20. po Svätej Trojici 2019
Kázňový text: Jak 3, 1-12
Dnes chcem rozprávať o niečom, čo je aj pre mňa samého veľmi ťažké. Pokračujeme v rozmýšľaní nad listom apoštola Jakuba a tretia kapitola je v prvých 12 veršoch venovaná jazyku a reči.
Keď som si prečítal ten text, uvedomil som si asi najviac prestúpení a prehreškov voči tomuto slovu. Videl som ich všade okolo seba, priznám sa, že aj na mnohých z vás, ale tak isto mnoho som ich videl aj na samom sebe. Jakub mal veľkú pravdu, keď rozprával o tom, že jazyk je tak malý a nepatrný úd v ľudskom tele, ale dokáže zapáliť taký veľký oheň zloby, hnevu a nenávisti. A aj tie prirovnania k veľkej lodi, ktorú riadi maličké kormidlo pod vodou je veľmi trefné. Ono ozaj stačí trochu počúvať človeka, ako komunikuje, ako sa vyjadruje, ako rozpráva a viete veľmi rýchlo odhadnúť, aký je, akú má povahu a čo sa v ňom skrýva. To, že vtáka poznať po perí a človeka po reči, myslím, že túto ľudskú múdrosť apoštol Jakub popísal veľmi presne.
To, prečo túto kapitolu začal vo svojom liste otvárať, sa dozvedáme hneď na začiatku. V kresťanských zboroch sa postupne tvorila nejaká štruktúra, obsadzovali sa niektoré funkcie a očividne bolo v tom čase veľa tých, ktorí chceli byť učiteľmi. Mať u ostatných vážnosť, byť dôležitým, stáť v popredí, bolo veľkým lákadlom. Dovtedy to vyučovanie bolo v rukách apoštolov, ktorí chodili po cirkevných zboroch a všade kde prišli, požívali veľkú autoritu. Oni sa však postupne vytrácali a nahrádzali ich noví ľudia. Jakub píše: Nechcite byť, bratia moji, tak mnohí učiteľmi; Očividne v tej dobe mali presne opačný problém, ako ho máme dnes my. Študovať teológiu a byť učiteľom Božieho slova dnes nie je zaujímavé. Ale vtedy tá túžba bola veľká a motivácie k tomu neboli vždy tie najčistejšie. Preto takéto Jakubovo slovo – samozrejme aj s upozornením, že súd nad nami bude ťažší. Pekne krásne zarátal tam aj samého seba.
Možno len na okraj chcem spomenúť, že počas reformácie mal Martin Luther predstavu, že Večeru Pánovu vôbec nemusia prisluhovať farári a že to môžu robiť neordinovaní v cirkevných zboroch. Bolo to veľmi pokrokové, ale prinieslo to veľmi mnoho konfliktov, pretože to ľudia vnímali ako určitú prestíž a po čase bol Luther nútený vyhlásiť, že pre poriadok budú musieť prisluhovať Večeru Pánovu len kňazi.
Tému jazyka Jakub otváral preto, že to robilo problémy v cirkevných zboroch. Či už sa vedeli ľudia jazykom povyšovať nad druhých, či už ponižovali ostatných, vyvolávali vieroučné problémy, ohovárali sa, krivo svedčili, znevažovali jeden druhého, viedli spory... Tých vecí mohlo byť veľmi veľa. Faktom je, že sme v tejto oblasti veľmi nepokročili. Keď si prečítate Jakubove slová o jazyku dnes v roku 2019, stále trefne vystihujú podstatu a stále hovoria veľmi aktuálne. Platí, že ani po 2000 rokoch sa nám jazyk nepodarilo skrotiť a nevieme ho dostať pod kontrolu.
Rozmýšľal som, čo viac mám k tomu povedať? Aká teória by vás dokázala v tejto veci zaujať? Skončím v tejto kázni len konštatovaním, čo stále robíme zle, s čím nevieme pohnúť a ako stále dookola zlyhávame? Zo svojej praxe vám toho veľa nepoviem. Z teórie by som „pomudrovať“ niečo mohol.
Tak možno pár teoretických rád, ktoré by niekomu pomôcť mohli.
Prvá vec, ktorú Jakub vystihol veľmi presne je, že jazyk sa krotí. Nikdy som nekrotil žiadne divé zviera, ale videl som v niekoľkých filmoch, ako sa krotia kone. Ako to trvá dlho, kým toho divokého koňa naučia nebáť sa človeka. Potom sa ho snažia viesť na lane, založia mu zubadlá, potom mu nahodia sedlo. Až niekde v závere je snaha, aby si naň nasadol človek. Ak sa dnes bavíme o krotení jazyka, tak sa bavíme o veľmi komplikovanom a zdĺhavom procese, plného sústredenia, vyučovania a kontroly a ešte stále to neznamená, že ho budete vedieť úplne ovládať.
Skúsme si povedať pár krokov, ktoré by sme mohli v praxi otestovať. Asi taká prvá a najjednoduchšia vec je naučiť sa prestať používať vulgárne slová. Je na to potrebná malá sebakontrola a rozhodnutie, že vulgarizmy a expresívne výrazy zo svojho slovníka vylúčim. Dáte si záväzok, že budete rozprávať slušne. Niektorí to vyriešia tým, že to nahradia niečím iným, čo je prijateľnejšie a možno milšie a vtipnejšie. (Do budi s takým šťastím...) A postupom času aj keď si tresknete s kladivom po palci, či popálite ruku pri varení, zvládnete to aj bez slov, ktoré by som tu teraz musel len odpípať. Ak s tým nemáte problém, je to len dobré a tak môžeme ísť ďalej.
