2. adventná 2019
Kázňový text: Jak 5, 1-11
Keď písal apoštol Jakub tieto slová, neboli to veľmi dobré časy, najmä pre kresťanov, pretože tí boli z tých chudobnejších vrstiev. V našej pasáži Jakub ostro vyčíta bohatým ľuďom krivdy, ktoré spôsobujú práve tým najbiednejším.
Mohlo to súvisieť s hladom a veľkou biedou, ktorá bola v Jeruzaleme okolo roku 58. O zbierke pre kresťanov v Jeruzaleme hovorí Pavol v liste Rímskym. Jeho napísanie sa datuje do roku 58. Smrť apoštola Jakuba sa odhaduje na rok 60. Takže krivdy, o ktorých Jakub píše, mohli súvisieť tiež s týmto ťažkým obdobím. Spomína boháčov, ktorí zadržali a nevyplatili mzdu robotníkom, ktorí bohatli na chudobných aj v tých komplikovaných časoch. 2Vaše bohatstvo zhnilo a vaše šatstvo zmoľavelo; 3vaše zlato a striebro zhrdzavelo... To môže byť narážka na veľkú biedu v tých časoch. Chudoba, hlad, ohromná bezmocnosť. Toto doviedlo kresťanov v iných častiach sveta, aby urobili zbierku po cirkevných zboroch a poslali ju veriacim do Jeruzalema.
V súvise s tým mi napadla jedna otázka: Zažili ste, bratia a sestry, už niekedy bezmocnosť? Zažili ste absolútnu bezradnosť? Aký je to pocit? Viem si predstaviť, že niečo podobné museli zažiť ľudia v piatok v Prešove, keď behom pár minút prišli o strechu nad hlavou a všetko, čo vo svojich bytoch mali.
Ale tých prípadov môže byť oveľa viac. Napríklad bojujete za spravodlivosť, ale nie je nikto, kto by vám ju prisúdil. Pravda je na vašej strane, ale vyhráva lož. Kričíte a dovolávate sa spravodlivosti, ale aj tak prehráte, lebo „pravda“ je tam, kde je bohatstvo a kde je bohatstvo, tam je aj moc. Musí to byť ťažký pocit beznádeje a smútku. V tých Jakubových slovách ten smútok cítiť.
Jakub vo svojej epištole apeluje na svedomie bohatých ľudí: 6Súdili a vraždili ste spravodlivého - neprotiví sa vám! Bola to výčitka, akési apelovanie na svedomie tých ľudí. Nedalo sa urobiť nič viac? Napriek tomu, že bol predstaveným cirkevného zboru, nemal dosah na bohatých ľudí a nedokázal zastaviť krivdy, ktoré nastali. Pravdepodobne sa nebolo kde obrátiť o spravodlivosť a právo.
Pripadá mi to, akoby Jakub na chvíľu ušiel z boja, akoby to celé vzdal. Začal kresťanom vysvetľovať, že musia byť trpezliví. 7Tak buďte, bratia, trpezliví až do príchodu Pánovho. Nie je to veľmi pokrokové riešenie. Akoby im vysvetľoval, že sa nedá nič robiť, niet sa ako a ani kde dovolávať spravodlivosti a tak neostáva nič iné len trpieť krivdy a znášať utrpenie.
Zachytil som v správach, že vo Francúzku štrajkujú odbory, ale nekončí to iba pri kriku na námestiach. Zapaľujú sa autá, ničia sa výklady obchodov, spôsobujú miliónové škody. Možno to nemali v pláne, ale dav ľudí sa dá ľahko zmanipulovať a naviesť na niečo zlé. Poradiť dnes ľuďom, ktorí znášajú nejakú krivdu, aby len trpeli a čakali, že príde niekto a ich problém vyrieši je nemoderné. Toto platilo niekedy dávno. Dnes skôr vyzývame ľudí, aby bojovali za svoje práva, aby sa nevzdávali, aby sa domáhali toho, na čo majú nárok. Je to také staromódne poradiť: Trp, znášaj krivdy a vydrž, pretože raz príde niekto, kto tieto veci za teba vyrieši.
Čo je správne? Vyjsť na ulicu a kričať, robiť revolúciu, zvrhávať vlády? Alebo apelovať na svedomie, hovoriť otvorene o všetkých krivdách, ale trpezlivo čakať na toho správneho sudcu?
Neviem na to odpovedať, ale skúsim tie myšlienky rozvíjať ďalej tak, ako ich písal Jakub.
