Predpôstna nedeľa 2020

Kázňový text: 2M 24, 12-18

Chcel by som dnešnou predpôstnou nedeľou začať niekoľkotýždňovú sériu biblického uvažovania nad starozmluvnými textami. Rád by som spolu s vami nazrel do čias, keď Pán Boh odovzdal Božiemu ľudu prikázania, ale aj ďalšie zákony, ktoré im mali pomôcť k lepším vzťahom, lepšiemu spolunažívaniu, ale aj vyjasniť ten najzákladnejší vzťah medzi človekom a Bohom.

Najprv niekoľko myšlienok na vysvetlenie. Pre nás kresťanov je predsa len dôležitejšia Nová zmluva a biblické texty, ktoré nám približujú dielo našej spásy v osobe Ježiša Krista. Pán Ježiš nám priniesol iný pohľad na svojho i nášho Nebeského Otca. Pohľad, na ktorý ľudia Starej zmluvy postupným poznávaním Boha neprišli. Niektoré ich závery boli jednoducho mylné. Z mnohých svojich životných situácií vydedukovali o Bohu niečo, čo nebola celkom pravda a tento obraz o Bohu potom podávali ďalej.

Možno jednoduchý príklad. Keď som ešte chodil do školy, občas som mal pocit, že niektorý učiteľ alebo profesor na gymnáziu na mne sedí. Mal som pocit, že som z písomky dostal naschvál horšiu známku, že v nejakom teste mi učiteľ krivdil a keď som odpovedal, tak tiež mi pohoršil. Mladý človek si hneď urobí záver: ten učiteľ je voči mne zaujatý, nehodnotí ma férovo. Ale keď som toho človeka spoznal bližšie a trochu sa s ním spriatelil, celý ten pohľad na neho som zmenil.

Takže keď prišiel Pán Ježiš ako ten, ktorý nám mohol ukázať Otca, musel niektoré zákonnícke pohľady na Boha zmeniť. Nepoznáte ani mňa, ani môjho Otca; keby ste mňa poznali, poznali by ste aj môjho Otca. (J 8,19) Muselo sa to veľmi ťažko počúvať farizejom a zákonníkom, ktorí boli vo svojom vnútri presvedčení, že sú jediní na tejto zemi, ktorí vedia, aký Boh je. Takže toto kritické slovo sa ich veľmi hlboko dotklo.

Priznám sa, že toho sa bojím trochu aj ja. V nás ľuďoch je také vnútorné presvedčenie, že vieme aký je Boh, že ho poznáme, rozumieme mu. O to viac to takto vnímame my farári. Kto by mal poznať Boha lepšie ako ja, veď som „Ho študoval“, učil sa o Ňom, počúval prednášky ľudí, ktorí Biblické texty rozpitvávali do absolútnych detailov. A keďže každú nedeľu stojím na kazateľnici, to ma len utvrdzuje v tom presvedčení, že Bohu musím rozumieť najlepšie. Situácia farizejov, zákonníkov a sadukajov bola veľmi podobná a práve im viackrát hovoril Pán Ježiš, že Boha vôbec nepoznajú. Je to čudné, iných o ňom vyučovali a sami ho nepoznali dobre. Ešte horšie to vyznelo, keď raz Ježiš použil obraz o tom, ako slepý vedie slepého, a preto obaja padnú do jamy.

Takže, čo k tomu treba, aby sme mohli povedať, že poznáme Pána Boha? Myslím, že veľa o Bohu vieme z Evanjelií a z Novozmluvných textov, ale nie je na škodu si ten obraz Boha dotvoriť tým, čo o ňom hovorí Stará zmluva a dejiny Božieho ľudu, ktorý si vyvolil.

