6.pôstna 2020

Kázňový text: 2M 20, 8-11

Priznám sa, že už dlhší čas myslím na toto prikázanie a na výklad, ktorý som chcel k nemu povedať. To boli aj moje prvé pohnútky, prečo pripraviť v pôste kázanie na desať Božích prikázaní. Aj keď počas veľkonočných sviatkov túto sériu na chvíľu prerušíme.

Ale najprv otázka: Ako vážne máme brať prikázania Starej zmluvy, keď sme ľuďmi evanjelia, nie litery zákona? Ako veľmi sú pre nás záväzné? Opýtať sa túto otázku pri prvom prikázaní by bola hlúposť. Ako veľmi je pre nás záväzné nemať iných bohov okrem Pána Boha? Každý rozumne uvažujúci kresťan by predsa povedal, že toto platí a bude platiť navždy. Nemôžeš mať predsa iných bohov, keď si kresťanom. Ale už tie ďalšie nie sú tak pedantne kresťanmi dodržiavané. Neurobíš si podobu Boha, alebo nebudeš brať Božie meno nadarmo, tam je tých porušení podstatne viac a už to ani neberieme veľmi tragicky.

No a pri prikázaní o sviatočnom dni už ani nehovorím. Myslím, že veľa kresťanov by povedalo, že to svätenie sviatočného dňa má skôr odporúčací charakter. Stalo sa mi, že som bol prekvapený, keď mi niekto povedal, že v nedeľu boli na záhrade niečo urobiť a ja som sa tak zahral na hlúpeho a povedal som: V nedeľu? Ale veľakrát mi presne tu istú otázku položila aj mne moja manželka. Jaro chceš ísť toto robiť v nedeľu??? V taký čas sa na chvíľu zaseknem a potom sa väčšinou vynájdem a poviem, že to musím urobiť, lebo to je ten vôl, čo spadol do studne a treba ho vytiahnuť okamžite aj vo sviatočný deň.

Ale teraz vážne. Ako je pre veriaceho človeka záväzné prvé prikázanie? Ako je záväzné druhé? A ako tretie a štvrté a piate až po desiate? Keď ich dal Pán Boh Izraelskému národu, tak nemali žiadny odporúčajúci charakter. Boli to jasné a zrozumiteľné prikázania, ktoré sa mali dodržiavať. Ak je raz napísané nezabiješ, tak nezabiješ, ak nescudzoložíš, tak jednoducho nescudzoložíš. Alebo sa k tomu máme postaviť tak, že ak máš chuť, tak môžeš?

Mám pocit, že presne tak sa staviame dnes k prikázaniu: Pamätaj, že máš sviatočný deň svätiť! Je to deň voľna, keď nemusím do práce, a tak sa z tohto dňa stal deň na výlety. V sobotu si ešte urobíme niečo doma, ale v nedeľu už môžeme niekam vypadnúť za turistikou, kúpaním, nejakou kultúrou... Aj veriaci ľudia sa na tieto veci pozerajú podobne. Veď nehreším, keď idem s deťmi do prírody. Veď tú prírodu stvoril Boh. Veď predsa nerobím nič zlé, keď sa venujem, manželke, či deťom. Aj pre mňa sú to veľmi dobré argumenty. A musím na ne povedať: áno, toto sú dobré veci. Ale najprv platí, že nedeľu máš zasvätiť Bohu. Až potom je rodina, výlet, oddych, kúpanie...

Pamätaj na deň sviatočného odpočinku a sväť ho! Toto jednoducho platí o každej jednej nedeli, pretože tú považujeme za deň odpočinku. Ak niekomu vyhovuje sobota, tak apoštol Pavol píše, že je to jedno, ale že jeden deň v týždni jednoducho patrí tvojmu Bohu. Je to prikázanie a je to záväzné pre veriaceho človeka.

Áno, existujú aj nejaké výnimky, ako ten vôl, ktorý padne do studne a tak ho tam nenecháte trápiť sa až do pondelka, ale nemôžete mať výnimku každú jednu nedeľu. V podstate platí, že všetko, čo môžete urobiť v nejaký iný deň, máte urobiť inokedy. A to sa týka aj takých vecí, ako je upratovanie, pranie, žehlenie, čo je už v nedeľu bežné. Ale napríklad aj taká vec, ako je učenie našich detí. Pre nich je to práca. Mala by sa robiť v sviatočný deň? Myslím, že tu som zahral na citlivú strunu. Možno vám po tomto príhovore deti povedia: V piatok sa predsa učiť nebudem, v sobotu sa mi nechce a v nedeľu sa nemôžem. Priznám sa, že aj som sa väčšinou učil v nedeľu a uvedomujem si, že to nie je dobrý čas.

Sú povolania, ktoré sa vykonávajú aj v nedeľu, ktoré jednoducho potrebujeme, ako sú lekári, šoféri, železničiari, rôzni údržbári v pohotovostnej službe, policajti, atď... Ale patrí tu aj oblasť varenia, či umývania riadu, alebo, ak má niekto domáce zvieratá, tak ich kŕmenie je nutné aj v nedeľu. Ale nechcem zájsť až do nejakého zákonníctva. Aj Pán Ježiš povedal: Sobota bola ustanovená pre človeka, a nie človek pre sobotu; (Mk 2,27) Osobne si myslím, že nám zákonníctvo v tejto oblasti vôbec nehrozí.

