11. po Svätej Trojici 2018

Kázňový text:  Mt 6, 5-8

Stalo sa vám už, bratia a sestry, že sa k vám na ulici prihovoril nejaký človek a vy ste sa hanbili za to, že vás ostatní vidia, ako sa s ním bavíte? A bolo pre vás nepríjemné, že vás s tým človekom ostatní dávajú nejakým spôsobom dohromady?

Predstavte si, že idete do mesta, slušne oblečený a zrazu sa k vám postaví nejaký bezdomovec a začne sa s vami baviť a pýtať si od vás peniaze. Prípadne budí dojem, že sa poznáte a ľudia, ktorí okolo vás prechádzajú, na vás zazerajú s tým, že máte dosť divnú partiu známych. Môže to byť nepríjemné, ale aj takáto situácia veľa napovie o tom, aký ste človek.

Videl som na vlastné oči niekoľko takých momentov, keď zapáchajúci, otrhaný a špinavý bezdomovec si pýtal peniaze od veľmi slušne oblečeného a na prvý pohľad inteligentného človeka. Ale reakcia toho človeka bola veľmi divná. Vypadni, ty ožran jeden smradľavý, čo si to dovoľuješ, takú ti jednu... Zrazu pri tej reakcii neviete, či tie šaty nemali mať oblečené opačne. Pretože ten slovník k takému oblečeniu vôbec nesedel. Veď „nie“ sa dá povedať aj inteligentne a decentne.

Ale ten príklad spomínam pre niečo iné. Dnešná nedeľa je venovaná modlitbe a to je vlastne rozhovor s Bohom. Rozhovor, pri ktorom mám pocit, že sa zaň občas hanbíme, akoby sme sa rozprávali s niekým, s kým nechceme, aby nás ľudia spájali.

Tento problém je viac badateľný u mužov, ktorí majú pocit, že je to akoby prejav slabosti, modliť sa. Niečo si prosiť, niečo žiadať, či dokonca sa priznávať k nejakým zlyhaniam, to všetko je akoby prejav nedokonalosti. Pritom obraz muža v našej spoločnosti je obrazom silnej a sebavedomej osobnosti. Akoby sa muži hanbili za to, že ich niekto vidí rozprávať sa z Bohom. A to nielen niekde na verejnosti, ale povedzme aj doma v rodine. Nehovoriac o tom, že by ste mali niekde v závodnej jedálni skloniť hlavu pred jedlom a pred kolegami v práci sa pomodliť. Pre niekoho je to absolútne neprijateľné. Pokazilo by nám to image!

Ešte k ženám tá modlitba nejako ide. Ale všimnite si, že modliacich mužov máme aj v našom zbore menej. Pritom práve muži by mali byť príkladom. Viem, že je to trochu čudné prirovnanie, hovoriť o modlitbe ako o rozhovore s bezdomovcom. Povedal som to úmyselne, aby som vás tým trochu vyprovokoval k rozmýšľaniu. Ak je pre nás Pán Ježiš Bohom, tak rozhovor s ním by mal byť pre nás niečím samozrejmým, príjemným a samozrejme úplne normálnym. Nemali by sme sa za to hanbiť, nech to kľudne všetci vidia.

Keď začal Pán Ježiš vo svojej kázni na hore rozprávať o modlitbe, upozornil najprv na chyby, ktorých sa vtedy zbožní ľudia dopúšťali. Až potom svojich učeníkov naučil Modlitbu Pánovu, Otčenáš. A práve na základe jeho upozornení chcem pripomenúť 6 vecí, na ktoré by sme pri svojich modlitbách nemali zabúdať.

Tá prvá, ktorou som dnes začal je, že Modlitba nie je hanbou. Ak je pre vás nepríjemné, keď by vás ľudia videli modliť sa, je to veľmi vážny problém. Hovorí to o tom, že sa za svoj vzťah k Bohu na verejnosti hanbíme, a keď sa hanbíme my za Pána Boha, vedzte, že v rozhodnej chvíli sa aj On bude hanbiť za nás.

Druhá zásada: Modlitba je predovšetkým osobnou komunikáciou s Bohom. Samozrejme, že poznáme aj modlitbu v spoločenstve, ktorá je trochu iná. Má byť kratšia, nie je až taká osobná a nie vždy môže riešiť tie najvnútornejšie problémy, ktoré človek prežíva. Pán Ježiš dáva viac dôraz na osobné modlitby, pri ktorých nás nikto nevidí a o ktorých nikto nevie. To je tá komôrka za zavretými dverami, o ktorej nikto nič netuší. Sú to chvíle a momenty len vás samých a Pána Boha. Tam je priestor na absolútnu priamosť a otvorenosť.

Musím tu spomenúť svedectvo Vladka Daniša, ktorý rozprával, že sa mu často stávalo, keď nečakane vošiel s nejakými papiermi do kancelárie generálneho biskupa Pavla Uhorskaja, našiel ho kľačiaceho na zemi pri svojej stoličke ako sa modlí. Myslím, že nie je treba k tomu žiadny komentár. To je krásne svedectvo o tom, že modlitba je osobná a veriaceho človeka by ste často v súkromí mali vidieť takto.

V starej zmluve sú dva prípady ľudí, ak som to dobre spočítal, pri ktorých je napísané, že chodili s Bohom. Jedným z nich bol Noach, ktorý prežil potopu a druhým Enoch, ktorého si Boh vzal. V Novej zmluve takto zaznamenali evanjelisti momenty z Ježišovho života, keď sa dokázal aj celú noc na samote modliť a tak sa rozprávať s Bohom.