Sú kresťania, ktorí povedia, že podstatné je to, čo viem o Bohu z Novej zmluvy a Stará zmluva ma vôbec nemusí zaujímať. Tento názor však nie je celkom správny. Pán Boh sa predsa nezmenil, je stále ten istý, včera dnes i naveky, a tak, ak poznáš Boha Novej zmluvy je čas spoznať ho ešte lepšie. Aj ja odporúčam začínajúcim kresťanom aby si najprv čítali Novú zmluvu, evanjeliá, Skutky apoštolov, či listy, ale keď cez to prejdete, posuňte sa ďalej. Prejdite si, ako poznávali Boha ľudia na začiatku, ako sa učili, aký je na vlastnej koži, na vlastných skúsenostiach. Ako Boha spoznávali v komplikovaných životných situáciách a ako ten nesmierne mocný a nekonečný Boh zasahoval do ich života.

Mám pocit, že nám v dnešnej dobe chýba bázeň pred Bohom. A teraz nemyslím na neveriacich ľudí, pre ktorých Boh nič neznamená, ale myslím na kresťanov, ktorým Pán Boh pripadá ako kamarát, za ktorým si vyjdete, keď ho potrebujete. A On hneď musí vyskočiť a obskakovať nás. V tomto sa predsa len veľmi mýlime.

Náš dnešný text zachytáva udalosti, keď Izraelský národ na čele s Mojžišom došiel pod horu Sinaj. Bola to okľuka na ceste, ktorú prekonávali. Ak by ste smerovali ako oni z Egypta do Kanaánu, dá sa ísť podstatne kratšie, nemuseli by ste zachádzať na Sinajsky polostrov. Prečo im Boh prikázania nedal niekde inde? Bolo to tak dôležité, aby sa to celé odohralo na vrchu Sinaj?

Izrael sa od prvej chvíle putovania niečo učil. Choď k Bohu, vyber sa za Ním. Choď k Nemu na miesto, ktoré určil, kde sa s tebou chce stretnúť. Nestačilo, že mal pred sebou oblakový a ohnivý stĺp? Myslím že nie. Pán Boh im vysvetľoval: Vy potrebujete Boha, nie Boh potrebuje vás. Rozmýšľaj, kto sa bez koho nezaobíde?

Všimnite si, ako rozdielne už dnes vnímame Božiu prítomnosť. Pán Boh je predsa všade. Počuje ma, keď sa modlím doma, nemusím nikam chodiť. Boh je predsa na každom mieste. Áno tak to je, ale aj vtedy bol Boh všadeprítomný. Prečo Izrael putuje k Bohu kus cesty, aby sa dostal pod svätý vrch? Prečo musel ísť Abrahám obetovať Izáka na vrch Mória, keď to bolo pár dní cesty? Nezodpoviem to, lebo to neviem.

Urobím z toho len jednoduchú paralelu. Kde si, brat-sestra, v sviatočný nedeľný deň? Vyberieš sa a cestuješ k Bohu do spoločenstva? Je pohodlnejšie povedať si, že Boh je všade a nemusím nikam chodiť a to, čo chcem urobiť vo vzťahu k Bohu, môžem urobiť kdekoľvek. Možno je to tak, neviem, neuzatvorím to. Len sa pýtam: Je Boh už iný? Je skromnejší? Už sa naučil tolerovať ľudské pohodlie?

Ten druhý obraz nájdete v tom, čo nám Boh v tom svojom spoločenstve dáva. Mojžiš počúva: Vystúp ku mne na vrch a zostaň tu. Dám ti kamenné dosky, zákon i prikázania, ktoré som im napísal na poučenie.

Je zákon a prikázania na poučenie? Je to veľmi zvláštne slovo. Židovstvo to pochopilo ako prísny zákon, kde sa nepripúšťalo žiadne porušenie. Podľa tohto slova Pán Boh chcel, aby sa ľudia učili z prikázaní žiť podľa Božej vôle. Učenie tých ľudí malo približovať k Bohu, malo im to uľahčiť život. Zrazu nebol chaos, mali pravidlá, postupy, princípy života. Pán Boh ich začal učiť, ako sa majú správať k nemu samému a ako sa majú správať k sebe navzájom. To nebolo len 10 Božích prikázaní, to bolo mnoho ďalších úprav, ktoré Boh nadiktoval Mojžišovi.

