Svätá Trojica 2016

Kázňový text: Iz 6,1-8

Tento týždeň som na náboženstve s deťmi preberal Modlitbu Pánovu, teda úvod k modlitbe. Mali sme si povedať, čo modlitba je, prečo sa modlíme a aký má pre nás význam.

Na obrázku k tejto téme je taký typický náboženský obrázok, ako sa Pán Ježiš modlí v Getsemanskej záhrade. Urobil som hlúposť, aj keď sa mi to vtedy zdalo celkom zrozumiteľné, vysvetliť na tomto obrázku naše rozhovory s Bohom. Ale došli sme len k tomu, že Ježiš je Boh a rozpráva sa sám so sebou, keďže sa modlí k Bohu. Samozrejme, že si to deti okomentovali po svojom, takže bol z toho veľký smiech a potom ďalšie a ďalšie otázky.

Vysvetliť takéto veci je ozaj ťažké. Ježiš sa modlil k svojmu Otcovi, ale zároveň je aj On Bohom. Čo teda potreboval od Otca, čo by si sám nevedel zabezpečiť? Nepomohlo celkom ani vysvetlenie obrazu vody, ktorá sa prejavuje v troch skupenstvách a pritom je to stále len voda. Pochopiť Trojjedinosť Boha je veľmi zložitá vec a asi pre nás tu na zemi našim rozumom neobsiahnuteľná, no napriek tomu sa o to často pokúšame, pretože chceme rozumieť.

Ale neplatí to pri všetkom. Všimnite si, koľko vecí v živote používame a nerozumieme, na akom princípe fungujú. Počítače, notebooky, mobily, internet. Všetko je to o nejakých nulách a jednotkách. O špeciálnych programoch. Ako funguje napríklad prenos dát? Ako je možné, že sa cez nejakú wifi sieť dopracujete k množstve informáciám, ktoré sú na internete? Používame to a už sa ani nesnažíme chápať, ako je to vôbec možné. 

Rozmýšľam, či je to až také dôležité, aby sme presne pochopili, ako je možné, že Boh sa prejavuje v troch samostatných osobách a pritom stále o ňom hovoríme, že je jeden. Každá tá osoba sa nejako v dejinách ľudstva prejavila v niektorý moment samostatne, ale my stále tvrdíme, že je jednou bytosťou, ktorá má jeden cieľ, jednu vôľu, jednu podstatu. Musíme tomu rozumieť, aby sme mu mohli veriť a aby sme ho mohli poslúchať? Nemôžeme len jednoducho akceptovať, že tu Boh je a akceptovať ho?

Ak ste pozorne sledovali dnešný kázňový text, tak viete, že muž menom Izaiáš zažil vo videní blízkosť Boha. Ťažko môžeme povedať, že Boha videl, Biblia to sama popiera, hovorí, že Boha nikto nikdy nevidel, ale jednorodený syn Boží, ktorý je v lone Otcovom, ten ho známym učinil. Izaiáš videl len okraj Hospodinovho rúcha. Ten moment znamenal zmenu celého jeho doterajšieho života. Stal sa z neho prorok, bol to pre neho okamžik plný hrôzy, pretože si v blízkosti Božej uvedomil, že je poznačený hriechom a preto musí zomrieť.

Toto je moment, ktorý sa v Božom slove opakuje často pri ľuďoch, ktorý sa dostali tak blízko k Bohu. Rád by som povedal, že to bolo len v dobe Starej zmluvy, keď ešte nepoznali Krista, ale podobnú hrôzu z vlastných hriechov a obavy, ako obstojí, mal aj apoštol Ján, keď mal videnia na ostrove Patmos.

Naša vlastná hriešnosť sa s Božou svätosťou bije. A pravda je taká, že tu jednoznačne prehrávame. Viem, že sa my v cirkvi utešujeme tým, že veríme v Krista, nášho Spasiteľa, ktorý sa prihovára za nás, ale aj stretnutie Jána s Pánom Ježišom, jeho Majstrom a učiteľom, bolo tiež plné hrôzy.

Hriech medzi hriešnymi ľuďmi nie je taký veľký problém. Ja som hriešny, vy ste hriešni, ľudia okolo nás sú hriešni. My si vlastne ani život bez hriechu nevieme predstaviť a ani celkom dobre nerozumieme, čo je to Božia svätosť, Božia dokonalosť. Nikdy sme sa k nej tak blízko nedostali. Kto sa k nej čo i len priblížil, to prvé čo si uvedomil bolo: Ako takýto pred Bohom obstojím?

