1. pôstna nedeľa 2019

Kázňový text: 1M 39, 1-20

Témou dnešnej 1. pôstnej nedele je boj s pokušením. Určite nám mnohým príde na um situácia pokúšania Pána Ježiša na púšti, keď ho po 40 dňovom pôste diabol začal navádzať k rôznym podivným veciam.Prvýkrát, aby využil svoju moc vo svoj prospech, potom aby urobil niečo pre svoju slávu a nakoniec to bolo pokúšanie, v ktorom sa mal pokloniť diablovi. Pán Ježiš vo všetkých troch pokúšaniach obstál.

Keď si človek tieto biblické pasáže číta, zdá sa to veľmi jednoduché. Stačí predsa povedať rozhodné „nie“ a všetko je vybavené, ale keby to bolo také jednoduché, nekončili by sme toľkokrát zamotaní v povrazoch hriechu a ponížení a pokorení v našich ľudských zlyhaniach.

Skúsime sa dnes spolu pozrieť na pokušenie, do ktorého sa dostal jeden vtedy ešte mladý muž, aby sme si na jeho životnom príbehu uvedomili niektoré znaky pokúšania. Vytrvať v pokušení a nezlomiť sa je ťažké. Veľakrát je pokúšanie šité na mieru toho ktorého konkrétneho človeka a neprichádza samo, diabol nás dokáže zvádzať na mnohých frontoch.

Prečítame si jednu životnú udalosť patriarchu Jozefa zo Starej zmluvy z 1. knihy Mojžišovej:

Text: 1M 39, 1-20

Z americkej filmovej produkcie vyšlo v minulosti niekoľko filmov, v ktorých zdatný filmový hrdina zachraňoval svet. Veľakrát to bolo pred nejakou prírodnou katastrofou, potom pred zločincami a mafiou, ale keď a už minuli nepriatelia, prišlo aj na duchovné veci. Existuje niekoľko filmov, kde hlavný hrdina porazil aj démonov a diabla a vyšiel z toho duchovného boja ako víťaz. Úžasná fantázia, ale realita je niekde úplne inde. Božie slovo hovorí: Veď náš boj nie je proti krvi a telu, ale proti kniežatstvám a mocnostiam, proti pánom sveta tejto temnosti, proti zlým duchom v nebesiach.

Realita je iná. Tento svet a ľudia v ňom, ktorým chýba duchovná opora a pomoc, ktorá je v osobe Ježiša Krista, na celej čiare prehrávajú. A prehrávame často aj my veriaci, keď do týchto bojov vstupujeme bez Božej pomoci, sme nepozorní, alebo niekedy príliš sebaistí.

Diablovo pokúšanie je šité na mieru. Prichádza často nenápadne, ako niečo prirodzené a tvári sa vždy ako niečo neškodné. Tak nejako prišlo aj do života patriarchu Jozefa. Zažil ohromný šok a sklamanie, keď ho vlastný bratia predali ako otroka Izmaelským kupcom. Bol určite na dne, sklamaný so svojej situácie, možno aj sklamaný vo svojej viere v Boha, na ktorého sa spoliehal. Vyzeralo to, že mu nepomohol, že ho neochránil, že sa ho nezastal a tak skončil na samom dne. Nebol považovaný za človeka, bol len vec, majetok svojho pána, ktorý si s ním mohol robiť čo len chcel. Bola to ohromná skúška viery. Zažiť takúto zradu od vlastných bratov bolo samo o sebe ťažké.

Keď sa to postupne v dome Putifara začalo obracať na dobré, Jozef si získal postavenie a dôveru svojho pána, v podstate prestával byť otrokom a začal spravovať Putifarov dom, dostal možnosť byť ešte niečo viac. Mohol byť milencom domácej panej. Z toho mohli pre Jozefa plynúť mnohé ďalšie výhody.

Tak veľmi túžite po zmene, po lepšom živote, po tom, aby ste sa mohli vyhrabať z toho najhlbšieho dna a zrazu vám niekto z ničoho nič ponúkne ešte rýchlejšiu cestu. Pokušenie šité na mieru. To, čo chceš získať, to, po čom túžiš, môžeš mať, len musíš porušiť niekoľko svojich zásad, ale tie nie sú až tak dôležité a podstatné.

Máš nejaké túžby? Vedz, brat sestra, že raz príde aj v tvojom živote ponuka, ako sa k nim dostať, kratšou cestou a podstatne rýchlejšie. Poznáme to od detstva zo školy. Dve hodiny učenia sa dajú nahradiť jedným dobrým ťahákom, ktorý napíšete za 15 minút. Nejaká maličká lož, či malé klamstvo, drobný podvod, jedna neférovosť. Len ti to skráti cestu, ušetrí čas, pomôže k lepšiemu zárobku. Je to ozaj výhodné, oplatí sa to.

Pokúšanie vždy skomplikuje človeku životnú situáciu. Jozefovi sa už darilo celkom dobre, zmenil sa mu život a teraz toto? Putifarova žena ho prenasledovala. Nestačilo raz povedať nie. Nedala sa tak jednoducho odbiť. A nedalo sa jej neprestajne vyhýbať. Bola to pre Jozefa ťažká situácia. Nebolo to ani komu povedať. Ťažko mohol ísť s týmto problémom za Putifarom a vysvetľovať mu, že je to pre neho nepríjemné. Dnes by sme to nazvali šikana, či sexuálne obťažovanie. Bol to tlak na psychiku, ktorý nemal konca. Ona je pani domu a on je otrok, jej majetok, vec, s ktorou si môže robiť čo chce.

