3. po Zjavení 2019

Kázňový text:  Rim 12, 17-19

Myslím, že všetkým nám sú známe tieto slová apoštola Pavla. Je to vysoko morálny a zásadový text, ktorý učí ideálom. Ale osobne si myslím, že je veľmi vzdialený realite, ktorú bežne v životoch žijeme.

Neodplácajte sa zlým za zlé... Človek si povie: Tak ako sa mám odplatiť za zlé, ak to nemá byť zlom? Ak vám niekto ublíži a nepríde za to patričný trest, neplynie pre toho človeka žiaden dôvod na poučenie. Kedy si uvedomí, že to nebolo správne? Trest je dôležitý výchovný aspekt, ktorý tu musí byť. Čiže nejaká odplata za zlo, ktoré ľudia spôsobujú druhým, tu musí byť ako morálna nutnosť.

Treba si uvedomiť, že toto slová apoštola Pavla nevylučujú. Toto tu stále je. Apoštol Pavol začína slovami: Nikomu sa neodplácajte zlým za zlé..., aby nás upozornil, že „ja“ sa nemám stať nástrojom, ktorý tú odplatu bude vykonávať. Túto vec ľudstvo pochopilo už dávno, preto máme na vykonávanie spravodlivosti mnoho štátnych orgánov a inštitúcií. Máme políciu, súdy, väzenia, disciplinárne orgány, atď. Nie je dobré, ak ten, kto je poškodený a ukrivdený, vykonáva súd a rozhoduje. Mal by to byť niekto nezaujatý a nestranný, aby sa o spravodlivosť pokúsil. Toto apoštol Pavol vedel a s tým počítal. Je tu vrchnosť, na ktorú sa môžeš obrátiť a dovolávať sa spravodlivosti, sú tu mnohé ďalšie postupy, ktoré môžeš využiť na to, aby si sa dovolal aspoň nejakého potrestania ľudskej zloby. Ale ty, ako ukrivdená osoba, ako niekto, komu bolo ublížené, to nerob.

Pre mňa je otázka: Prečo ja nie? Prečo Boh nechce, aby som to urobil ja? Nie sme už malé deti, ktoré by sa odplácali donekonečna. A keď ma nejaký sused ohovorí, prečo aj ja nemôžem na jeho adresu povedať niečo, čo mu trochu poškodí? A keď mi nahrnie sneh k môjmu plotu, prečo by som ja nemohol nahrnúť trochu k jeho? Čo je na tom, zlé?

Myslím, že sú na to minimálne dva dôvody. Tým prvým je uvedomenie si toho, kto sme v tomto svete a načo sme tu. Pán Ježiš o nás hovorí, že sme svetlo sveta a soľ zeme. A teraz si predstavte, ako človek, ktorý reprezentuje Krista, ktorý zastupuje Krista tu na zemi, robí nejakému svojmu susedovi drobnú zákernosť. Možno aj oprávnenú, ale predstavte si, že by vás pri tom niekto videl. Ty, ktorý kážeš o láske, ktorý sa prezentuješ ako kresťan, robíš niečo, čo ťa na celej čiare zhadzuje? Budeš môcť niekedy niečo povedať človeku, ktorý ťa takto videl?

Poslanie veriacich ľudí je niekde inde, ako vykonávať nejakú odplatu, či pomstu. To je jeden z dôvodov, prečo Pán Boh hovorí, že pomsta patrí jemu a ty človeče sa o ňu nemáš čo starať.

Tá druhá vec je, že sme neobjektívni. Sme zaujatí. To je vec, ktorá je známa aj v súdnictve. Súdiť a rozhodovať o treste by mal niekto, kto nebude nadŕžať ani jednej ani druhej strane. Len tak to môže byť čo najčestnejšie. Treba si len priznať, že nevidíme do ľudí a ťažko sa nám posudzuje konanie druhého človeka, keď náš pohľad je zastretý hnevom a zlobou.

Hovorí sa, že pomsta je sladká. Priznám sa, že aj ja takto rozmýšľam. Rád by som videl tvár tých, ktorí mi ublížili ako trpia. Aby som sa im mohol uškrnúť do tváre. Mám pocit, že by som si to vedel vychutnať a že by ma to potešilo. Lenže takéto uvažovanie nemá nič spoločné s kresťanstvom.

Občas myslím na tu situáciu, keď farizeji a zákonníci stáli pod Ježišovým krížom a uškŕňali sa a vysmievali a ponižovali ho narážkami typu: ...zostúp z kríža... Pán Ježiš to mohol urobiť a vychutnať si ten zmrazený úsmev na ich tvárach. Nebol by to pre neho žiadny problém, vychutnať si pomstu. To isté pri Pilátovi, keď mu povedal, že by tu mohlo stáť 12 plukov anjelov. Ale vtedy boli dôležitejšie veci ako ľudská pomsta.

V Amerike, v niektorých štátoch, keď vykonávali trest smrti zločincov, bolo možné rodine, ktorej ten človek niekoho zavraždil, aby sa zúčastnili popravy a na vlastné oči mohli vidieť zomierať toho človeka. Mohli byť účastní trestu, ktorý ten človek dostal za spáchaný zločin. Otázkou je, ako to tým ľuďom pomohlo? Aký má zmysel vidieť krutý trest človeka, ktorý vám niekoho blízkeho zobral?

