4.pôstna 2020

Kázňový text: 2M 20, 4-7

Venujeme sa teraz, v pôste, prikázaniam a dnes pokračujeme prikázaním, ktoré v našej skrátenej podobe, ako sme sa to niekedy učili naspamäť, nie je. Niektorí teológovia hovoria, že obsah týchto slov je zhrnutý vo vete: Nebudeš mať iným bohov okrem mňa. Ale, napríklad Reformovaná cirkev hovorí o týchto slovách ako o druhom Božom prikázaní. Z tohto dôvodu v kalvínskych kostoloch nenájdete žiadne obrazy, ani žiadne oltáre, iba jednoduchý stôl, ktorý slúži k Večeri Pánovej.

Myslím, že ak by sme chceli byť striktne biblický, tak slová „Neurobíš si vyrezávanú modlu ani podobu ničoho, čo je na nebi hore, čo je na zemi dolu...“ sú riadnym druhým prikázaním, ktoré dal Pán Boh Izraelskému národu.

Skôr, ako budeme toto slovo rozoberať ďalej, ešte niekoľko myšlienok ku prikázaniam. Pán Boh ich začal predstavením: Ja som Hospodin, tvoj Boh, ktorý som ťa vyviedol z Egypta, z domu otroctva. Vyviesť z otroctva znamená oslobodiť, alebo doviesť k slobode. Myslím, že všetci rozumieme, že slúžiť v Egypte a ťažko drieť pre faraóna, bolo otroctvo. Sloboda prišla s tým, že mohli konečne odísť a nemuseli slúžiť faraónovi, ale namiesto slobody, v ktorej si Izrael mohol robiť, čo sa mu zachcelo, prichádzajú prikázania. Čo je to za sloboda? Vymanili sa spod jednej tvrdej ruky a zrazu sa dostávajú pod ďalšiu tvrdú ruku zákona?

My chápeme slobodu inak. Dnešný človek vníma slobodu ako nespočetné množstvo možností, kde niet obmedzení. Lenže na takú slobodu tu musia byť zrelí, uvedomelí, ohľaduplní a charakterní ľudia. A Izraelský národ vtedy ešte taký nebol. On sa iba začínal formovať, iba sa učil slobode a vernosti. Myslím si, že Pán Boh zhodnotil situáciu a uznal za najlepšie, aby cestou k slobode a k zrelosti mali ľudia jasné pravidlá a princípy.

Poviem to na príklade, ktorý sa teraz dotýka všetkých nás. Ak by sme na Slovensku boli zrelí, zodpovední a uvedomelí ľudia, stačilo by, ak by počas hrozby koronavírusom povedal premiér, aby sme obmedzili vychádzanie, necestovali do okolitých krajín, nosili rúška a vyhýbali sa väčšiemu počtu ľudí. Zodpovedným a uvedomelým ľuďom by nič viac nebolo treba.

Myslím, že ste si všimli, že to začínalo odporúčaniami, ale potom pre bezohľadnosť ľudí museli prísť sankcie. A v podstate dodnes prichádzajú. Vláda sa vyhráža pokutami, sankciami, trestami, alebo zatváraním všetkého, kde by sme chodili v čase karantény. Pretože, ak by sa otvorili lyžiarske strediská, aquaparky, alebo nákupné centrá, tak tam jednoducho sme aj v čase karantény.

Pozrite sa na ľudí a hneď viete, že napriek tomu, že chcú slobodu, túžia po slobode a potrebujú slobodu, musia mať v nej jasné pravidlá. A tá sloboda bude zaručená vtedy, ak tieto pravidlá budeme dodržiavať. Ak by tu nebola karanténa s jasnými pravidlami a trestami, na našu slobodu by doplatilo množstvo ľudí. Myslím si, že v situácii, v ktorej sa teraz nachádzame, oveľa lepšie porozumieme týmto biblickým slovám: „Oslobodil som vás, takže: Nebudeš mať iných bohov..., neurobíš si podobu Boha a nebudeš sa jej klaňať...“ atď...

Možno sú teraz na mieste otázky: Prečo Pán Boh zakázal robiť svoje podoby? Prečo na tom tak prísne trval?

Tých dôvodov môže byť veľmi veľa, ale myslím, že si máme uvedomiť, že Bohom nemôže byť nič, čo stvoril človek. Boh nie je dielo človeka, ale človek je dielom Boha, a toto si nemôžeme nikdy popliesť. Človek dokáže vytvoriť úžasné veci. Sú ľudia, ktorí majú nesmierne dary. Sochár vie vytvoriť nádhernú sochu, maliar zase namaľovať nádherný obraz, ale stále to je len dielo človeka. Projektant, stavbár a inžinier vedia naprojektovať a postaviť ohurujúce stavby a ľudia na to vedia povedať, že je to „božské“, no stále je to len dielo človeka, ktoré nebude večné. Môžeme to všetko obdivovať, môžeme nad tým žasnúť, ale nikdy z toho nebude niečo, čo by sme mali nazvať Bohom. A takto sa na to môžete pozrieť aj z pohľadu filozofie, psychológie, teológie, môžeme vytvoriť náboženstvo, všetko premyslieť, ale nebude to Boh, lebo je to len a len dielo človeka. Aj o tom je toto prikázanie.

To ...neurobíš si podobu Boha... má v dnešnej dobe aj iné úskalia. Ak by som sa opýtal: Ako si predstavujete Boha? - vedeli by ste Ho nejakým spôsobom opísať? Nejde mi teraz o výzor, ale o jeho vlastnosti. Niektorí by ste povedali, že Boh je láskavý, že je milostivý, že odpúšťa...

