípadoch je vždy otázne, či je to vôbec pri takomto človeku možné.

Vstať z mŕtvych, ako to píše v tom obraze apoštol Pavol, to nie je iba vonkajšia zmena výzoru. To nie je iba o prehodených šatách a perfektom účese, či nejakých voňavkách. Vstať z mŕtvych znamená rozmýšľať inak. To je ako bezdomovec, ktorého umyjete, upravíte a oblečiete a on prestane rozmýšľať ako bezdomovec. Bude rozmýšľať ako človek, ktorý má strechu nad hlavou a má svoju rodinu. Rozmýšľať tak, ako navonok vyzerá. Je to veľká vec a je to ohromná zmena, na ktorej dokáže pri nás zapracovať Duch Svätý.

No a tou poslednou treťou vecou je víťazoslávne Pavlovo zvolanie: ...a zaskvie sa ti Kristus. Alebo iný preklad hovorí: ...bude ti svietiť Kristus... To znamená, že ho uvidíš stáť v centre svojho života, zbadáš, aký je životne dôležitý, nebudeš si vedieť predstaviť bez Neho život.

Takto nejako v troch krokoch vyzerá postup obrátenia, nasmerovania života a duchovnej zmeny.

Dá sa to skontrolovať aj spätne. Chceš vedieť, či si zažil to prebudenie zo sna a či si zažil to vstanie z mŕtvych? Overíš si to veľmi jednoducho. Svieti v tvojom živote Kristus? Žiari v tvojom živote ako niekto dôležitý a nenahraditeľný? Môžu to vidieť aj ľudia okolo teba? Ak áno, tak si prežil celý tento proces životnej zmeny: Prebuď sa, kto spíš, vstaň z mŕtvych a zaskvie sa ti Kristus.

AMEN

Piesne: Mládežnícke piesne

Texty: Dan 12,1–3; Ž 150,1–6; 1K 5,6-8; L 24,13–49;