Zelený štvrtok 2020
Kázňový text: Mk 14, 3-9
Bratia a sestry, tento rok sme prišli o príležitosť prísť k spovedi a Večeri Pánovej. Máme síce viac času a príležitostí na stíšenie sa a na pokánie, ale možnosť počuť slová Pána Ježiša: Toto je moje telo, ktoré sa za vás vydáva, a toto je moja krv, ktorá sa za vás vylieva... tak túto možnosť počas tohtoročného pôstneho času nemáme.
Pán Ježiš nás však dostatočne dobre pripravil aj na obdobie koronavírusu a karantény, pretože Božie slovo hovorí, že každý vyznaný a úprimne oľutovaný hriech bude odpustený. Takže dnes, aj keď bez prijímania darov Večere Pánovej, aj bez osobného a všeobecného rozhrešenia, sa môžeme na chvíľu stíšiť, dať sa osloviť Božím slovom a potom v kajúcej modlitbe povedať Bohu všetko, čo nám je ľúto, čo nás mrzí a čo by sme chceli pred ním vyznať ako svoje prestúpenia a hriechy. A samozrejme, za čo všetko chceme prosiť o odpustenie.
Začnime teda tým Božím slovom, ktoré pre dnešný deň napísal evanjelista Marek v 14. kapitole. Myšlienky k tomuto príhovoru som prebral od svojho kolegu Martina Chalupku.
TEXT: Mk 14, 3-9
Tú udalosť z evanjelií poznáme všetci veľmi dobre, ale dnes sa zastavíme len pri jednej jedinej otázke z tohto textu. Bola to otázka učeníka Judáša: Načo bola táto strata?
Išlo o značnú hodnotu v podobe nardovej masti, ktorú vtedy žena menom Mária priniesla do domu Šimona Malomocného a tú masť vyliala na Ježišove nohy a hlavu, a potom ju na znak pokory poutierala do svojich dlhých vlasov. Judáš, ako hlavný finančník učeníkov, keďže mal na starosti pokladničku, hneď skonštatoval, že to bolo v hodnote asi 300,- denárov, ktoré sa mohli použiť na iné, prospešnejšie účely, ako ich rozliať na Ježišove nohy a potom to nechať sčasti postekať niekde na zem. Hodnota 300,- denárov bola celoročná mzda robotníka, ktorý sa nechával najímať na prácu každý deň. Čo teda vôbec nebolo málo. Pre Judáša to bola jednoznačne strata. Potrebovali Ježišove nohy masť za tristo denárov? Judáš sa pýtal veľmi prakticky a rozumne. A bolo treba tej drahej masti minúť až toľko?
Keby sme, bratia a sestry, nevedeli, čo sa stalo potom, asi by sme rozmýšľali podobne. Načo toľko peňazí na mazanie nôh? Veď je to plytvanie! Je to ohromná strata!
Tú otázku, „Načo táto strata?“ si ľudia kladú veľmi často. Na jednej strane je to prejav rozumnosti, pretože zvažujeme svoje investície, ale niekedy to vypáli absolútne nevhodne, tak ako to bolo v prípade Judáša.
Koľkokrát sme si tú otázku položili vo vzťahu, napríklad k Bohu a k cirkvi? Načo toľko peňazí na cirkev, to sa nevedia uskromniť? Toľko času venovať Bohu, nie je to strata? Toľko času tráviť pri čítaní Biblie a na modlitbách, nie je to strata? Nedal by sa ten čas využiť rozumnejšie a prospešnejšie, ako ho stráviť sedením v kostole? Myslím, že tých otázok vo vzťahu k Bohu si kladieme my a kladú nám ich aj ľudia naokolo dosť často. Kalkulujeme, čo je lepšie, čo je rozumnejšie. Veľakrát si to prepočítame do hodnoty peňazí, aby sme si urobili lepší obraz presne tak, ako Judáš vtedy. Lebo masť v nejakej nádobe je masť, ale keď to vyjadríme vo finančnej hodnote, zrazu tomu rozumieme lepšie.
Koľko peňazí dáme cirkvi na milodaroch, koľko hodíme do ofier, koľkokrát prídeme niečo urobiť alebo s niečím pomôcť? Keby ste to všetko napočítali a prehodili na eurá, možno by ste sa opýtali ako Judáš vtedy: Načo bola táto strata?