Sú ľudia, ktorí povedia, že tých pár poldecákov a nejaké tie pivá denne mi Pán Boh prepáči. To nie je nič vážne. Niekto si myslí, že nevera v manželstve nie je nič, že to Boh prehliadne. Alebo, že ohováranie je len maličký hriech, ktorý Bohu vôbec nebude vadiť. A to, že so susedom žijem v hneve, to je detail, to Boh tak vážne neberie. A takto by som mohol pokračovať. To všetko sú naše predstavy o Bohu, to je Boh, ktorého sme si vytvorili vo svojej hlave. Otázka je, či je to v poriadku? Platí, že si neurobíš podobu Boha, to znamená, že platí, že si ho ani nevymyslíš, aby ti odklepol všetko to, čo v živote robíš.

V dnešných časoch zvlášť si ľudia vytvárajú a vymýšľajú Boha podľa svojich predstáv, aby im sedel do ich plánov, aby im vyhovoval. To je, ako keby sme povedali: Boh ma bude súdiť podľa mojich pravidiel a teba bude súdiť podľa tvojich pravidiel. No takto to nefunguje.

Ak chceš vedieť, aký Boh je, máš Božie slovo a tam sa dozvieš, aký je a ako sa stavia k rôznym situáciám v ľudských životoch.

Toto prikázanie hovorí aj o nebezpečenstve pomôcok. Sú ľudia, ktorí potrebujú k svojej viere v Boha niečo viditeľné, niečo hmotné. Ak sa modlia, robia to radšej pri nejakom kríži, alebo nejakom náboženskom obraze. Chcú sa dotknúť oltára, nejakej sochy. Niečoho, čo sprítomňuje, alebo zviditeľňuje Boha.

Boh hovorí NIE! Nauč sa mi dôverovať bez pomôcok, nauč sa ma vnímať, aj keď sa ma nemôžeš dotknúť, aj keď ma nemôžeš vidieť, aj keď nie som pre teba hmatateľný, nauč sa ma počúvať, aj keď si ma nevieš predstaviť.

V konečnom dôsledku sa aj samotná truhla zmluvy po určitom čase stala pre Izraelský národ problémom. Postavili si chrám, v ktorom bola svätyňa svätých, a tam bolo miesto, kde truhla s prikázaniami bola uložená. Stala sa objektom uctievania a to bol asi aj dôvod, prečo počas vpádu Babylončanov zmizla a dodnes nikto nevie, kde sa nachádza. Prikázania boli len prikázaniami, neboli Bohom.

Problém s robením si podôb Boha sa v podstate neskončil. Zažil to hneď Mojžiš, keď bol na hore Sinaj po prikázania. Kým sa vrátil, urobil Áron, na žiadosť ľudí, zlaté teľa, ktoré postavil do prostriedku tábora a povedal, že toto je boh, ktorý ich vyviedol z Egypta. Myslím, že to urobil síce zo strachu, ale veľmi zištne. Nevedel si predstaviť, ako bude držať celý ten národ pohromade, bál sa vzbury a paniky. Aj on si myslel, že Mojžiš je mŕtvy a sám nevedel, ako a kam ten národ bude viesť. A tak im vytvoril boha, aby boli ľahšie ovládateľní a manipulovateľní. Áron nikdy nemal taký kontakt a taký vzťah s Bohom ako Mojžiš, preto bolo jednoduchšie vytvoriť boha, ktorý by bol viditeľný a hmatateľný.

Možno na manipulovanie by to bolo dobré, ale my sa musíme, bratia a sestry, naučiť, že my nevieme, ako Pán Boh vyzerá. Boh je duch, a tí, čo Ho vzývajú, musia Ho vzývať v duchu a v pravde. (J 4,24) Takto to vysvetľoval Pán Ježiš žene Samaritánke.

A čo s obrazmi Pána Ježiša? Myslím si, že aj tu je to veľmi nebezpečné. Od čias, ako sa objavilo Turínske plátno, začali maliari kresliť Ježiša s dlhými vlasmi, bradou a modrými očami, a tak to prirodzene prešlo aj na filmové plátna. Možno na zmiernenie môžeme povedať, že Pán Ježiš bo tu na zemi nielen pravý Boh, ale aj pravý človek. Veď zobral na seba podobu človeka. Ale, či skutočne vyzeral tak, ako Ho namaľovali maliari na oltárnych obrazoch v našich kostoloch? Tak to presne nevieme. Kvôli tomu je to zavádzajúce. Možno budeme raz prekvapení, keď sa s Ním stretneme tvárou v tvár, že nevyzerá tak, ako by podľa nás mal vyzerať.

Asi už dnes nebude riešením zničiť všetky oltárne obrazy, pretože nezobrazujú realitu. To by predsa nemalo zmysel. Riešením je skôr uvedomiť si, že je to len nepresný pokus umelca, ktorý nezobrazuje skutočnosť. Naša modlitba nebude lepšia, keď sa ju budem modliť pri nejakom obrázku Pána Ježiša a nebude úprimnejšia, keď budem držať v ruke kríž. To všetko sú len pomôcky, ktoré si nesmieme popliecť so skutočným Bohom.

BOH je BOH! Musíme sa naučiť mať vzťah s Bohom, ktorého nevidíme, nemôžeme nahmatať a priamo ho nepočujeme našimi ušami. Ale napriek tomu vieme, že nás vidí, počuje nás a je nám veľmi blízko. Žiadne vyobrazenia, žiadne zviditeľnenia nie sú pre našu vieru potrebné. Boha zviditeľňuje jeho dielo, ktoré stvoril.

AMEN

Texty: 4M 21,4–9; Ef 2,1–10; Ž 107,1–3.17–22; J 2,13–22