Pri pohľade na proroka Izaiáša, na jeho stretnutie s Bohom, však chcem poukázať na niečo iné. Keď som si čítal ten text, uvedomil som si, že sa Izaiáš nepýtal na Boha viac. Nevyzvedal, netúžil vedieť, čo je ďalej.

Aký je Boh, ako vyzerá, čo sa skrýva v tom odeve, kde pokračuje ten plášť, z ktorého vidím len kúsok, len okraj? Myslím, že tieto otázky by nás zaujímali viac. Aký si Bože, keď iba okraj tvojho rúcha zaplnil chrám, ako vyzeráš, kto vlastne si, aby sme si ťa vedeli predstaviť a aby sme ti porozumeli?

Toto sú veci, ktoré by ma zaujímali, no nikomu z týchto ľudí to asi nenapadlo, a ak napadlo, tak nemali odvahy sa na to v takýto mement opýtať. Je pre nás svätý, je stále v mnohom tajomný a stále nepochopiteľný. To je to, čo sa budeme musieť naučiť akceptovať.

Je Boh Trojjediný? Je sám, alebo sú traja? Vyzerá ako človek? Má také oči i uši? Je mladý, alebo starý? Tie otázky ostanú otázkami a nezodpovieme ich, kým sme na zemi.

Na víkendovke sme pozerali americký film Exodus o Mojžišovi a vyvedení Izraelcov z Egypta, a v ňom režisér stvárnil Boha, ktorý sa chodil rozprávať s Mojžišom, ako malého chlapca. Bolo mi to také čudné a trochu mi vadili aj niektoré dialógy, ale bral som to ako pokus na stvárnenie Boha. V duchu som si ale hovoril, že predsa Pán Boh nemôže byť taký.

Takže aký je? Podľa toho, ako to opísal prorok Izaiáš, vôbec nebol dôležitý výzor Boha. Izaiáš si nepotreboval overiť, komu patrí ten plášť, z ktorého videl lem. Tá prítomnosť Boha, vážnosť situácie hovorila za všetko. Nebolo potrebné overenie totožnosti či pravosti osoby, ktorá sa mu prihovorila. Mal dokonca pocit, že sa zachveli zárubne dverí, keď počul prehovoriť Boží hlas.

Najpodstatnejšie na tom stretnutí bolo, čo odo mňa ten Svätý a dokonalý Boh chce. Ozýva sa preto, že potrebuje aby tento konkrétny človek pre neho niečo urobil. Aby sa postavil do jeho služby a stal sa jeho nástrojom na tejto zemi.

Tá otázka hovorí za všetko: Koho pošlem a kto nám pôjde?

Presne tu vidím ten paradox dnešných čias. Začneme niekde tému Boh a ľudia sa pýtajú kto je, ako vyzerá, ukáž ho, dokáž, že existuje a ako vôbec funguje? Ale faktom je, že mnohé tieto veci vysvetliť nevieme. Napriek tomu, že máme Božie slovo, je pre nás v mnohých veciach nepochopiteľný. A niekedy nás v tomto svojimi otázkami dostanú aj malé deti.

Myslím si, že by sme sa oveľa viac mali zamerať na to, čo od nás tento Svätý a mocný Boh chce. Na čo nás potrebuje, kde si nás chce v tomto svete použiť? Akú prácu by sme pre neho s vďačnosti za všetko, čo pre nás urobil, mali urobiť my?

Tá otázka, koho pošlem a kto nám pôjde, je postavená pred každého jedného človeka a to dnes nehovorím nejako zištne, preto, že treba upratovať Obišovský kostol po maľovaní a každá ochotná ruka sa zíde. Je mnoho vecí, ktoré môžeme a máme urobiť pre Boha. Napomeň, navštív, poteš, poslúž... a mnoho iných vecí, ku ktorým vás nedeľu čo nedeľu pozývam, to všetko sú veci, ktoré sú našou povinnosťou, pretože ich Boh chce v tomto svete urobiť.

Len musíme zareagovať tak, ako to urobil prorok Izaiáš. Tu som ja, pošli mňa!  

Myslím, že pokiaľ sme tu, na zemi, nebudeme vedieť vysvetliť všetko o Trojjedinom Bohu. Ale aj keď ho celkom nepoznáme a nerozumieme všetkému čo robí, môžeme mu dôverovať a oddane poslúchať. To je to, v čom nám je prorok Izaiáš príkladom.

AMEN

Piesne: 182; 183; 184; 233; A 46; 656/14

Texty: 4M 6,22-27; R 11,33-36; J 3,1-15; Ž 145,1-13