21. po Svätej Trojici 2019
Kázňový text: Jak 4, 1-10
Ak v našej rodine začnú naše deti po sebe kričať a spustí sa hádka, máme s manželkou jeden argument, ktorý často vyťahujeme. Pýtame sa ich, či sa toto učili na mládeži, alebo si niečo také trénovali na nejakej kresťanskej skupinke. Samozrejme, že nie vždy ten argument zaberie, ale aspoň trochu zahanbí a potom väčšinou jeden z nich cúvne a prestane prilievať olej do ohňa.
Je to trochu dvojsečná zbraň, pretože keď sa pochytíme niekedy s manželkou, tak v ich tvárach vidíme podobnú výčitku, aj keď zo slušnosti si nám to nedovolia povedať.
O konfliktoch a hádkach je aj 4. kapitola listu Jakuba. Nešlo o nejaké rodinné konflikty, ale o roztržky a zvady v cirkevných zboroch. Poviete si, že je to predsa prirodzené. Nech si zoberiete akúkoľvek organizáciu s väčším počtom ľudí, objavíte v nej konflikty a rozbroje, či už menšie, alebo väčšie. Akosi bez konfliktov to nie je možné. Ale predsa len cirkevný zbor je trochu iná organizácia. Ľudia v ňom sú viac ako len zamestnanci. Sú niečo ako rodina, sú bratmi a sestrami a najdôležitejšie je, že jednou zo základných myšlienok kresťanského spoločenstva je vzájomná láska. Majú sa snažiť o budovanie jednoty a majú byť príkladom.
Ale realita v čase písania Jakubovho listu bola iná. Škoda, že nemôžeme tvrdiť, že dnes sme aj my niekde ďalej. Jakubove slová boli veľmi prísne a tvrdé. Došiel až k formulácii: 4Vy cudzoložníci a cudzoložnice, či neviete, že priateľstvo so svetom je nepriateľstvo proti Bohu? Nie je to narážka na nemravný život. Je to kritika toho, že títo ľudia žijú s Bohom a zároveň paktujú so svetom.
Keď som si túto stať čítal viackrát, nemohol som sa zbaviť pocitu, že Jakubovi sa to vymklo spod kontroly. Bol príliš tvrdý ako kazateľ. To napomínanie a kritika už hraničila s nadávaním. Aspoň taký som mal pocit. Jakub sa nechal uniesť. Neviem si predstaviť, že by hocijaký kazateľ tu z tohto miesta nazval svojich poslucháčov „cudzoložníci a cudzoložnice“. Ak by som bol ja poslucháč, tak by sa ma to dotklo.
Ale Jakub chcel svojimi čitateľmi zatriasť. A myslím, že sa mu to aj podarilo.
Je to perfektný obraz a výstižné podobenstvo. Zobral vzťah muža a ženy v manželstve a prirovnal to ku vzťahu človeka a Boha. Predstavte si, že ste ženatý. My ženáči a vydaté sestry si to nemusíme predstavovať, stačí si to uvedomiť. Mám manželku, mám manžela, ktorému mám byť verný. Sľuboval som to pred ľuďmi a pred Bohom na celý život. Žiadna iná žena už neprichádza do úvahy a pri ženách, zase žiaden iný muž. Ale po nejakom čase láska vychladne, ochladnú aj vzťahy a vy si nájdete inú známosť. Samozrejme, že svojmu manželovi/manželke to nepoviete. Ste alebo nie ste cudzoložník?
Jakub vo svojom liste píše kresťanom, ktorý si s Bohom za tie roky vytvorili pevný vzťah. Je to ako manželstvo. Predchádza tomu zoznamovanie, spoznávanie, stretávanie a nakoniec aj vážne rozhodnutie so záväzkom, že ste sa pre Neho rozhodli a že je to rozhodnutie na celý život. Okúsili sme, že Pán je dobrý. Nerobí sa pri tom nejaká svadba, ani svadobná hostina, ale človek svojim konaním deklaruje, že sa pre Boha rozhodol, že si Boha pre spoločný život vybral. Napríklad tým, že prichádza do zhromaždenia a ostatní ho v tom kostole a spoločenstve kresťanov vidia.
A potom toho istého človeka, ktorý si vybral život s Bohom, zrazu vidíte napríklad opitého v krčme. Vidíte ho v nejakých hádkach a sporoch, vidíte ho ohovárať niekoho, vidíte ho nevhodne sa správať... Je zjavné, že to nemá nič s Bohom spoločné. Ten človek zradil svojho Boha, je mu neverný a Jakub to na plné hrdlo nazve cudzoložstvo.4Vy cudzoložníci a cudzoložnice, či neviete, že priateľstvo so svetom je nepriateľstvo proti Bohu? Kto teda chce byť priateľom sveta, prejavuje sa ako nepriateľ Boha.
