• 1

  • 2

  • 3

  • 4


Copyright © 2019 - Cirkevný zbor ECAV v Obišovciach

1. po Zjavení 2019

Kázňový text:  Rim 12, 1-3

Bol som teraz nedávno svedkom jedného rozhovoru. Dvaja muži, ktorým sa celkom finančne darí, sa bavili o tom, ako im ide práca a podnikanie a jeden sa pýtal toho druhého: Prečo si nekúpiš nové auto? Prečo sa vozíš stále na tom starom 12-ročnom Peugeote? Veď si to môžeš dovoliť, prečo si teda nedopraješ nejaký luxus? A čudujem sa, prečo si nepostavíš dom niekde na dedine, ale stále bývaš v tom bloku, veď pre teba to nie je žiadny problém. A ten druhý odpovedal, že on to nepotrebuje, že on si dopraje v niečom inom.

Je zaujímavé všímať si, ako ľudia rozmýšľajú. Myslím, že pre Slovákov je to typické, akonáhle sa začne človeku finančne viac dariť, v tom momente sa mení aj štandard jeho života. Akonáhle začnete lepšie zarábať, začnete viac míňať. Takže hneď je to nové luxusnejšie auto, následne na to nejaký rodinný dom, ale menia sa aj drobné veci. Zmení sa jedálniček, prestanete kupovať lacnejšie akciové potraviny a prejdete na niečo drahšie. Zmeníte oblečenie na nejaké luxusnejšie a značkové, zmeníte reštaurácie, do ktorých ste sa chodili stravovať, dáte prednosť drahšej kultúre, na rad prídu luxusnejšie dovolenky a tak je to skoro vo všetkých oblastiach života.

Väčšie príjmy, automaticky spôsobia aj väčšie výdavky. Neviem, či sa to dá hneď považovať za niečo zlé a ani by som to neodsudzoval. Veď keď si môžete dovoliť kupovať drahšie potraviny, predpokladáme, že sú aj kvalitnejšie a zdravšie, tak prečo by ste mali kupovať niečo s mizernou kvalitou? A ak pri svojej práci veľa cestujete autom a je to pre vás nutnosť, tak je logické, že si kúpite auto, ktoré je bezpečnejšie a spoľahlivejšie. Nemôžete riskovať, že ostanete visieť niekde v zahraničí s pokazeným autom. Všetko toto sú predsa úplne normálne a prirodzené veci.

S našou slovenskou mentalitou je to však problém. Takým ľuďom závidíme a nedoprajeme im. A ak by sa snažili ostať na tej istej úrovni oni, tak by sme to hneď okomentovali, že taký človek je skúpy a tie peniaze si len hromadí na účtoch. Skritizovať vieme všetko. Aj to, keď si bohatší ľudia doprajú, ale aj to, keď by si nedopriali. Tak či onak, je to prirodzený postup, ktorý je v tomto svete zjavný. Lepší plat, lepšie zárobky nás posúvajú do vyššej triedy.

Uvažoval som nad tým, či niečo podobné je badateľné aj v duchovnom živote. Tu nejde o plat, ale v duchovnom živote je tou hodnotou poznanie. Naša určitá zbožnosť, v ktorej rastieme a napredujeme vpred. K tomu treba prirátať životnú skúsenosť, biblické poznanie, určitú duchovnú zrelosť. Každý z nás sme sa rokmi dostali niekde ďalej. Už nie sme nejakí začiatočníci vo viere. Sme starší vo viere, takto by nás určite nazval apoštol Pavol. To znamená, že z neskúseného nováčika sme prešli do kategórie človeka ostrieľaného vo viere. Sme duchovne bohatší a to znamená, že sa aj tu posúvame niekde do vyššej spoločnosti? Ideme do nejakého duchovného luxusu? Stávame sa náročnejšími, viac preberáme, nie všetko sa nám pozdáva a nie všetko nám vyhovuje. Nie všetko má zrazu pre nás dostatočnú úroveň.

Myslím, že ste vycítili, že to všetko smeruje do oblasti duchovnej pýchy.

Ja si tieto veci uvedomujem aj pri sebe samom. Keď počúvam iných kazateľov, tak sa veľakrát prichytím pri tom, že nepočúvam obsah, ale už len hodnotím. Toto nie je nič nové. Toto som už veľakrát počul, to nie je žiadny biblický objav, týmto ma nedokáže zaujať... Nič mi to nedalo, nič mi to neprinieslo. Je to veľké nebezpečenstvo veriacich ľudí, ktorí sa už po určitom čase života s Bohom považujú za skúsených veriacich ľudí, ktorí majú dobrý biblický prehľad a čakajú vždy niečo nové, čo by ich dokázalo zaujať. Ale nie vždy sa dá prísť s niečím novým. Vyzerá to, akoby sa v tom duchovnom živote nedalo posúvať na nejaký vyšší stupeň. Akoby sa v istom bode ten vývoj zastavil a prišiel by koniec.

