4. pôstna nedeľa 2019

Kázňový text: Am 8, 11-12

Keď čítam takéto slová proroka Ámosa, mám trochu strach. Snažím sa predstaviť si nejakým spôsobom, ako by to bolo, keby sa to stalo teraz, počas môjho života. Mne sa to zdá až nemožné, že prídete domov a nemali by ste čo jesť a nemali by ste čo dať svojim deťom. Otvoríte chladničku a nemali by ste v nej nič, čo by ste mohli dať na stôl. Žiadne šunky, salámy, ani mlieko, ani lekvár, či maslo. Jednoducho by tam nebolo nič. Ani chlieb by ste doma nemali, ani kúsok múky a špajza by bol úplne prázdna bez akýchkoľvek zaváranín a kompótov. A nebolo by nič ani v obchode. Predstavte si, že také Hypertesco by bolo prázdne a bolo by zatvorené.

Mladší ľudia by určite povedali, že je to nemožné. V dnešnom svete, keď je všetko prepojené, sa niečo také nemôže stať. Veď si donesieme potraviny cez oceán. Veď keď môžeme prinášať hovädzie mäso z Argentíny, tak prečo nemôžeme priniesť čokoľvek a odkiaľkoľvek? Je to pravda. Skutočne dnešný svet tak funguje. Len mi je divné, že je možné, že vo Venezuele ľudia hladujú. A nie je tým ľuďom akoby možné pomôcť. To sú tie anomálie sveta, ktoré nedokážeme ovládať a nedá sa to nijako ani predvídať. Takže nikdy nehovor nikdy, určite platí aj v týchto veciach.

Počas tohtoročných Vianoc sme zažili na jeden deň situáciu, keď nám netiekla voda. Jedno z našich detí si po pár týždňoch pamätalo, že sme vodu nemali týždeň. Ale pravda bola taká, že nám voda prestala tiecť na Štedrý deň po obede a na prvú slávnosť Vianočnú, keď sme sa vrátili z návštevy domov, už zase tiekla. Bolo to asi 24 hodín, ale naše deti mali pocit, že to bol nekonečný čas.

Niečo, čo vnímame ako úplnú samozrejmosť, zrazu nefungovalo a my sme z toho boli v šoku. Pritom sme si vodu napúšťali do vedier z druhej studne a všetko bolo poruke. Neviem si predstaviť, že by prišiel hlad. Neviem aké by to bolo, pretože som ho nikdy nezažil. Teraz žijeme v takej hojnosti, že hlad je pre nás nepredstaviteľná vec.

Hlad a smäd je už niečo, čo ohrozuje život človeka. Tu sa už nebavíme o vode, ktorá netečie z kohútika, ale máte ju vedľa umývadla vo vedre, takže si ju môžete bez problémov nabrať. Tu sa bavíme o tom, že zomierate, lebo nebudete mať tie najzákladnejšie veci pre život. To potom znamená, že prichádza smrť.

Preto je tá Ámosova predpoveď dosť strašidelná. Aj keď je tu reč o inom hlade a smäde. Pán Boh pošle na zem hlad a smäd po Božom slove. Priznám sa, že mi tieto slová znejú veľmi čudne. Pri tom som farár. Stojím tu a myslím si, že kážem Božie slovo. Tak kde sú tí hladní a smädní ľudia, ktorí po ňom budú túžiť? Kde je ten záujem, ktorí ich bude viesť k putovaniu od mora k moru? Čo je dnes ľahšie ako dostať sa niekde k Biblii, alebo k počúvaniu Božieho slova. Ak by človek chcel, nájde to v televízii, na internete, v kníhkupectvách. Nie je nič jednoduchšie ako sa dostať k slovám živého Boha.

Chcel by som povedať, že zatiaľ tu to Božie slovo je a každý, kto by ho chcel počuť, má kam ísť a má sa kde obrátiť. Takže ten čas, o ktorom písal Ámos, ešte neprišiel. Ale na druhej strane mám pocit, že hlad a smäd po skutočných hodnotách sa čím ďalej tým viac prehlbuje. Stále pribúdajú hľadajúci ľudia, ktorí túžia nájsť v tomto svete niečo hodnotné, niečo isté, o čo by sa mohli oprieť a na čo by sa dokázali spoľahnúť. Je tu všade okolo toľko nešťastia a problémov a starostí, že to človeka stále viac a viac zahlcuje a nemá to konca. Tých hľadajúcich ľudí a túžiacich ľudí po nejakých istotách, po nejakej vnútornej stabilite tu stále je.

