2. slávnosť vianočná 2019

Kázňový text: Žid 1, 1-2

List Židom je kniha Novej zmluvy, pri ktorej nepoznáme autora. Má však svojho konkrétneho adresáta, ktorým je židovský národ stojaci na Judaizme, na viere v jedného Boha, ktorá sa opiera predovšetkým o Tóru, teda 5 kníh Mojžišových, ale aj o prorokov a vyučujúce knihy Starej zmluvy.

List Židom mal byť pomôckou pre ľudí, ktorý verili v Boha Izraela a očakávali Mesiáša. Táto kniha im mala pomôcť pochopiť, že Ježiš Kristus je tým, ktorého čakali a ktorý prišiel, aby naplnil zákon. Mala im vysvetliť, že je čas uveriť, že v Ježišovi sa naplnili všetky proroctvá a On je ten, ktorý mal prísť, aby aj ich zachránil. Nebolo to jednoduché, aj keď kresťanstvo, ktoré vzniklo pôsobením Ducha Svätého a vedením Pána Ježiša, vlastne bolo pokračovaním a naplnením toho, čomu Židia verili. Predsa len bolo potrebné opustiť niečo z toho, čo poznali a v čom doteraz žili, a začať v niektorých veciach odznova. Bol to zápas, v ktorom človek opúšťal jeden náboženský systém a vstupoval do druhého. Bolo potrebné opustiť Judaizmus a prísť ku Kristovi, opustiť rituály a dať dôraz na podstatu, zanechať dočasné a uprednostniť večné.

Už len tak jednoduchá vec ako prestať prinášať obete v Jeruzalemskom chráme, keď ste ich vždy doteraz prinášali, bola pre Židov ťažká. Zrazu stačila Ježišova obeť na kríži ako dokonalá obeť za všetky hriechy sveta.

Pre mnohých Židov to nebolo jednoduché. Doteraz žili v niečom a boli učení niečomu, čo sa s Kristom malo zmeniť. Také osobnosti ich dejín ako bol Mojžiš, Áron, Józua, či kráľ Dávid, alebo Šalamún stratili na svojom lesku, pretože ich Pán Ježiš Kristus predbehol. Náš text hovorí o tom, že Ježiš je väčší ako proroci, či samotný anjeli, je to niekto, kto je pre nás pravý Boh.

Tento vnútorný zápas židovstva rieši táto biblická kniha. Možno si teraz poviete, že túto otázku už máte raz a navždy zodpovedanú, ale nie je to také jednoduché. Každý veriaci človek by mal presne vedieť, kto Pán Ježiš je, čo znamená pre jeho život a ako veľmi si ho cení. Ale aj to, čoho sa pre Krista vzdáva, čo opúšťa a čo v Kristu získava.

Vedeli by ste si tieto veci presne zodpovedať? Je to jednoduchá vec. Skúste si sami pre seba povedať, čo pre vás Pán Ježiš znamená. Čo všetko vám vzťah s Ním dáva a ako vám to v živote pomáha, keď v neho veríte.

Čo ma však veľmi otravuje je, že každý obchod pár dní potom, keď vám príde balík chce, aby ste im napísali hodnotenie. Už keď toho bolo veľa, tak som ich mail vymazal, ale oni ho poslali znovu, takže som to už radšej vyplnil, aby ma s tým neotravovali. A v tých dotazníkoch spokojnosti sú práve také otázky. Kedy vám prišiel tovar? Ako veľmi ste spokojný s komunikáciou s obchodom? Ako ste spokojný s rýchlosťou dodávky? Ako ste celkovo spokojný s našimi službami? No a k všetkému tam je stupnica a v nej také formulácie: nespokojný, viac nespokojný ako spokojný, spokojný, viac spokojný ako nespokojný, veľmi spokojný...

A čo tak spokojnosť s komunikáciou s Kristom? Veľmi spokojný, alebo viac spokojný ako nespokojný? Možno vám to vyznieva humorne, ale ako je to ozaj s tým našim vzťahom ku Kristovi? Aký je pre nás dôležitý? Ako veľmi si ho ceníme?

Pisateľ listu Židom v úvodných veršoch začína vysvetľovať svojim čitateľom to, ako s nimi komunikoval Boh. Píše: Mnoho razy a rozličným spôsobom hovoril Boh voľakedy otcom skrze prorokov... Tých spôsobov komunikácie s človekom bolo v minulosti veľa. Bolo to cez slová prorokov, boli to rôzne znamenia na oblohe, inokedy cez sny, občas to bol text napísaný čierne na bielom, alebo životné situácie, ktoré sa dali prečítať a vnímať ako Boží zásah. Rôzne vízie, rôzne symboly, obrazná reč, či poézia. Niektoré z tých spôsobov boli občas u ľudí nepochopené. Inokedy zase úmyselne, nechceli rozumieť a nechceli poslúchnuť to, čo im Boh vnukol. Pri textoch bolo veľmi veľa možností a interpretácií a slovo sa dalo vysvetľovať mnohorakými spôsobmi. A tak sa prekrúcalo podľa vôle vykladača, či samotného čitateľa, alebo poslucháča.

