• 1

  • 2

  • 3

  • 4


Copyright © 2019 - Cirkevný zbor ECAV v Obišovciach

5. po Veľkej noci 2019

Kázňový text: 1Tim 2,1-4

Chceli by ste mať spokojný život, bratia a sestry? Bez nejakých stresov, bez nových vecí, ktoré do života prichádzajú a my sa s nimi musíme vyrovnať, bez problémov, ktoré by sme museli riešiť? Ale toto asi celkom reálne nie je. Kým chodí človek do práce, tak sa nájde vždy niečo, prečo sa znervózňuje, trápi, stresuje. A príde domov a doma to pokračuje nanovo.

Akoby pokojný život bol len nejaký nedosiahnuteľný ideál, ako nejaká fatamorgána na púšti. Klam, ktorý nie je dosiahnuteľný, pretože je nekonečne ďaleko a je aj nereálny. Napriek tomu všetci po niečom takom túžime.

My s mojou ženou teraz myslíme na to, že už len jeden syn zmaturuje a druhý urobí „vodičák“, vydýchneme si a bude pokoj. Ale to hovorím teraz. Potom sa budeme stresovať kvôli známkam na konci roka, potom prídu prázdniny a výlety, kde budem stresovať, aby bolo všetko v poriadku, aby sme to zvládli bez úrazov a chorôb a aby prišli deti domov zdravé a aby sa im tam páčilo. Vždy je niečo, čo nám do nášho srdca zasieva nejaký nepokoj, prečo sa trápime a prečo nemôžeme povedať, že je všetko tak, ako to má byť a ako by sme si to priali.

A viem, že všade je to tak. V každej rodine je niečo, čo nás ubíja, ťaží, trápi a pri čom si hovoríme: Už len keby sa podarilo vyriešiť toto a život bude krásny. Ale „figu“! Nič nie je také bezproblémové a bezstarostné. Vy starší máte tiež svoje. Trápite sa pre svoje deti, pre svoje vnúčatá a tiež si hovoríte, keby si našiel prácu, keby sa podarilo, žeby vnuk doštudoval a keby sa už oženil a usporiadal si život a potom si už vydýchnem, potom už bude ten vytúžený pokoj. Ale napriek tomu, že sa niektoré veci vyriešia k našej spokojnosti, predsa len ten kľud a spokojný život neprichádza.

A keď do toho ešte započítame naše choroby, tak to je ďalšia samostatná kapitola. Teraz ma trápi chrbtica, ale keď sa toto vyrieši a zaberú lieky a podarí sa konečne potlačiť tie bolesti, už bude konečne pokoj. Len kým sa dotiahne do konca jedno, vyskočia ďalšie iné tri nové diagnózy a vy neskončíte návštevy u jedného lekára a chodíte zrazu k ďalším trom.

Samozrejme, že sú aj krásne a spokojné momenty v živote, ale to, čo je pred nami a čo má nad sebou mnoho otáznikov, bude vždy pre nás stresujúce.

Naša Júlia minule prišla zo školy a sťažovala sa, koľko má domácich úloh. A chlapci sa jej smiali, že nech vydrží a príde na gymnázium a potom uvidí, čo je to mať veľa učenia. Ale aby nevyzerali ako víťazi, tak sme im hovorili, že počkajte, keď sa budeš mať naučiť 500 stranové skriptá na jednu skúšku, potom uvidíš, čo je ťažké. No v živote prídu aj ťažšie veci ako skúšky na vysokej škole. Prídu vážne problémy v rodine, v práci, pri ktorých človek po nociach nemôže spať, prídu zdravotné problémy. Akoby tie úlohy na našich pleciach boli vždy zložitejšie a zložitejšie.

Je to ako v škole, primerané tomu určitému veku. Deti tie úlohy majú šité na mieru, na svoje znalosti a schopnosti, na svoj vek. To sú veci, ktoré majú zvládnuť. A každým ťažším a zložitejším príkladom sa posúvajú dopredu. Tak nejako to funguje aj v živote. Tie životne úlohy sú z roka na rok ťažšie. Tie riešenia z roka na rok komplikovanejšie, ale predpokladá sa, že aj my sme vždy o niečo múdrejší, šikovnejší, odolnejší, silnejší.

Moja otázka na vás, bratia a sestry, je ako ten svoj životný zápas zvládate? Ako bojujete svoje životné boje? Ako prekonávate stres, obavy, strach o svoje deti, či rodičov, problémy svojich blízkych, ktoré prechádzajú aj na vás?

Neviem, čím to je, ani sa to nesnažím nejakým spôsobom vysvetľovať, ale realita živote je taká, že stále viac a viac ľudí nezvláda bežné životné problémy. Nedokážu bez pomoci riešiť to, čo život prinesie. Nezvládajú svoju prácu, svoje zamestnanie, nezvládajú svoju rodinu a vzťahy, nezvládajú výchovu... Sú to vážne veci. Je to ako v škole, učiteľ povie rodičom, že dieťaťu nejde matematika a zaostáva a tak to rodičia riešia tým, že sa tomuto predmetu viac venujú, doma sa s tým dieťaťom viac učia, alebo mu zaplatia doučovanie. A tieto kroky povedú k tomu, že to dieťa dobehne ostatné deti v triede.

No pri dospelých ľuďoch v živote to tak celkom nefunguje. Prichádza psychické zrútenie, depresie, tie potom následne spôsobujú ďalšie vážne onemocnenia. Je len otázka času, kedy si depresie vyberú svoju daň aj na telesnom zdraví človeka.