Druhá vec, ktorá mi prišla na um je už viac náboženská. Prestaňte používať nadarmo Božie meno. Hospodine, Bože, Ježiš, Kristus... Toto už nie je vec slušnosti, ale vec viery a rešpektovania Božích pravidiel. Znie to divne, keď povieme v modlitbe Pán Ježiš Kristus a oslovujeme ho ako svojho Pána s nesmiernou úctou a vážnosťou a tie isté ústa o chvíľu to isté meno používajú pri preklínaní a v hneve voči človeku. Jakub to krásne spomenul: 9Ním dobrorečíme Pánovi a Otcovi, ním preklíname ľudí stvorených na podobu Božiu; 10z tých istých úst vychádza dobrorečenie a preklínanie. 11Či z prameňa tým istým otvorom vyviera sladká a horká voda?
A poďme na tretiu vec. Kontrolujte a overujte si to, čo počúvate. Nepodávajte a nešírte ďalej veci, o ktorých neviete, či sú pravdivé. Tu sa priznám, že prechádzam už len do teórie. Tak radi rozprávame senzácie. Tak veľmi chceme byť prví, ktorí prídu s niečím, čo nikto ešte nepočul. Tak radi ohurujeme svojich poslucháčov, pretože vtedy sme stredobodom pozornosti a cítime sa dôležití. Škoda len, že mnohé tieto senzácie vôbec také senzačné nie sú a mnohé nie sú ani pravdivé. A tak sa svetom šíria veci, ktoré sa ani nepribližujú pravde. Niekto niečo zle počul, či zle veciam porozumel a ono sa to šíri a pokračuje svetom. Tá správa si žije svoj vlastný život. Pravda je, že to mnohým ľuďom ubližuje.
Ďalšia štvrtá rada znie: Nerozširujte zlo. Je ho vo svete aj tak medzi ľuďmi dosť. Máte susedovcov, ktorých 5 rokov vidíte žiť v porozumení a láske, ale raz ich započujete cez plot hádať sa. No samozrejme, že ste 5 rokov nejakým známym nechválili ich dobrý život, ale tú jednu hádku s veľkou radosťou spomeniete. Je to zaujímavejšia téma. Ale ak nad tým rozumne pouvažujete, tak ak ste 5 rokov nechválili ich príkladný manželský život, tak nemáte právo komentovať ani ich hádku.
Tichí ľudia majú v tom jednu veľkú výhodu. Pán Ježiš hovorí: ...z každého prázdneho slova, ktoré ľudia vyslovia, budú vydávať počet v súdny deň. Mt 12,36
Piata rada. Obmedzujte rozprávanie o človeku, ktorý pri vás v tom momente nie je. Neviem, ako sa to dá. Jedine tým, že si to budete pripomínať. Nebudem sa baviť o niekom, kto tu teraz nestojí a nemôže sa brániť. Najlepšie je to povedať v momente, keď takéto niečo začína: Skončime túto debatu! Rozprávajme sa o niečom inom! Zažil som to a obdivujem ľudí, ktorí majú takéto zásady. Jednoducho to, čo nedokážete povedať do očí, to nehovorte poza chrbát.
Ako šiesta rada mi napadlo to, čo robil Pán Ježiš. Neodsudzujte hriešnika, ale odsúďte zlo, ktoré robí. Takýchto chýb sa dopúšťame často ako rodičia. Ty si nemožný, ty si nenormálny, si podvodník a klamár... Tá kritika niečoho zlého má jednoznačne odznieť, ale treba odsúdiť ten čin, ktorý bol zlý, treba označiť za zlé to klamstvo, treba jasne pomenovať chybu či skutok, ktorý sa stal.
A keďže je sedem číslo Božej plnosti, tak touto radou skončíme, aj keď by sa dalo hovoriť oveľa viac. Učme sa vyjadrovať pozitívne, často chváľme, keď vidíme dobré veci. Veľmi to motivuje ľudí k dobrému. Všimnite si ako vám dobre padne, keď vás niekto iný pochváli, všimne si niečo dobré a povie vám, že sa mu to páčilo. Tak akosi hneď podrastieme, cítime sa potrební a užitoční, máme hneď krajší deň. Nič nás to nestojí, ale tak veľa to vie tomu druhému človeku priniesť. Skúsme sa to naučiť pre naše dobro, ale aj pre dobro nášho spoločenstva.
Sám pri sebe si uvedomujem, že som nebol takto naučený fungovať a je toho tak veľa, kde v týchto veciach absolútne zlyhávam. Ale uvedomujem si, že by sme s tým mali niečo robiť. Nemôžeme tento problém zlého jazyka nechať tak a povedať: S tým sa nedá nič robiť. Je to oblasť, kde by sme mali na sebe každý jeden začať pracovať. Skúste s niečím pohnúť aj po dnešných slovách apoštola Jakuba.
AMEN
Piesne: 394; 466; 270; 633; A 63; 656/4
Texty: Iz 5,1–7; Ž 80,8–16; F 3,4b–14; Mt 21,33–46