Len teoretizujem, pretože som niečo také nezažil, ale mám pocit, že pomsta nevie priniesť človeku úľavu. Že je to mýtus, že keď vidíte trpieť tých, ktorí vám ublížili, že vám to prinesie uspokojenie a radosť.

Tento mýtus napríklad ľuďom vštepuje televízia a väčšina akčných filmov. Na začiatku je tu hlavný hrdina, ktorému niekoho blízkeho v úvode filmu zabijú, a on potom celý film prenasleduje a hľadá vinníkov, aby nakoniec zobral spravodlivosť do svojich rúk a sám sa pomstil. Väčšinou nie tak, že vinníka privedie pred spravodlivý súd, ale on sám vykoná pomstu. Mnoho akčných filmov je postavená na tomto princípe. Pomstíš sa, zabiješ všetkých, ktorí ti ublížili, a to ti nakoniec prinesie pokoj. A ľudia tomu veria.

Mladé generácie vyrastajú na týchto filmoch a potom sme svedkami toho, že každý sa snaží zobrať spravodlivosť do vlastných rúk. Sme vyšetrovateľmi, žalobcami, sudcami a vykonávateľmi súdnych rozhodnutí v jednej osobe. Počúvame o stupňujúcej sa agresivite mladých ľudí. Ale veľakrát to je o tom, že z ich pohľadu oni vykonávajú spravodlivosť, samozrejme že svoju vlastnú, ale spravodlivosť.

Som prekvapený, ako sa spopularizovali zápasy MMA. Netušil som, že niečo také funguje na Slovensku. Z tých mužov sa stávajú celebrity, sú propagovaní a vyzdvihovaní. Zarábajú ohromné peniaze. Pýtam sa, je toto ešte šport? To, že môžeš druhého človeka zbiť v ringu do krvi ako sa ti len páči? Vraj áno. Ale prečo sa potom čudujú v správach, keď nejaký bojovník z MMA vyskočí po zápase z ringu a zbije diváka, ktorý mu počas zápasu nadával? Veď iba vykonával spravodlivosť! Obvinil, obžaloval, odsúdil, a okamžite vykonal trest. Čomu sa čudujeme, keď tých ľudí cvičíme, aby boli agresívni a aby sa surovo a kruto bili. A ešte s na nich chodia pozerať stovky ľudí a obdivujú ich ako hrdinov. Kdekade po svete sa dočítate správy ako zápasník MMA zabil policajta, napadol rozhodcu, zamiešal sa do pouličnej bitky.

Je veľmi jednoduché žiť v tom, že máte právo na spravodlivosť a máte právo na pomstu a väčšina ľudí si myslí, že ak ju vykoná, bude sa cítiť lepšie. Myslím, že Pán Boh vedel, prečo nám pomstu berie z rúk. Pomsta z nás robí zákerných, nahnevaných a krutých ľudí. Zabíja v nás ľudskosť a lásku.

Minule sme sa viezli k rodičom autom a šoféroval náš Tomáš. Na križovatke v Košických Olšanoch sa drzo vtrepal do cesty autu, ktoré išlo po hlavnej. Pýtam sa: Tomáš, to si čo urobil? Veď v pohode, to som ho ani veľmi neobmedzil. Cestou späť na križovatke v Bidovciach sa presne tak drzo pred nás vopchal iný šofér, keď sme my boli na hlavnej. Tomášova pobúrená reakcia bola: To ako jazdí ten blázon? Okamžite by som mu zobral vodičák. Pritom tie situácie boli úplne rovnaké. Len posúdenie tým istým človekom bolo tak rozdielne.

Preto nemáme byť sudcami, preto sa nemáme odplácať zlým za zlé a preto ten súd prináleží Bohu. A či už je to v drobných veciach, alebo v nejakých vážnych, buď to prehliadnete a zabudnete, alebo sa obráťte na svetské inštitúcie, ktoré by sa o spravodlivý trest mali snažiť. Ale nechcite byť sami sudcami, pretože vám to neprinesie ani uspokojenie ani ten Boží pokoj.

Viem, že pri rôznych životných krivdách máme túžbu po spravodlivosti a doslova máme strach, že to tým ľuďom, ktorí nám ubližujú prejde, že nebude nikoho, kto by tú spravodlivosť vykonal. Chcem nám veriacim ľuďom pripomenúť slová Boha: Mne patrí pomsta, ja odplatím; hovorí Pán. Občas si to treba povedať, že tieto krivdy a nespravodlivosti, všetky do jedného, bude riešiť Boh. Malo by nám stačiť to vedomie, že nič nezostane bez trestu. Je to veľké zasľúbenie, tým, ktorí zažívajú rôzne životné krivdy: ...ponechajte to hnevu Božiemu.

AMEN

Piesne:  62; 452; 456; 464; A 18; 656/4

Texty:  1Kr 5,1-4.9-15; R 1,16-17; J 4,27-42; Ž 31,2-8