Ale v skutočnosti to vôbec tak nie je. Aj vo viere sa dá vždy rásť a napredovať, len to napredovanie má úplne iný princíp fungovania. Predsa duchovný rast nemôže viesť človeka k duchovnej pýche. To by predsa bolo proti všetkým Božím pravidlám a princípom. Duchovný rast a napredovanie nemôže predsa človeka vzďaľovať od ostatných ľudí.

To bolo vidieť hlavne pri farizejoch a sadukajoch. Ich zbožnosť a oddanosť Bohu ich vzďaľovala od všetkých ostatných. Na tom duchovnom rebríčku sa posúvali niekde hore, ale všetci ostatní ostávali dole. Všimnite si, ako je to viditeľné a zjavné aj v našej cirkvi. Ako sa niektorí ľudia dostali do pozície spravodlivých ľudí, ktorí jediní majú pravdu, jediní vedia, kde je chyba a problém, a sú jediní, ktorí ho môžu vyriešiť. Len oni vedia urobiť správne rozhodnutia a oni jediní sa pasujú za záchrancov cirkvi.

Apoštol Pavol to napísal tak milo a ohľaduplne: Lebo mocou milosti, ktorá je mi daná, hovorím každému medzi vami, aby si nemyslel o sebe viac ako treba, ale aby skromne zmýšľal...

Vo svete bohatstva sa tento efekt prejavuje viditeľnejšie. Sú ľudia, ktorých bohatstvo úplne vzdialilo od ostatných ľudí, postúpili na tých schodíkoch do nejakej vyššej spoločnosti, prerušili staré kontakty a všetkým ostatným sa odcudzili.

Keď dávajú reklamu na loto a euromilióny, tak nám to všetkým chcú pripomenúť. Že aj milionárovi zateká do topánok, ale pre neho je to niečo príjemné. To aby sme si uvedomili ten rozdiel. To sú ľudia, ktorí už žijú v inom svete a tam aj niektoré slová už majú iný význam.

Otázkou je, čo robiť, aby sa toto nestávalo aj nám veriacim ľuďom v tom duchovnom živote? Aby človek v tej svojej viere nepostúpil tak, aby sa vzdiali iným ľuďom? Aby neskončil na piedestáli zbožnosti a neomylnosti a dokonalosti, kde všetci ostatní sú len druhoradí.

Apoštol Pavol to vyjadril tak precítene, keď písal kresťanom do Ríma: Prosím vás teda, bratia, pre milosrdenstvo Božie, vydávajte svoje telá v živú, svätú, Bohu príjemnú obeť, vašu rozumnú službu Bohu...

To je akoby pokračovanie našej zbožnosti a viery. Dospelosť a zrelosť vo viere ťa neposúva smerom hore po schodíkoch slávy, ale smerom dole do služby ľuďom. Tým sa im nevzďaľujeme a neprechádzame na nejaký vyšší level, ale podliezame ich a stávame sa ich služobníkmi. Presne to isté urobil aj Pán Ježiš. Neprišiel, aby jemu slúžili, ale aby on slúžil a dal život ako výkupné za mnohých.

To „nepripodobňujte sa tomuto svetu“ by sa dalo vysvetliť aj tak. Nestúpajte po schodíkoch skúsenosti a slávy vyššie a vyššie a nevzďaľujte sa ľuďom, ale tým že napredujte vo viere, schádzajte k ním dolu a obrazne ich podliezajte, aby ste im mohli pomôcť.

Takže ten duchovný postup má vždy svoje pokračovanie. Začíname ako nováčikovia vo viere. Počúvame a študujeme Písmo, vzdelávame sa a duchovne rastieme a potom, keď už zažívame často ten pocit: toto poznám a toto viem, a toto som už počul..., nasleduje pokračovanie. Je čas, aby si sa postavil do služby ľuďom a vydal svoje telo na rozumnú službu Bohu. Tomu sa hovorí duchovný rast a duchovné napredovanie. Nevedie k pýche, nevedie k odsudzovaniu druhých, ale vedie človeka k pokore pred Bohom a k službe ľuďom.

AMEN

 

Piesne:  54; 73; 595; 590; A 17; 656/4

Texty:  Iz 42,1-4; Kol 1,15-19; L 3,15-17.21-22; Ž 1,1-6

 

config
f m

Podcast - kázne

Podcast kanál

Kalendár udalostí

júl 2019
Po Ut St Št Pi So Ne
1 2 3 4 5 6 7
8 9 10 11 12 13 14
15 16 17 18 19 20 21
22 23 24 25 26 27 28
29 30 31 1 2 3 4

Nasledujúce udalosti

Žiadne udalosti