4. po Zjavení 2019
Kázňový text: R 13, 8-10
Dnes nezačneme biblickým textom, ale jedným skutočným príkladom na poučenie. Bolo to v roku 2002, keď istá pani nastúpila do MHD v Bratislave, ale nestihla si kúpiť lístok, a tak ju chytil revízor. Nemala pri sebe peniaze, a tak pokutu na mieste nezaplatila.
Prvú veľkú chybu urobila následne nato, keď pokutu nezaplatila ani do 30 kalendárnych dní od jej uloženia, ale čakala až dovtedy, kým jej prišla predžalobná výzva z advokátskej kancelárie. Tú poveril dopravný podnik, aby dlžné peniaze vymohla. Pani však ani tentoraz nezareagovala včas, a tak dostala v júli 2002 platobný rozkaz. Až vtedy sa vyľakala a pokutu približne mesiac po doručení platobného rozkazu zaplatila. Bolo to vtedy 1227Sk čo je asi 40,- eur. Problém však bol v tom, že si neprečítala poriadne, že v tomto štádiu vymáhania už musí k pôvodnej sume pripočítať sedem eur, ako náklady za dovtedajšie konanie. Myslela si, že všetko je urovnané a ona nikomu nič nedlhuje, ale kvôli nezaplateným 7,- eurám sa jej požiadavka dostala k exekútorovi, ktorý sa jej ozval 10 rokov potom v roku 2012 a ten si k 7,- eurám zarátal úroky z omeškania a trovy. A zrazu z toho bolo 263,- eur, plus súdny poplatok 66,-. Takže cesta na čierno, túto pani vyšla na 40,- eurovú pokutu, ktorú zaplatila neskoro, a ďalších neuveriteľných 303,- eur!
Keby ste sa ocitli v podobnej situácii, tiež by ste to vnímali ako nehoráznu krivdu a nespravodlivosť. Ako je možné zaplatiť za 16,- korunový lístok (cca 50,- centov), vtedy to bolo ešte v slovenských korunách, pokutu 40,- eur a potom ešte 303,- eur? Je to normálne? Človek robí niekedy chyby a za chyby sa občas platí veľmi tvrdo.
Byť dlžníkom je veľmi nepríjemná vec. Najmä dnes, ak človek nepozná všetky povinnosti a detaily, tak sa dá veľmi ľahko oklamať, či naskočí na rôzne podvody. Stačí si zobrať nejakú pôžičku, alebo úver, ktorých sa dnes ponúka nesmierne množstvo a každý má pocit, že je to tá najjednoduchšia vec, požičať si peniaze a minúť ich na to, čo práve vtedy potrebuje. Nič iné nepočúvame len: Zoberte si niečo na splátky... Vybavte si u nás pôžičku, rýchlo a bez čakania... U nás nič nepreplatíte... Tovar si zoberiete ihneď a splácať začnete až o mesiac... Všetci to veľmi dobre poznáme, média sú toho plné. Ale ono nič nie je také jednoduché, ako sa na prvý pohľad zdá. Tými pôžičkami sa človek zaväzuje veľakrát na dlhé roky. Keď sú to stavebné úvery, pôžičky na bývanie, tie sa splácajú 20 i 30 rokov. Je to ťažké, pretože mladí ľudia niekedy nemajú na výber, ak sa chcú osamostatniť a začať spoločný rodinný život po svojom.
Ale veľmi nebezpečné sú aj tie rýchle a krátkodobé pôžičky na všetko možné. Ľudia si neuvedomujú, o koľko viac budú musieť zaplatiť a koľko ich to všetko bude stáť. Občas je to doslova úžerníctvo nie pôžička.
Byť niekomu dlžníkom, to človeka zväzuje a obmedzuje. Akoby ste neboli pánmi sami sebe, akoby ste neboli slobodní. Je to niečo, na čo musíte myslieť a s čím musíte akosi dopredu počítať. Keď príde výplata, tak toto je to prvé, na čo si musíte oddeliť peniaze.
Napriek tomu, sú pôžičky, úvery, dlžoby súčasťou nášho života. A bolo to tak aj v minulosti. Pán Ježiš často takéto prípady spomínal vo svojich podobenstvách. Hovoril o pánoch, ktorí účtovali so svojimi sluhami a prišli na to, že sú im dlžní ohromné sumy. Potom prišiel ten moment vyúčtovania, urovnania vzťahov a dlžôb. Aj dnes sú tie následky kruté, ľudia prídu pre dlžoby aj o úspory a strechu nad hlavou a kvôli úverom a pôžičkám sa stanú bezdomovcami. V Ježišovej dobe dokonca uvrhli do väzenia celú rodinu aj s manželkou a deťmi, kým nejakou otrockou robotou nesplatia všetky dlhované peniaze.
Nechcem však dnes rozoberať Ježišovo podobenstvo, ale slová apoštola Pavla, ktoré napísal do Ríma, tamojším kresťanom niečo také: Nikomu nič nedlhujete...
