• 1

  • 2

  • 3

  • 4


Copyright © 2019 - Cirkevný zbor ECAV v Obišovciach

1. po Veľkej noci 2019

Kázňový text: 1J 5, 1-6

Apoštola Jána nazývame aj evanjelistom lásky, pretože v mnohých častiach svojich biblických kníh hovorí o láske k Bohu a vyzýva k láske k Bohu. Táto pasáž zo záveru jeho prvého listu je podobná. Snaží sa v nej vysvetliť, že ten, kto miluje Boha, musí milovať aj Ježiša Krista, pretože ten, kto miluje Boha predsa miluje aj toho, kto sa z Boha narodil.

Je to veľmi logický a jednoduchý argument. Ak ste napríklad dobre vychádzali so svojim bratom a sestrou a máte ich radi, aj keď už majú svoje rodiny a svoj vlastný život, potom je logické, že budete mať radi i ich deti, veď sa narodili vašim súrodencom a aj keď je to už vzdialenejšia rodina, predsa len ten súrodenecký vzťah a láska sa prenáša ďalej.

To je Jánov argument. Ak povie niekto, že miluje Boha, tak má dobrý vzťah i ku každému, kto sa z toho Boha narodil. Čiže najprv je to Pán Ježiš Kristus, ako Boží Syn, a potom je to každý úprimne veriaci človek, lebo je Božie dieťa. Ján vysvetľuje, že to znamená, že sa narodil z Boha.

Podľa nášho textu je teda všetko jasné, ale rád by som sa dnes spolu s vami pozrel na niekoľko biblických slovných spojení, ktoré sa dosť často používajú, ale nie sú vždy jasné a zrozumiteľné. Už len tak jednoduchá vec ako „narodiť sa z Boha“, ktorú používa apoštol Ján. Čo tým myslí? Je to niečo konkrétne? Týka sa to niektorých výnimočných ľudí, alebo každého človeka? Keď sa pri niečom takom zastavíte, zistíte, že je to trochu nezrozumiteľné.

Vždy si pritom vybavím rozhovor Pána Ježiša s Nikodémom, vzdelaným starším mužom a popredným farizejom. Ten prišiel za Ježišom v noci na rozhovor a začal lichôtkami, že Ježiš je určite od Boha poslaný muž, lebo robí veľké zázraky a znamenia. A na to mu Pán Ježiš povie: Nikodém, treba sa ti znovu narodiť!

Myslím, že Nikodém niečo o obraznej reči vedel, ale aj tak, keď uvažoval nad Ježišovými slovami, vychrlil zo seba otázku: To akože mám znova vojsť do života matky a znova sa narodiť ako dieťa? A Ježiš mu na to vysvetľuje: Musíš sa narodiť z vody a z Ducha. No neviem, či po tomto vysvetlení bol Nikodém v pochopení Ježiša ďalej?

Apoštol Ján v našom texte hovorí o narodení z Boha. Tiež si môžeme povedať, že je to jednoduché, pretože všetci sme sa narodili ako Božie stvorenia a Pán Boh miluje celý svet, každého jedného človeka. Sme stvorení Bohom a z tohto pohľadu sme všetci Božie deti. Ale Ján takéto jednoduché zovšeobecnenie neprijíma. V tom istom liste jasne rozlišuje deti Božie a deti tohto sveta. Lebo čokoľvek je vo svete, žiadosť tela, žiadosť očí a pýcha života, nie je z Otca, ale je zo sveta. 1J 2,16

Niektoré biblické texty sú takým zovšeobecnením, napríklad: Lebo tak Boh miloval svet... Áno, to platí, Pán Boh urobil všetko pre spasenie každého človeka, ale Božími deťmi nazýva apoštol Ján iba niektorých ľudí a jasne rozlišuje, čo sú to za ľudia.

Presne tak, ako Ježiš, keď vysvetľoval Nikodémovi, ...treba sa ti znovu narodiť, ak chceš vojsť do kráľovstva Božieho. Viete si predstaviť, ako ťažko sa to Nikodémovi počúvalo? On príde za Ježišom, ktorého židovská rada nenávidí, milo sa s ním rozpráva a zrazu mu ten „dedinský“ prorok z Nazaretu povie, že do kráľovstva Božieho sa nedostane, ak sa nenarodí z vody a z Ducha?

On zbožný Žid, ktorý to dotiahol v kariére až do najvyššej židovskej rady, on nevojde do kráľovstva Božieho? Poviem to ešte inak. Predstavte si, že sa tu dnes postaví v kostole nejaký 15-ročný chalan a povie vám, že vaša doterajšia viera je zlá a vy, ak sa nezmeníte, nebudete spasení. Ako by ste na to zareagovali?

- Ty sopliak, ktorý si ešte nič v živote nepreskákal, žiadnu ťažšiu životnú skúšku si nezvládol, ty budeš posudzovať moju vieru?

- Ty ma budeš učiť, ako mám veriť a že moja viera je zlá?

- Čomu ty vlastne rozumieš?

- A kde berieš odvahu posudzovať moju vieru?

- Kto ti dal na to právo?

No presne tak sa musel cítiť Nikodém. Možno si myslel, že ide pomôcť mladému mužovi a upozorniť ho, že ho židovská veľrada podrobne sleduje a namiesto toho, mu ten muž povie, že ak sa nenarodí znova, nevojde do Božieho kráľovstva.