Jedno prirovnanie k našej doprave na Slovensku. Čím viac áut, tým viac sa sprísňuje premávka a pribúdajú pravidlá. Pred 60 rokmi prešlo po dedine za deň jedno auto. Načo by bolo osádzať značku „daj prednosť v jazde“? Ale dnes, je to už životná nutnosť, aby sme sa na cestách nepozabíjali.

Ten život je čím ďalej tým zložitejší a aj to poučenie od Boha prichádza vždy novšie a novšie. My tie Božie pravidlá potrebujeme. A nie iba tie základné, ale aj tie odvodené z tých desiatich.

Bolo zaujímavé čítať, ako Pán Boh dovolil pristúpiť do svojej blízkosti len Mojžišovi. My sme ľudia Novej zmluvy a nám tieto dvere otvoril skrze seba Pán Ježiš Kristus. V tej dobe to bolo iné. Ale, ak ste si všimli, ani pre Mojžiša to nebolo jednoduché. Vystúpil na vrch, ktorý prikryl veľký oblak. Ale aj samotný Mojžiš čakal 6 dní na zavolanie od Hospodina. A potom bol na tom vrchu v Božej blízkosti ešte 40 dní a nocí. Načo bolo tých 6 dní?

Predstavte si, že si v dnešnej dobe dohodnete s niekým schôdzku, alebo ho pozvete na stretnutie, ale potom ho necháte čakať ešte 6 dní. Ukážte mi človeka, ktorý by to dokázal? Keď nás lekár objedná na nejaký presný čas a zoberie nás o hodinu neskôr, tak mu svoju rozhorčenosť vieme dať patrične najavo.

Ale tu ide o niečo iné. Hriešny človek sa zrazu dostáva do Božej blízkosti a to potrebuje čas. Čas na stíšenie, na zamyslenie, čas na pokánie, čas na očistenie? Neviem. Viem len, že nie je také jednoduché postaviť sa hriešnikovi pred Boha.

Keď čítam takéto udalosti zo Starej zmluvy, vybavím si ľudí, ktorí o smrti hovoria vždy tak jednoducho. Umriem a postavím sa pred Boha a už nejako to tam bude. Ako nejako? Ako si to stretnutie, bratia a sestry, predstavujete? Našej zbožnosti chýba bázeň. Chýba nám posvätná úcta a ohromný rešpekt pred Bohom. Niečo, čo ľudia Starej zmluvy mali. Stretnutie Mojžiša s Bohom potrebovalo 6 dní príprav.

My sme si ten vzťah k nebeskému Otcovi trochu poplietli so vzťahom s Ježišom Kristom. Tak ako sa k Ježišovi správali učeníci, keď Ježiš chodil ako ich Majster po zemi, tak si predstavujeme aj my svoj vzťah ku Kristovi. Máme pocit, že presne tak sa budeme správať pred Pánom Ježišom aj v nebi a že presne tak to bude aj vo vzťahu k Bohu Otcu. Teda ako priateľ, keď stretne priateľa. Ale toto nie je dobrá predstava o Bohu. Podľa toho, čo čítame v momentoch opísaných v Starej zmluve, keď sa ľudia stretli s Bohom, alebo sa dostali do Božej blízkosti, bolo to úplne iné stretnutie. Bolo to stretnutie v bázni a posvätnej úcte, ale aj v strachu a hrôze pred smrťou, lebo sa dostali do blízkosti svätého Boha. A toto by sme sa zo Starej zmluvy mali naučiť aj my. Napriek tomu, že nám Pán Ježiš dal výsadu menovať Pána Boha svojim Otcom.

AMEN

Piesne: Najsvätejší... 360; 345; 265; 644; A 84; 656/14

Texty: 2Kr 2,1–12; Ž 50,1–6; 2K 4,3–6; Mk 9,2–9