Ak sa na náš vzťah k Bohu pozriete z tohto pohľadu, povedzte mi, nikdy ste neboli Bohu neverní? Nikdy ste Bohu nezahli s týmto svetom? Uvedomil som si, že som duchovný cudzoložník. Myslím, že sa nemám prečo urážať pri čítaní 4. kapitoly listu Jakuba.
A čo vy, bratia a sestry, boli ste vždy Bohu verní? Nikdy ste Pánu Bohu nezahli s týmto svetom? Povedzme po tom, čo ste pri konfirmácii verejne deklarovali, že budete Bohu a tejto cirkvi verný, nikdy ste neurobili svoje rozhodnutia podľa tohto sveta? Takže dnes pôjdeme domov asi všetci s neslávnym titulom: duchovný cudzoložník, duchovná cudzoložnica.
Keď sa začítate do slov apoštola Jakuba, nepredstavujte si, akí strašne bezbožní boli tí ľudia vtedy. A nemajte pocit, že sa treba uraziť pri čítaní tejto biblickej pasáže. Jakub len v obraze pomenoval na plné ústa to, čo sa deje v živote každého z nás.
Tá podobnosť s cudzoložstvom je aj v tom, že je to problém žiadostivosti. Tak ako pri nevere v manželstve tak aj pri nevere Bohu s týmto svetom to začína v žiadostivosti. Človek opustí Božie princípy a zásady, pretože to chce vo svete dotiahnuť ďalej. Alebo chce žiť lepší a krajší život. Alebo chce vyhovieť svojim snom a túžbam a tak si vyberie jednoduchšiu cestu. To, čo máme pred očami nás začne lákať a tá túžba a žiadosť nás premôže. ...či neviete, že priateľstvo so svetom je nepriateľstvo proti Bohu?
Stávame sa Božími nepriateľmi. Musím sa priznať, že toto je aj pre mňa veľmi ťažká vec na vyloženie. To, čo sa tu píše, nie je ojedinelý text. Žiarlivého Boha spomína už aj Stará zmluva v prikázaniach. Málokedy sa tento text vykladá. Radšej hovoríme o láskavom Bohu. Tam sa však píše: ...lebo ja som Hospodin, tvoj Boh, Boh horliaci, ktorý trestám neprávosť otcov na synoch, do tretieho a štvrtého pokolenia tých, ktorí ma nenávidia...
Horliaci Boh, alebo na iných miestach hovorí Božie slovo o žiarlivom Bohu, ktorý sa nechce o nás deliť s nikým iným. Ktorý tak ako každý jeden človek v manželstve neznáša neveru. Nie je jednoduché sa s ňou vyrovnať, alebo ju odpustiť. Až po závisť túži (po nás) Duch, ktorému dal prebývať v nás... Pán Boh sa o nás s nikým nechce a nebude deliť. Zniesli by ste neveru svojho manžela, či manželky? Tolerovali by ste to? Predstavte si, že by ste sa to dozvedeli a nič by ste nepovedali, nechali by ste to tak?
Myslíte si, že Boh bude tolerovať moju, či vašu neveru? Nakoniec celá táto biblická pasáž je o vážnom životnom rozhodnutí. Je zdôraznením toho, aký vzťah s každým jedným z nás chce mať Boh. Jakub to prirovnával k manželstvu. Ak si si vybral Boha, tak mu buď verný. Postav sa svojim žiadostiam, kroť ich a buď rozhodný.
Aj keď ja osobne si myslím, že človek sám zo svojej sily a moci nedokáže obstáť v pokušení. Apoštol Jakub tu napísal veľmi múdru myšlienku, ktorá má svoj presný postup. Hovorí: Poddajte sa teda Bohu, ale vzoprite sa diablovi - a utečie od vás. Nezačína sa to vzoprite sa diablovi. Začína sa to prvým krokom, ktorý znie: Poddajte sa Bohu... Bez tohto kroku nebude fungovať ten druhý. Vzoprieť sa diablovi môžeme kedykoľvek, ale my nevieme bojovať s duchovnými mocnosťami tohto sveta. Sme malými pánmi, aby sme niečo také zvládli. Najprv musíte otvoriť svoj život pre niekoho, kto tento duchovný boj dokáže viesť.
Celú túto pasáž končí apoštol Jakub výzvou k pokániu. Ja som si uvedomil, že ak svoj vzťah k Bohu prirovnám k manželstvu, tak tomu vzťahu svojou neverou dávam poriadne zabrať. A ak ste si to dnes uvedomili aj vy, bratia a sestry, tak pokánie je tá najlepšia vec, ktorú môžeme dnes urobiť.
Raz sa jedného známeho herca v diskusii pýtali, čo s neverou v manželstve, o on vtedy radil: Zapírat, zapírat, zapírat! No môžeme zvoliť aj takýto postup. Nie Pane Bože, nie je to medzi nami až také zlé... Ale toto vám neodporúčam, pretože hovoríme o všemohúcom Bohu.
AMEN
Piesne: 386; 518; 203; 629; A 60; 656/4
Texty: Iz 25,1–9; Ž 23,1–6; F 4,1–9; Mt 22,1–14