Učme sa to, bratia a sestry, keď sme niekde sami, využívajme ten čas, aby sme hovorili Bohu, čo všetko prežívame. Rozprávajme sa s Ním najúprimnejšie ako sa len dá. Byť niekde chvíľu sám v tichu a nevyužiť ten moment na to, aby sme sa porozprávali s Bohom, je vážna chyba.

Tretia zásada: Modlitba neslúži na preukazovanie viery človeka. Som vďačný za každú vašu hlasnú modlitbu v spoločenstve, ale nikdy sa na tie modlitby nepozerajte ako na ukážku toho, aký som zbožný a aký som veľmi veriaci. Modlitba nie je ukážkou viery. Je to urážka Boha, keď viac ako rozhovor s Ním, je pre vás nejaké predvádzanie. Pán Ježiš veľmi ostro skritizoval modlitby na rohoch ulíc, aby ma druhí ľudia videli. Modlitba je komunikácia, nie ukážka, nie oznam pre druhých, že vidia veľmi zbožného človeka.

Modlitba nie je nástroj, ktorým uhovoríte Pána Boha. To je štvrtá zásada. Vravieť mnoho a uhladene a pri tom si myslieť, že Pán Boh to predsa bude musieť urobiť tak, ako sa modlím, lebo mám výdrž, je omyl. Jedná vec je byť vytrvalý a modliť sa dlhodobo za niečo, čo považujeme za dôležité. Druhá vec je opakovať svoju prosbu v jeden deň aj 50 krát, lebo toto musí zabrať, to je ozaj naivné. Podobá sa to rozmaznaným deťom, ktorí dokážu svojich rodičov uhovoriť, ak niečo chcú a tí povedia áno, lebo už nemajú nervy ich prosby počúvať. Pán Boh predsa nepotrebuje, aby sme niečo opakovali ako „mantru“ 100 krát dookola.

S tým súvisí aj nasledujúca piata zásada. Modlitba nie je nástroj na napĺňanie mojich túžob a snov. Pán Ježiš to vysvetlil veľmi jednoducho. Že predsa Pán Boh vie, čo potrebujeme skôr, ako si vôbec k modlitbe kľakneme. Čiže v modlitbách vôbec nejde o to, aby sme si vyprosili to, po čom túžime. Zoberte si, ako naše modlitby vyzerajú? Nie je to viac o tom, čo potrebujeme, čo chceme, čo si prajeme? Pritom to Pán Boh predsa dobre vie, lepšie ako my sami. To teda nie je účelom modlitby. Môžeme v našich modlitbách spomenúť aj naše prosby a želania, ale to nie je ten najdôležitejší bod našich modlitieb.

A to posledné šieste, je to najdôležitejšie. Modlitba je viac o vzťahu a komunikácii s Bohom. Je to o hľadaní Božej vôle, je to o pochopení toho, čo chce Boh pre náš život. Je to, ako keď si napríklad manželia spolu sadnú a rozprávajú sa o tom, ako vyriešia nejaký rodinný problém. A preberajú spolu možné alternatívy a postupy toho, čo urobia a akoby to mohlo celé dopadnúť. A niekoľkokrát zmenia názor a ovplyvňujú sa a skúšajú, čo by bolo najlepšie urobiť. Nakoniec vyberú jeden spôsob a urobia to, na čom sa dohodli. Toto je modlitba.

Vždy si pri tom predstavím Abraháma, ktorý sa prihováral za Sodomu a Gomoru. Ako sedel pri svojom stane s troma mužmi, ktorí ho prišli navštíviť a dohadoval sa na čísle spravodlivých ľudí, pre ktorých by stálo za to ponechať tie mestá ešte stáť. Tú debatu spolu s Bohom začali na čísle 50 a Abrahám sa dohovoril na desiatich. Nepripadá vám to neskutočné? Všemohúci Boh sa bude zjednávať s človekom, ktorý je len ako tráva, ktorá po jednom dni vedne, alebo ako para, ktorá sa nakrátko ukáže a potom zmizne.

Alebo príklad Mojžiša, keď sa po návrate zo Sinaja prihováral za vyvolený ľud, ktorý sa Pán Boh rozhodol zničiť. Vtedy sa dal Mojžišom presvedčiť a zľutoval sa.

Toto je príklad modlitby. Príklad rozhovoru dvoch osôb, ktoré hľadajú dobro pre druhých a ktorí sa snažia pomôcť iným. Takúto výsadu nám dal Pán Boh v modlitbe, keď chcel, aby sme sa s ním rozprávali. Je neskutočné, že všemohúci Boh je ochotný sa so mnou a s vami baviť o akýchkoľvek veciach a meniť budúcnosť pre prospech a dobro iných. Je vaša a moja modlitba takáto, bratia a sestry?

Opakovanie:

Modlitba nie je hanbou.

Modlitba je predovšetkým osobnou komunikáciou s Bohom.

Modlitba neslúži na preukázanie viery človeka.

Modlitba nie je nástroj, ktorým uhovoríte Pána Boha.

Modlitba nie je nástroj na napĺňanie mojich túžob a snov.

Modlitba je viac o vzťahu a komunikácii s Bohom.                               

AMEN

Piesne:  209; 233; 218; 311; A 59; 223

Texty:  1S 17,38-51; R 9,1-5; L 18,9-14; Ž 113,1-8