Ale Nikodém sa nenapálil, skôr sa snažil porozumieť, čo mu Ježiš rozpráva.Narodiť sa z vody znamenalo dať sa pokrstiť, ale nie krstom Jána Krstiteľa, ale Ježišovým krstom a ten v sebe zahŕňal jednu podstatnú otázku: Či veríš, že Ježiš Kristus je Syn Boží? To bola otázka, ktorá odznela vždy pri krste v začiatkoch kresťanskej cirkvi. Dodnes tá otázka znie pri krste aj u nás.

Dokonca aj vtedy, keď Filip pokrstil Etiópskeho dvorana, vysvetľoval mu v písmach všetko, čo bolo o Ježišovi Kristovi. A keď prišli k vode a dvoran sa chcel dať pokrstiť, otázka znela, či veríš všetkému, čo som ti o Ježišovi hovoril? A dvoran odpovedal: Verím, že Ježiš Kristus je Syn Boží.

Poviem to odvážne a rozhodne: Táto veta z nás robí Božie deti. Ján v našom texte to v úvode povedal: Každý, kto verí, že Ježiš je Kristus, narodil sa z Boha. To znamená, že je potrebné veriť, že Ježiš je Mesiáš, Spasiteľ, Záchranca sveta. Ak tomu veríš, patrí ti titul „Božie dieťa“.

Apoštol Ján písal svoje listy v dobe, keď v prvej cirkvi riešili, aký postoj zaujať voči Kristovi. Spochybňovala sa božskosť Ježiša Krista. Také prúdy vo svete stále sú. Keď sa budete rozprávať so svedkami Jehovovými, stretnete sa práve s takýmito názormi. Apoštol Ján to vysvetľuje jasne. Božím dieťaťom sa stávaš, ak si uveril, že Ježiš je Syn Boží.

V podstate to isté hovoril Ježiš Nikodémovi: Ak sa nenarodíš z vody a z ducha, nemôžeš vojsť do kráľovstva Božieho. To je moment, keď uveríš, že som Spasiteľ sveta. Dáš sa pokrstiť a pôsobením Ducha Svätého v tebe, dôjdeš k vyznaniu, že som Mesiáš. Netuším, čo sa v Nikodémovi po tom rozhovore s Ježišom odohralo, ale keď Ježiš zomrel, Nikodém sa k Ježišovi priznal, prišiel, aby sa postaral o jeho telo. A môžeme len predpokladať, že keď bol tak múdry a nábožensky vzdelaný, že si po Kristovom vzkriesení tieto veci dokázal pospájať.

To, že pre Božie synovstvo je dôležitá viera v Ježiša Krista, to my všetci dobre vieme. Mňa skôr zaráža to, ako dnes ľudia dokážu hovoriť o viere v Boha, ako oni Boha vnímajú, ako si ho predstavujú, aký k nemu majú postoj, ale Ježiša Krista nespomenú. Lenže Ján píše, že bez vzťahu a viery v Ježiša Krista nie sme Božími deťmi. Potom je to len nejaká fantázia, nejaké osobné predstavy, ktoré neodrážajú realitu.

S príchodom Pána Ježiša Krista ako Božieho Syna sa vzťah k Bohu úplne zmenil, pretože skrze neho sme spoznali lepšie nebeského Otca. Ale ako sa dá hovoriť o viere v Boha, keď človek ignoruje prostredníka, ktorým sa Boh priblížil k nám?

Ján to v našom texte vysvetľuje jasne: Kto iný premáha svet, ak nie ten, kto verí, že Ježiš je Syn Boží? Toto je jediná cesta, ktorú v dnešných časoch máme k Bohu. Pán Boh pre nás nie je nejaký nekonkrétny Boh, nemôžete si ho popliesť s nejakým vesmírom, či energiou, o ktorej bežne ľudia hovoria a tvária sa, že sú veriaci a vnímajú duchovno.

Túto vec povedal Ježiš aj žene Samaritánke pri studni v osobnom rozhovore. Vy vzývate, čo nepoznáte, my vzývame, čo poznáme; lebo spasenie je zo Židov. To je to vzývanie Boha, ktoré mnoho ľudí nepozná, vymýšľa si niečo vo svojej hlave a vo svojich predstavách, ale nejde k Bohu cestou viery v Ježiša Krista.

Lenže pre nás v dnešnej dobe iná cesta k Bohu nevedie. Tou najdôležitejšou osobou je práve Pán Ježiš a tvoj vzťah, brat a sestra, k nemu.

Takže, aký máš vzťah Ježišovi, taký máš vzťah k Bohu.

A nemôžeš mať dobrý vzťah k Bohu, keď pre teba Pán Ježiš nič neznamená.

AMEN

Piesne:  Kristu Pán vstal...; 142; 145; 146; 149; A 36; 656/17

Texty:  Ž 16,1-11; 1Pt 1,3-9; L 24,13–35

 

config
f m

Podcast - kázne

Podcast kanál

Kalendár udalostí

september 2019
Po Ut St Št Pi So Ne
26 27 28 29 30 31 1
2 3 4 5 6 7 8
9 10 11 12 13 14 15
16 17 18 19 20 21 22
23 24 25 26 27 28 29
30 1 2 3 4 5 6

Nasledujúce udalosti

piatok - 20. sep 2019 16:00 Obišovce
Konfirmačná príprava
piatok - 20. sep 2019 17:15 Obišovce
Mládež
nedeľa - 22. sep 2019 08:00 Trebejov
14. po Svätej Trojici
nedeľa - 22. sep 2019 09:30 Obišovce
14. po Svätej Trojici
nedeľa - 22. sep 2019 11:00 Drienovská Nová Ves
14. po Svätej Trojici