Tento týždeň obehla v médiách správa o smrti 52 ročného speváka a veľkého šoumena Dana Nekonečného. Ozaj extravagantný zabávač, ktorý na pódiu vyzeral ako najšťastnejší človek na zemi. Zrazu o ňom noviny píšu, že keď ho našli v jeho dome, bol už tri dni mŕtvy. Tri dni tento človek nikomu nechýbal?

Viete si predstaviť, žeby ste na deň zmizli a nikto by sa s vami nesnažil skontaktovať? Nikto by vás nehľadal a neburcoval Políciu, že s vami niečo je, alebo sa muselo niečo stať? Manžel, manželka, deti, vnúčatá. Nikto by sa na vás nepýtal? O čom to svedčí? O samote, o opustenosti, o prázdnote ľudského života. To, že to skončilo takto, to nie je ojedinelý prípad. Je množstvo ľudí, ktorí zažívajú samotu, prázdnotu srdca, sú opustení, alebo hľadajúci.

Slovami proroka Ámosa sú to ľudia hladní a smädní po počúvaní Hospodinových slov, ktoré jediné prinášajú život. Ale nevedia ich nájsť. Doslova putujú, hľadajú, skúšajú jedno za druhým, ale ten hlad a smäd nič iné utíšiť nemôže.

Vieme o prameni života, ale nevieme k nemu priviesť ľudí, ktorí trpia hladom a smädom. Máme liek na prázdnotu srdca a duše človeka, ale nevieme ho podať zomierajúcemu človeku.

Koľko percent ľudí je z tejto dediny dnes v zhromaždení? 10 alebo 15%, a čo ostatní? Stratení, beznádejní, bez šance zachrániť si život pre večnosť. Možno o tom ani nevedia, neuvedomujú si to, necítia sa ani hladní a smädní, ale čo majú bez Boha?

Nesledujem bežecké preteky, ale všimol som si ako pri dlhších pretekoch podávajú bežcom v niektorých úsekoch pri ceste vodu na pitie. Človek natiahne ruku a drží v nej fľašu. A bežec si ju za behu schmatne, napije sa a pokračuje ďalej.

Toto by mal byť obraz cirkvi. Ponúka smädným ľuďom živú vodu zvestovaním Krista. Aj keď mám pocit, že túto službu sme prestali robiť. Nepodávame svetu to, čo máme podávať. Slovami Pána Ježiša prestali sme byť soľou zeme a svetlom sveta.

Kristova cirkev má pošramotené meno. Božie slovo, ktoré má byť živé a ostrejšie ako dvojsečný meč, je z úst nás farárov akoby mŕtve. Nevie chytiť za srdce, nedotkne sa myšlienok, neoživuje ducha. Nehovorí do dnešnej doby, je zamotané v tradíciách a minulosti, na ktorú sa neprestajne odvolávame. Podávame ho vo forme a v podobe, ktorá je dnešnému človeku cudzia a nevie ho zaujať. Nerozumie mu, nevie, čo mu tým chceme povedať. Akoby sme stáli pred človekom a hovorili maďarsky, ale on maďarčine nerozumie.

Jednoznačne robíme niečo zle. Keď rozprával Pán Ježiš, ľudia za ním prichádzali, lebo v jeho slovách bola moc. Naše kázania sú plné nábožných slov, ale niečo s tým nie je v poriadku. Dávame do toho veľa teológie, odbornosti, snažíme sa všetko vysvetľovať, až sme zabudli podať jednoducho zvesť evanjelia.

To je to, čo bolo v počiatkoch cirkvi samozrejmé. Každý vedel povedať druhému človeku, prečo verí v Ježiša Krista a čo mu Pán Ježiš dal. Dnes rozoberáme lacnú milosť, exegetujeme texty, vykladáme gréčtinu a hebrejčinu, ale kresťania nepovedia inému človeku svedectvo o Kristovi za žiadnych okolností. Dôvod? Lebo nevedia.

Túžba v ľuďoch po niečom hodnotnom, po niečom ozaj skutočnom a čistom ostala. Slová proroka Ámosa sa v našich časoch začínajú napĺňať. Hlad a smäd po skutočnom Bohu tu je. Ľudia doslova bežia okolo nás, len my im nevieme nastrčiť ruku a ponúknuť im napiť sa živej vody. To je bieda súčasnej cirkvi.

AMEN

Piesne:  Neopúšťaj ma..; 110; 112; 113; 116; A 27; 656/17

Texty:  Am 8,11-12; 2K 9,8-10; J 6,24-36; Ž 84,6-13