2. po Veľkej noci 2019

Kázňový text: J 20, 24-31

Neveriaci Tomáš a jeho postoj po Ježišovom vzkriesení je vždy vďačný priestor na rozmýšľanie. Je to životný príbeh človeka, ktorý bol najprv neveriacim, potom uveril a stal sa Ježišovým učeníkom, potom sa z veriaceho stal neveriaci po Ježišovej smrti a nakoniec z neveriaceho veriaci po Ježišovom vzkriesení. To už je ozaj riadne nerozhodný človek, môžeme si v duchu trochu zanadávať, ako rýchlo menil postoje a dnes by sme povedali, ako rýchlo menil kabáty.

V tom Tomášovom živote sa veľmi bili rozum a viera. Podľa týchto postojov bol Tomáš veľmi racionálny človek a v ňom samom to museli byť veľké zápasy. Raz vyhrávala viera a rozum bol porazený a inokedy vyhral rozum a viera dostala riadne pod pás.

Keď sa stal učeníkom, tak ako racionálny človek musel zápasiť s každým Ježišovým zázrakom, ktorý videl. Keď chcete všetko pochopiť a vo všetkom nájsť nejaké racionálne vysvetlenie, tak sa musíte poriadne snažiť.

Tu premení Ježiš vodu na víno, tak si poviete, že hostia boli takí podpití, že ani netušili čo pijú. Keď uzdravil Ježiš slepca, tak si poviete, že to sa mu možno trochu polepšilo. Vyhnanie démona môže byť tiež otázne, veď ten človek zahral divadlo a potom ho akože Ježiš uzdravil. Ale potom prišlo uzdravenie malomocných, posadnutých, kriesenie mŕtvych, utíšenie búrky, chodenie po vode. A keď to vidíte dennodenne, tak toto sa už veľmi ťažko nejako racionálne vysvetľuje.

Ale asi si Tomáš zvykol. Prijal to rozumom tak, že u Ježiša sú tieto veci možné. Poviem to tak, že aj my sme si zvykli na určité zázraky vedy. Keby pred 80 rokmi si niekto priložil škatuľku k uchu a začal do nej rozprávať, tak by ste povedali, že je súci na psychiatriu, ale dnes máme telefóny a môžete volať, ak chcete aj do Ameriky. A časom sme si na to zvykli. A máme tu internet a farebné obrazovky a už tu máme robotov, ktorí robia prácu namiesto ľudí a máme tu umelú inteligenciu. To sú až zázraky vedy.

Ale v oblasti viery sme sa príliš nezmodernizovali. Dokonca cirkev sa veľmi moderným trendom neprispôsobila. Stále spievame na bohoslužbách s organom, spievame piesne, ktoré boli napísané pred 500 rokmi, používame liturgiu, ktorá tu bola už pred desiatkami rokov. Sem tam sa v niečom prispôsobíme a zmodernizujeme, využijeme modernú techniku, ale nezmenilo sa veľa v oblasti vysvetľovania písem, nepomenilo sa veľmi to, čo cirkev učí, aj kázanie sa veľmi nezmenilo. Mnohé problémy minulosti ostali problémami a hriechmi.

Stále bojujeme so závislosťami, stále je medzi ľuďmi pretvárka a pokrytectvo, stále sa medzi ľuďmi objavuje pýcha. Stále učíme o potrebe pokory a pokánia, hovoríme o ľútosti nad hriechmi, stále hovoríme o veľkej Božej láske, ktorá sa nezmenila a stále tu medzi nami je. Stále prosíme Boha o prebudenie, o konanie Ducha Svätého. To sú veci, ktoré sú tu od vzniku cirkvi.

A stále je potrebná viera. Ani tu sa nič nezmenilo. Nemôžete ju ničím nahradiť. Nemôžete ju vymeniť za nejaké poznanie, stále nemáme vedecké dôkazy a fakty, ktoré by mohli vieru vystriedať. Aj keď pokusy tu vždy boli a budú.

Učeník Tomáš to chcel urobiť. Po tom všetkom, čo s Ježišom zažil, si povedal, že to už nebude o viere, ale dôkazoch, o dotykoch a videní. Už dôveroval a veril dosť a mal pocit, že sa mu to nevyplatilo, že to bolo zbytočné a márne, že sa jednoducho v tej svojej viere sklamal. A tak v tie dni po vzkriesení vlastne povedal, že už to nebude viera v Ježiša Krista, ale bude to videnie a dotýkanie sa a hotovo. Chcem fakty, chcem dôkazy, inak neuverím.

Len to už nie je viera. Viera, ktorú si môžete overiť sa stáva faktom, dôkazom. Veríte, že bude ešte v pondelok pršať? Môžete o tejto viere hovoriť do pondelka, dovtedy to je viera, ale v pondelok sa už nebudeme rozprávať o viere, ale o faktoch a o tom, či sa tá viera potvrdí a naplní, alebo nenaplní a verili ste zbytočne.

Keď raz po smrti budeme stáť pred Božím súdom a uvidíme tvárou v tvár Ježiša Krista, už to nebude viera. Biblia hovorí, že raz sa každé koleno skloní pred Pánom Bohom, ale vtedy už nebudú ľudia môcť povedať, že verím v Boha. To už budem na 100% vedieť a bude to pre nás fakt.

Chcem nám tým, bratia a sestry, povedať, že viera sa nedá tu na tejto zemi vymeniť za poznanie, alebo nahradiť niečím iným. Tá viera musí byť vierou a to, čo Pán Ježiš umožnil Tomášovi, to nám už neumožní. Ja ani vy sa ešte teraz nemôžeme dotknúť Ježišových rán a jeho boku a nemôžeme si do tých rán vložiť prsty.

Podmienky viery – kto ich určuje?

Záleží na počte svedectiev? – svedčili Tomášovi ostatní učeníci – málo

Tomášov rozum mal určiť, čomu bude veriť a čomu nie.

Rozum povedal „ruky v jeho ranách a prst v jeho boku“.

Viera nevznikne, keď položíte na stôl dosť dôkazov.

Čo vás presvedčilo, aby ste sa stali veriacimi?

Videl som niečo – nebola to pravda.

Kedy je viera vierou? Keď stojí na vode.

Chceš veriť, alebo chceš vidieť?

Dá sa viera niečím nahradiť? Dotykom?

AMEN

Piesne:  Kristu Pán vstal...; 142; 145; 146; 149; A 36; 656/17

Texty:  Sk 2,14a. 36 – 41; Ž 116,1–3. 12–19; 1Pt 1,17–23; J 20,19–31