Ale potom prišiel dôležitý moment, keď komunikácia medzi Bohom a človekom sa presunula do úplne inej pozície. Aby to bolo pre nás konečne zrozumiteľné a jasné a aj preto, aby sa to nedalo prekrúcať, prehovoril k nám Pán Boh cez svojho milovaného Syna.²...na sklonku týchto dní prehovoril k nám v Synovi..., takto to píše list Židom.

Rozumiem tomu tak, že Pán Boh chce, aby sme ho poznali, aby sme chápali jeho kroky, jeho konanie, jeho vôľu.

Keď si predstavíte ako Židia vplyvom Starej zmluvy vnímali Boha, je to úplne odlišné ako Bohu rozumieme dnes. Pán Boh bol v Starej zmluve pre človeka vzdialený, veľmi prísny až krutý Boh. Odmeraný, síce nekonečný a všemohúci, ale na míle vzdialený človeku, jeho problémom a starostiam. Takto to židovstvo pochopilo. Božie meno sa nesmelo vysloviť, lebo by to bolo nadarmo a to je porušenie prikázania. Boh striehne na tvoje zlé činy a každú chvíľu ťa prísne potrestá, lebo neznesie, keď bol porušený jeho zákon. Všetko je dané, určené, naservírované človeku, stačí ak budeš dodržiavať to, čo hovorí zákon a čo z neho farizeji a zákonníci pochopili ako jeho vôľu.

Predstavujem si, že Pán Boh zrazu povedal: NEROZUMIETE MI! NEPOCHOPILI STE MA! NEVYSVETLILI STE SI TO DOBRE! Nechápete, čo vám chcem povedať a čo od vás očakávam. A tak prišiel moment Vianoc, keď Boh na konci dní, ktoré môžeme vnímať ako koniec nepochopenia a chaosu prehovoril k nám vo svojom Synovi.

List Židom hovorí: Toto je skutočný a opravdivý Boh. Je taký, ako o ňom hovorí jeho jediný Syn. On prináša skutočný obraz Boha. Lepší a presnejší ako ho podal Mojžiš, ši proroci. Toto je skutočný Boh, stvoriteľ neba i zeme. Tí, ktorí to zo židovstva pochopili, začali žiť iný život na iných princípoch a hodnotách. Tí, ktorí to neprijali, ostali v tom starom. Židovstvo je dnes vzdialené kresťanskému chápaniu Boha a to všetko len preto, že odmietli Krista.

Možno sa pýtate, prečo sa tomu dnes venujeme, keď máme Vianoce? No lebo to zrozumiteľné oslovenie človeka prišlo práve na Vianoce. Boh začal hovoriť ku človeku inak, iným spôsobom, inou rečou. Pýtam sa, brat-sestra, či tomu rozumieš?

Možno ste zažili v živote rôzne spôsoby, ktorými sa k vám Boh prihováral. Zažívame rôzne Božie dotyky, ktoré si vysvetľujeme ako Božie slovo adresované pre nás. Čítame si Bibliu a vykladáme si ju a vysvetľujeme a ona nás v niektoré momenty chytí za srdce a vtedy si povieme, že toto je Božia reč ku mne.

Ja som si všimol, že väčšina ľudí má svoje predstavy o Bohu a niekedy sú tie ich predstavy veľmi divné, povedal by som, že priam mylné. Pripomína mi to to, ako to opísal pisateľ listu Židom: Mnohokrát a rozličným spôsobom hovoril Boh voľakedy k ľuďom... Ale toto skončilo! Mám sa pokúsiť vykladať si svoje sny, aby som vedel, čo odo mňa Boh očakáva? Alebo budem čakať na nejakú víziu, či zjavenie anjela? Alebo rovno zjavenie Boha, aby som pochopil, ako mám žiť? A kým to nepríde, tak si môžem robiť, čo sa mi len zachce? Alebo Boh sa so mnou zatiaľ neskontaktoval a nepovedal, čo odo mňa očakáva? Takto nejako sa tvária mnohí ľudia naokolo. Nechcú rozumieť. Je to tak oveľa pohodlnejšie.

Boh k nám predsa prehovoril vo svojom Synovi, jasne zrozumiteľne a veľmi konkrétne. Nie sprostredkovane cez anjelov, nie cez prorokov, či cez sny, ale cez svojho Syna, ktorý nám jasne povedal, aký Boh je.

Brat-sestra, rozumieš Bohu? Rozumieš mu, aký je a čo od teba očakáva? Začalo sa to práve na Vianoce. Dnes vďaka nim vieme, že Boh nám chce byť blízko, že nás má rád a chce mať s nami blízky vzťah. Nie je to iba o dodržiavaní nejakých prikázaní, ale je to o vzťahu lásky, viery a oddanosti. Preto slávime Vianoce. Boh je nám blízko vo všetkých tých udalostiach, keď Boží Syn prišiel na svet.

AMEN

Piesne: O Ježiši..; 38; 595; 36; 42; A 18; 656/14

Texty: 2Kron 24,17–22; Ž 17,1–9.15; Sk 6,7–7,2a.51–60; Mt 23,34–39