S určitosťou však vieme, že táto žena v dome Šimona Malomocného sa takto nepýtala. To, čo urobila, pre ňu nebola strata. V jej vnímaní to bol dar, to bola jej ochota, jej vôľa. To, že to urobila, dokazuje, že ona si takto otázku ohľadom tejto masti nikdy nepoložila. Pretože, ak by to videla len cez peniaze, nikdy by sa tento skutok nestal. Otázka je, prečo? Neprepočítala si to na peniaze? Nevedela, akú hodnotu môže tá masť mať? NIE! Myslím, že to v tom vôbec nebolo. To, čo urobila, nebola strata. V tom je celá pravda o tejto žene. To, čo urobila, urobila preto, že chcela.
Myslím, že bola v niečom výnimočná. Dokázala vycítiť vážnosť situácie. Vedela niečo, čo nikto okrem Pána Ježiša nevedel. Možno to nevedela popísať presne, možno to bola len nejaká intuícia. Možno vycítila, že Ježiš je vážnejší, že sa sústredí na niečo dôležité a ťažké, čo ho čaká. Možno vycítila, že sa stane niečo zlé, alebo pochopila, že Pán Ježiš o nejaký čas urobí niečo, čo aj jej samej prinesie záchranu. Neviem vysvetliť, ako na to prišla, ale nikto iný na to v tej miestnosti neprišiel. Ani ostatní učeníci, ktorým Ježiš svoje umučenie a smrť niekoľkokrát predpovedal.
Bola to ženská intuícia? Neviem, ale aj samotný Ježiš sa tej ženy a toho skutku zastal a nedovolil ten skutok znevážiť tým, že za tie peniaze sa dalo urobiť niečo oveľa užitočnejšie.
A keďže my už dnes vieme, čo nasledovalo pár dní potom, taktiež musíme uznať, že to nebola strata. Bolo to asi jediné gesto pred Ježišovou smrťou, ktoré mu vyjadrovalo vďaku za to, čo sa rozhodol pre nás urobiť. Jediné gesto, ktoré bolo prejavom vďaky, pochopenia a súcitu s tým, čo pre každého jedného z nás išiel Pán Ježiš urobiť. Vopred sa mu nikto nepoďakoval, vopred nikto nevyjadril obdiv a uznanie, pretože nikto nevedel, čo príde. Tá žena bola v tomto jedinečná.
Takže otázka znela: Bola masť v hodnote 300,- denárov vyliata na nohy Toho, kto namiesto vás zomrel, strata? Ako by ste na túto otázku odpovedali? A ak by tá masť stála aj 600,- denárov, bola by za takýchto okolností stratou?
To bol dôvod, prečo Pán Ježiš zahriakol Judáša a povedal, že ...kdekoľvek na celom svete bude sa zvestovať evanjelium, bude sa na jej pamiatku hovoriť aj o tom, čo urobila...
<Ale, ak dnes rozprávame o tom, čo je a čo nie je strata, musíme spomenúť ešte Niekoho, kto sa tiež takto nepýtal. Ak by áno, tak tu dnes nie sme. Tou osobou je Pán Boh.
Keď poslal na svet svojho jediného Syna, aby tu zomrel za naše hriechy, nepýtal sa, či to nebude strata. Nepýtal sa, či sa oplatí priniesť tak veľkú obeť za niekoho, ako som ja? Či tá smrť a tá bolesť na kríži a všetko to potupovanie a ponižovanie nebudú zbytočné?
Nie! Pán Boh sa takto nepýtal a nepýtal sa tak ani Pán Ježiš. To, čo urobil, urobil preto, že nás miluje a stojí o nás. A nesnažil sa to prepočítať do nejakej finančnej hodnoty, aby mohol skonštatovať, že sa to celé dalo využiť inak.
Milí bratia a sestry, využite aj teraz tento čas na kajúcu modlitbu, na vyznávanie svojich hriechov a na vďačnosť za to, čo pre nás Pán Ježiš Kristus urobil. Položiť život za mňa a za teba nepovažoval za stratu, ale urobil to z lásky kvôli nám.
AMEN
Piesne: 643
Texty: 2M 12,1–14; Ž 116,1.12–19; 1K 11,23–26; J 13,1–17.31–35