Ak sa na to pozriete čisto racionálne, tak sa vlastne nedá nič robiť. Môže si to takto ospravedlniť. Nemal som na výber! Nemal som inú možnosť. Som absolútne bezmocný. V tom je šikovnosť mnohých diablových pokušení. Máme pocit, že nebola iná možnosť, že sme nemali na výber, že nebolo žiadnej inej cesty.

Koľko ľudí z nacistického Nemecka by sa obhajovalo presne takto. Nemali sme inú možnosť. Koľko ľudí, ktorí pracovali a strážili v koncentračných táboroch, by vyslovili takúto vetu: Nemali sme inú možnosť! Nemali sme na výber! Koľko aj súčasných trestancov by sa vedelo obhajovať slovami: Urobil som to, ale len preto, že som sa dostal do situácie, kde som nemohol inak.

Mohol to povedať aj Pán Ježiš. Bol som po 40 dňoch hladný, nemal som na výber! Musel som tie kmene premeniť na chlieb. Alebo nemohol som sa dať chytiť v Getsemanskej záhrade, tá smrť na kríži by bola príliš krutá a bolestivá. Nemohol som takto zomierať. Ale Pán Ježiš sa takto nevyhováral. A nevyhováral sa ani Jozef. Vždy je na výber.

Pokúšanie je ťažké aj preto, že nás pri tom väčšinou ľudia nevidia. Neboj sa, nikto sa o tom nedozvie. Ostane to v tajnosti a tým pádom to môžeš urobiť. Koľkokrát sme, bratia a sestry naleteli na takúto diablovu ponuku? Nikto sa o tom nedozvie, ostane to v tajnosti. To nie je len o nevere. To sú finančné podvody, to sú úplatky a rôzne kšefty, to sú klamstvá. Akosi k nim máme väčšiu odvahu, keď si myslíme, že to ostane navždy utajené a nikto sa nikdy nedozvie, čo sme urobili, či čo sme povedali. Veď, keď je to tak, tak to nebude problém.

Ľudia to možno nevidia, ale Pán Boh sa pozerá vždy. Je niečo tajné, čo by sa nevyzvedelo? Dá sa niečo urobiť poza Boží chrbát?

Jozef si mohol povedať: Tu nie som v Kanaáne, v dome môjho otca, tu som v Egypte, tu platia iné pravidlá a iné zákony. Aj to je jeden z argumentov, na ktorý nás diabol často dostáva. V kostole som kresťan aj doma v rodine som kresťan, ale v práci sa nemôžem správať ako kresťan, tu platia iné pravidlá a zákony, tu by som so svojim kresťanstvom neobstál. Tu to funguje úplne inak. Inak? Ozaj je to také odlišné? Ozaj musíme žiť v tomto svete s dvoma tvárami?

Tak prečo Jozef nezahodil svoju morálku a svoju výchovu za hlavu a neurobil to, čo bolo najjednoduchšie? Prečo toľko bojoval a odolával, keď stačilo len vyhovieť Putifarovej žene a žiť ďalej svoj vlastný život?

Pretože pokúšanie nie je o ľahšej ceste a kompromisoch, ale o zásadách, ktoré som sa od Boha naučil a ktoré som z Božieho slova prijal. Jozefovo nie ostalo nie. Aj keď bol ďaleko od svojho otca, aj keď ho jeho otec, ktorý ho vychoval nevidel, ale Boh, v ktorého veril, ten s ním bol stále. A vedel, že v Božích očiach je toto hriechom, teda niečím, čo nie je morálne správne.

Po Jozefovom odmietnutí by mali nasledovať fanfáry a velikánska oslava za to, že Jozef vytrval v pokušení. Namiesto toho, prišlo niečo iné. Skončil vo väzení.

Pokúšanie ktoré končí víťazstvom, ale vyzerá ako prehra. Je to možno ľudským rozumom nepochopiteľné, ale aj takto je to v živote. Odoláte, vydržíte, nepoddáte sa diablovi, ale nepríde žiadna oslava, ani ovácie pre víťaza. Život pokračuje ďalej so svojimi starosťami a radosťami a prichádzajú ďalšie a ďalšie pokušenia, lebo diabol nedá človeku pokoj. A každé takéto malé víťazstvo ho ešte viac dráždi a provokuje.

Nad diablom a jeho pokušením človek nezvíťazí svalmi, ani vlastnou chytrosťou a prefíkanosťou, ale úprimnou vierou, odovzdaním sa Kristovi a vernosťou Božiemu slovu a Božím zásadám.

Svoj príhovor skončím slovami apoštola Jakuba 4,7: Poddajte sa teda Bohu, ale vzoprite sa diablovi - a utečie od vás. Bez toho prvého, nie je možné to druhé. Ale pravda je, že v pokušení je možné obstáť.

AMEN

Piesne:  Najsvätejší...; 352; 355; 461; A 86

Texty:  Mich 7,7-9; Jk 1,12-15; Mt 16,21-23; Ž 31,2-6