Je to zvláštna rada. Máme to brať ako slovo aj do súčasného života? Ja ako kresťan nemám byť nič nikomu dlžný? Viem, že mnohí aj z vás sa toho pravidla držíte. Ku koncu roku, sa mi často stáva, že prinesiete peniaze za nejaké knihy s tým, že si treba urovnať dlhy, aby sme nový rok začínali s čistým štítom. Takže to v nás aspoň trochu je. Snažíme sa vrátiť, ak nám niekto s niečím pomôže, alebo nám niekto niečo dá. Máme tú tendenciu nebyť nikomu nič dlžný.
Moja otázka je, či tie Pavlove slová platia aj vo vzťahu k nejakým svetským inštitúciám, bankám a rôznym finančným domom? Ozaj by človek sa mal snažiť žiť tak, aby nikomu nič nedlhoval? Aby od nikoho nebol závislý a aby ho nikto nemal v moci? To všetky tie pôžičky a úvery nie sú celkom v poriadku?
Asi by ste sa ma opýtali: A kde by sme potom bývali? A za čo by sme si postavili domy, keď toľko peňazí naraz nemal človek poruke?
Ak by takýto systém možný nebol, určite by sme žili skromnejšie. Mladí by bývali dlhší čas s rodičmi, lebo by nemali toľko peňazí, aby sa mohli na začiatku hneď osamostatniť. Boli by sme nútení viac sa tolerovať a nažívať v láske jeden s druhým. Učili by sme sa viac si pomáhať a učili by sme sa väčšej súdržnosti. Ale túto vec nechám na vás a na vašom rozmýšľaní a zvážení.
Chcem rozmýšľať nad tým, prečo to apoštol Pavol vnímal ako problém. Problémom na dlžníctve je to, že je človek spútaný svojou dlžobou. Akoby sme neboli celkom slobodní, akoby nás ten, komu sme dlžní mal vo svojej moci. Preto tá apoštolova rada: Nikomu nič nedlhujte... Snažte sa žiť tak, aby vás nikto nemal v moci, aby vami nemohol manipulovať, nútiť vás k niečomu, čo sami nechcete. Jednoducho povedané, nevydávajte sa do rúk iného človeka.
Apoštol Pavol to na inom mieste napísal: Lebo hoci aj slobodný od všetkých, dal som sa do služby všetkým, aby som čím viacerých získal. (1K 9,19) Bolo to niečo ako jeho životná filozofia. Keď chodil po misijných cestách, tak sa živil tým, že šil stany, aby nebol odkázaný na podporu tamojších kresťanov. Nechcel, aby mu títo ľudia mohli vyčítať, že ho museli financovať a živiť. Nechcel byť nikomu nič dlžný.
Viete ale ako pokračuje náš biblický text ďalej? Nikomu nič nedlhujte, len to...???...aby ste sa milovali. Lebo kto blížneho miluje, naplnil zákon. Zvláštna rada apoštola Pavla. Nemaj žiadnu dlžobu u iného človeka, len to, že mu dlhuješ lásku.
Skúste si vybaviť ten pocit, keď stretnete susedu na ulici a viete, že ste si požičali pred dvoma dňami chlieb, lebo vám došiel, alebo kilo múky, alebo ste akurát nemali cukor a obchod už bol zavretý. A vy zrazu uvidíte toho človeka na ulici a prvé čo vám napadne: ešte som mu nevrátil, čo som si nedávno požičal. Je to pocit určitej zaviazanosti, nejakým spôsobom to človeka obmedzuje. Väčšinou po pozdrave nasleduje: Joj, ešte ti dlžím toto. Zajtra ti to vrátim.
Apoštol Pavol chcel, aby sme ako kresťania toto mali na mysli, keď stretneme na ulici niekoho, aby sa nám vynorila tá myšlienka: som ti dlžný prejav nejakej lásky. Mám ti vrátiť niečo čo ti bude milé, čo ťa má potešiť a povzbudiť.
Toto je jediná dlžoba, ktorú máme mať voči druhým ľuďom. A nekonkretizuje, ktorí sú to. Keď vyjdeš na ulicu a niekoho tam stretneš, je jedno kto je to, či ho poznáš lepšie, alebo vôbec. Máš si uvedomiť, že tomu človeku dlhuješ prejav lásky. Milý pozdrav, úsmev, láskavé prihovorenie. To je to, čo máme mať stále na mysli. A nemôžeš si povedať, že toho človeka nepoznám a nemám s nim nič spoločné. Božie slovo hovorí: Dlhuješ mu prejav lásky. Je to celé také uháňajúce a stresujúce. Každému z ľudí, ktorých stretnem, som dlžníkom, ale to je princíp a podstata celého Božieho zákona, všetkých prikázaní a je to aj zvesť evanjelia.
Nikomu nič nedlhujte, len to, aby ste sa milovali. Je to určite jednoduchší život, ak nie sme nikomu v ničom zaviazaní. Uvedomujem si, že niektorí nemáme na výber a úver, či pôžička nám v nejakých momentoch môžu pomôcť a uľahčiť život. Či je to tá najlepšia cesta, to už nechám na vás. Ale pripomínam vám, že lásku sme dlžní každému jednému človeku, ktorého stretneme. Tak nás tomu učí Pán Boh vo svojom slove.
Takže dnes biblický text nakoniec: R 13, 8-10
AMEN
Piesne: 78; 79; 266; 629; A 22; 656/4
Texty: Jób 38,1-11; 2K 1,8-11; J 5,1-14; Ž 18,2-7.17-20