Len ako príklad spomeniem niekoľko známych osobností, ktoré mali vážne problémy, a pri ktorých sa prejavili depresie (mladí budú poznať): speváčka Lady Gaga, herec a komik Jim Carrey, herec Ower Wilson, popová speváčka Beyoncé, herečka Gwyneth Paltrow, tenista David Beckham, herečka Angelina Jolie, herec Brad Pitt a ďalší... Ani nespomínam ďalších, u ktorých tieto problémy skončili samovraždami. Všetko toto sú ľudia, ktorých napríklad nemusia trápiť financie a ich nedostatok, takže o jednu starosť majú menej. No to, že sa to deje pri svetoznámych osobnostiach a prevalí sa to na verejnosť, je len dôkaz o tom, že podobné problémy zažívajú aj bežní ľudia a je toho čím ďalej tým viac.

Ak sa pýtate, prečo o tom hovorím práve dnes, tak je to pre slová textu, ktorý som vám v úvode čítal: ...aby sme tichým a pokojným životom žili v úplnej pobožnosti a statočnosti.

Zdá sa mi to ako vystrihnuté z reality. Ako sa v dnešnej dobe dá žiť tichým a pokojným životom? Čo je k tomu treba, aby človek dokázal v tomto uponáhľanom a nervóznom svete žiť tak, ako to napísal apoštol Pavol?

Viete, niektorí svoje životné zápasy bojujú s krikom, s nervami, zlosťou, iní sú zaťatí a ticho znášajú, čo prichádza, niektorí si potrebujú poplakať, iní sa chodia niekam odventilovať. Niekto jednoducho nebojuje, vzdáva sa, prehráva. Tie starosti života, ktoré prichádzajú ho úplne premôžu. Každý sme iný.

Ale apoštol Pavol tu zrazu píše o tom, že človek môže prežiť aj pokojný a tichý život. A že, ako veriaci ľudia, by sme takýto život mali žiť. On dodáva, že by to malo byť v pobožnosti a statočnosti. Všimli ste si súvis? On tu v našom texte hovorí o modlitbách, o neprestajných modlitbách za všetkých ľudí, za vladárov a vrchnosť.

Jedna vec je, že vo veľkej miere záleží na vrchnosti, či žijete v mieri v pokojnej krajine, alebo v krajine, ktorú trhá a ničí nejaký konflikt, či už vo vnútri alebo aj navonok. V tom vie vrchnosť ovplyvniť mnoho.

Druhá vec je, ak sa dokážeme modliť za všetkých ľudí, ak nemyslíme iba sami na seba, ale sme trochu rozhľadení a skutočne nám záleží na poslaní kresťanov.

No zásadná vec, ktorá mi z nášho textu vyplýva je, že práve intenzívne modlitby človeka sú krokom k tichému a pokojnému životu. Veriaci človek vedie životné boje a životné zápasy s vedomím, že v nich nie je sám. Máme vždy po boku niekoho, kto je mocnejší ako my sami.

Počul som veľa svedectiev ľudí, ktorí sa dokázali aj v ťažkých životných okamžikoch utíšiť a vložiť svoj život do Božích rúk. Nedávno mi jeden brat spomínal, ako mu sestričky na ARE hovorili, že je veľký rozdiel, keď tu leží veriaci človek, ktorý sa aj v bolestiach dokáže uspokojiť, ukľudniť a sústrediť sa na Boha a Božiu pomoc, a je to úplne iné, keď sa neveriaci ľudia zvíjajú od bolesti a nedokážu si nájsť miesto a niekedy kričia a nemajú pokoj, sú nervózni a majú strach.

Prežiť tichý a pokojný život možno znie v dnešnej uponáhľanej dobe ako nedosiahnuteľný ideál, ale nemusí to tak byť. Veriaci človek, ktorý vkladá svoje nádeje v Bohu, ktorý všetky životné zápasy bojuje s Bohom po svojom boku, ktorý všetkým novým veciam čelí s vedomím, že nech príde čokoľvek, aj tak je v Božích rukách, môže prežiť pokojný život.

Môžem mať stres zo synových matúr, môžem mať obavy z toho, či tábory a výlety, ktoré organizujeme v zbore toto leto, dopadnú dobre, ale myslím v pokore pred Bohom na to, že On bude s nami a postará sa a pomôže. To ma trochu upokojuje. Priznám sa, že sa učím v týchto veciach viac dôverovať Bohu.

To je ako v tej búrke na mori, môžete spať s Kristom v podpalubí, alebo budete hore na palube robiť paniku a strachovať sa z toho, že sa už topíte a že koniec je už tu. Ale aj tak nič nezmeníte, len sa zväčšuje vaša hrôza a strach. Myslím, že lepšia voľba je držať sa v blízkosti toho Krista. To je to, čo by sme sa mali naučiť, v spoliehaní sa na Boha na modlitbách prežiť tichý a pokojný život.

AMEN

Piesne:  392; 147; 252; 628; A 63; 656/17

Texty:  Ž 66,8-22; 1Pt 3,13-22; J 14,15–21; Sk 17,22–31

 

config
f m

Podcast - kázne

Podcast kanál

Kalendár udalostí

december 2019
Po Ut St Št Pi So Ne
25 26 27 28 29 30 1
2 3 4 5 6 7 8
9 10 11 12 13 14 15
16 17 18 19 20 21 22
23 24 25 26 27 28 29
30 31 1 2 3 4 5

Nasledujúce udalosti

štvrtok - 12. dec 2019 08:00
Pastorálne návštevy
štvrtok - 12. dec 2019 16:30 Trebejov
Náboženstvo
štvrtok - 12. dec 2019 17:00 Trebejov
Adventná večiereň
štvrtok - 12. dec 2019 18:15 Drienovská Nová Ves
Adventná večiereň
piatok - 13. dec 2019 16:00 Obišovce
Konfirmačná príprava