Dôležité pri tom prikázaní je povedať si, čo je to „svätenie“ sviatočného dňa? Pamätám si raz konfirmanda, ktorý sa naučil prikázanie: Pamätaj, že máš sviatočný deň svietiť. Toto dodržať by bolo ozaj veľmi jednoduché, ale tam je slovo „svätiť“, alebo zasvätiť deň Pánu Bohu. Teda nie je to len o tom, že odložíme prácu a budeme oddychovať, ale že ten deň bude pre nás oddelený pre Boha a Božie veci. Slovo posvätiť je najzrozumiteľnejšie preložiť ako oddeliť pre Boha. Čiže svätiť nedeľný deň znamená venovať ho Bohu, stráviť ho s Bohom.

Vysvetlím to inak. Keď sú rodičia zaneprázdnení a majú z toho výčitky svedomia, tak si určia nejaký čas na to, že sa budú venovať deťom. Povedia, dnes poobede robíme to, čo by ste chceli vy deti. Budeme sa venovať iba vám. Toto je pre nás zrozumiteľné.

A teraz si predstavte, že by ste toto povedali Bohu. Bože, nedeľa je čas, kedy som si vyhradil čas iba pre Teba, oddeľujem celý ten deň pre Teba. Nebudem sa venovať žiadnym iným veciam. To znamená slovo „svätiť sviatočný deň“.

Keď sa na to pozriete takto, tak nikto z nás to prikázanie nedodržiava. Ani farári, pretože ho nevenujeme celý Bohu. My k tomu ešte vo sviatočný deň robíme, sme v práci. Ale večer tiež sedím pred televízorom a sledujem správy. Sledovanie televízie by naše deti nevnímali ako čas strávený s nimi, takže ani Pán Boh by nepokladal ležanie pred televízorom celú nedeľu za čas strávený s Ním.

Takže, ako by mala vyzerať taká nedeľa zasvätená Bohu? Teraz sa presúvam do oblasti teórie. Čas pred spoločným zhromaždením by mal mať nejakú domácu prípravu. Modlitby, Biblia v ruke, čítanie a rozmýšľanie nad biblickým textom. Otázky typu: Čo mi chce Pán Boh týmto slovom povedať? Ako sa ma to prečítané slovo týka? Potom prichádza spoločenstvo. Je to niečo iné ako osobné stíšenie. Jedna vec je, že si nejaký čas s Bohom viem urobiť aj sám, ale v spoločenstve zažíva človek iné chvíle, ako vo vlastnom dome. Myslím, že tomu teraz rozumieme, pretože veriacim ľuďom už spoločenstvo chýba. Kostol pre nás nebol nikdy taký dôležitý, lebo tú možnosť sme mali vždy. Teraz, keď ho nemáme, uvedomujeme si, že sme o niečo ukrátení, že ten čas s ľuďmi pri spoločných modlitbách a speve a počúvaní kázne a spoločná spoveď a Večera Pánova má pre našu vieru veľkú cenu. Mnohí na to prišli už skôr. Keď nejdú v nedeľu do kostola, akoby to nebola nedeľa. Zrazu sa vám pletú dni v týždni.

Po zhromaždení by malo prísť nejaké spoločenstvo v rodine, debata o tom, čo sme počuli, s čím súhlasíme, s čím nesúhlasíme, čo sa nám páčilo a čo nepáčilo a čo by sme na základe počutého slova mohli zmeniť. A znova ešte nejaký čas osamote s Bibliou v ruke, s rozmýšľaním a modlitbami.

Po takom čase by sme mohli povedať, že sme svätili sviatočný deň, alebo aspoň doobedie. Že sme si oddelili čas pre Boha.

Je to až príliš vzdialené realite? Asi áno.

• Sú veriaci ľudia, ktorí si povedia, že nepotrebujú nejaký kostol a bohoslužby, že stačí také osobné stíšenie. Ja sa sám doma pomodlím, prečítam si niečo, porozmýšľam trochu nad tým a je to. Strávil som čas s Bohom.
• Sú veriaci ľudia, ktorí povedia, žiadne domáce pobožnosti, aj tak to človek dobre nepochopí, ani si dobre nevyloží, stačí kostol, treba, aby tam človek v nedeľu bol a to je všetko.
• Sú veriaci ľudia, ktorí nezoberú ani Bibliu do ruky, ani do kostola neprídu, lebo to nepotrebujú, a majú pocit, že je to v poriadku. Asi by sme mali trochu novelizovať prikázanie: Ak chceš tak pamätaj, že máš sviatočný deň svätiť! Ale takto to nie je!

Nakoniec som rád, že toto prikázanie vysvetľujeme v čase karantény. Nikdy by som si nepomyslel, že môžeme zažiť aj taký čas. Kostoly sú nachystané, my sme zatiaľ zdraví, ale v tom kostole sa kresťania nemôžu stretnúť. Na tom zlom, je aj niečo dobré. Učíme sa žiť našu vieru sami. Bez farára, bez toho, aby nám niekto niečo prichystal a my si to len vypočuli a išli spokojne domov. Zrazu sa snažíme urobiť si svätý nedeľný deň doma tak, ako každý sám vieme. A vôbec to nie je také jednoduché nahradiť si to spoločenstvo v kostole, aby ste sa v nedeľu cítili ako v nedeľu. Myslím si, že po tom všetkom si budeme viac ceniť to, že sa môžeme stretnúť ako spoločenstvo veriacich v kostole, pretože teraz už lepšie chápeme, aký to má význam.

Takže: Pamätaj na deň sviatočného odpočinku a sväť ho! Pán Boh ten deň posvätil, teda oddelil ako výnimočný deň, a to isté máme urobiť aj my.

AMEN

Piesne: pašie

Texty: Iz 50,4–9a; Ž 31,9–16; Fil 2,5–11; Mk 14,1–15,47