Veríte, že je pravda, čo napísal vo svojom liste: „Ajhľa, sudca stojí predo dvermi!“?
Veľmi dôležitý moment Jakubovej epištoly. Ak nemáš vieru v to, že Pán Boh ako sudca stojí veľmi blízko a o chvíľu s tým urobí poriadok, tak máš nutkanie ten poriadok urobiť sám. A keď poriadok ľudia nevedia urobiť, tak robia aspoň neporiadok. Nepokoje a protesty sú prejavom ľudskej frustrácie. Ak zažijete veľa krívd a ste svedkami veľkej nespravodlivosti, máte chuť zobrať moc do vlastných rúk a urobiť zo seba sudcov.
Už moja generácia vyrastala na amerických akčných filmoch, kde hlavný hrdinovia dôjdu do štádia, keď si uvedomia, že spravodlivosť už nikto nikdy neurobí a jediná šanca ako ju dosiahnuť je, že ju vykonajú oni sami. Roky takéto filmy sledujeme v v kinách a v televízii. Film začne nejakou veľkou krivdou alebo nespravodlivosťou a keďže spravodlivosť je slepá a je v nedohľadne, tak sa hlavný hrdina rozhodne, že ju urobí on sám. Väčšinou je to o tom, že pozabíja všetkých, ktorí sa na tej krivde podieľali. Čiže vyvraždí aspoň 30 ľudí a divák má na konci pocit, že ten muž zabitím tých všetkých aktérov vykonal spravodlivosť. Na tomto vyrastajú naše deti. Ešte k tomu hlavný hrdina potrebuje nejaké nadprirodzené schopnosti, pretože to zlo je tak veľké, že by ho vlastnými silami neporazil.
Či chcete, alebo nechcete tento fenomén človeka ovplyvňuje. Ale potom sa nečudujme sa, že vás dnes niekto dokáže zbiť len preto, že mu vo vlaku, či v autobuse stúpite na nohu, lebo stratíte rovnováhu. Nečudujete sa, že človek dokáže dokopať k smrti na ulici iného človeka, lebo si mu dovolí protirečiť, alebo mu odpovie drzo. Mnohí sa dnes cítia ako sudcovia a vykonávatelia spravodlivosti.
Aj v našich rečiach sa to občas objavuje: Ja by som s tými našimi politikmi urobil krátky proces... Ja by som toho človeka okamžite zavrel... A tomu by som okamžite zobral všetok majetok a toho vyhodil na ulicu... Ľudia dnes majú pocit, že majú vykonávať spravodlivosť, pretože keď to neurobia oni, nikto iný to za nich neurobí.
Ak verím, že sudca stojí predo dvermi, ak verím, že jeho spravodlivý súd je blízko, tak ja predsa nemusím byť sudcom. Môžem chvíľu počkať a nechať to na toho, ktorý spravodlivo rozsúdi všetko, čo sa tu deje. Ale na to musím mať vieru, že ten Boh je so svojím súdom už tak blízko.
Trpezlivosť a očakávanie Božieho súdu veľmi úzko súvisí s vierou v Boha a jeho spravodlivý súd. Ak neveríš, máš tendenciu byť sudcom. Ak nedôveruješ Bohu a jeho slovu, chceš súdiť sám, lebo máš pocit, že to nikto iný neurobí.
Bol Jakub slaboch, keď nevyvolával vzburu, ale vyzýval kresťanov, aby trpezlivo čakali na Boží súd? Mal z neho byť väčší burič a nejaký novodobý odborár?
Na druhej strane treba povedať, že sa nedal umlčať a hovoril a písal pravdu a bol aj dostatočne kritický. Veď nakoniec okolo roku 60 bol násilne zavraždený Židmi.
Ako uzavrieť toto Jakubovo slovo? Majme odvahu hovoriť o nespravodlivosti, majme odvahu zastať sa práva, majme odvahu bojovať za utláčaných a ukrivdených, ale súd predsa len prenechajme Bohu. Je to svedectvo o tom, že skutočne veríme Božiemu slovu a čakáme Kristov príchod. Tieto veci nepatria do našej kompetencie. Jakub nám to pripomína ešte inak: 9Nežalujte, bratia, na seba navzájom, aby ste neboli súdení.
Verme v Boží prichádzajúci súd. Nemusíme sa miešať do Božích kompetencií.
AMEN
Piesne: 11; 4; 13; A 2; 223
Texty: Iz 40,1–11; 2Pt 3,8-15a; Ž 72,1–7.18–19; Mt 3,1–12
