10. po Svätej Trojici 2018

Kázňový text:  L 13, 1-3

Keď sme sa tohto roku vracali z jarných prázdnin v sobotu večer, zrazili sme autom jelenicu. Nepríjemná záležitosť. Nestihol som zareagovať a tak sme na aute rozbili svetlo, nárazník, kapotu a blatník. Keďže to nekryje zákonná poistka, hneď som vedel, že sme pekne „zarobili“. Keď potom prešiel stres a nejako sme došli domov, začal som uvažovať nad tým, prečo sa mi to stalo? Človek sa nejako neubráni myšlienkam typu: Čo mi tým chcel Boh povedať? Prečo ma do takej situácie dostal?

A následne na to prišli aj otázky: Čo som urobil zle, že sa mi takto Pán Boh pripomenul? Je to trest za niečo? Som už príliš veľký frajer a nevmestím sa do kože? Bol to okamih. Keď som si predstavoval, že som mohol ísť o trochu rýchlejšie, bol by som ju minul, alebo o trochu pomalšie, tiež by sa to nebolo stalo. Pripadá mi to také nezmyselné. Veľa peňazí pre takýto maličký okamih.

Myslím, že sú to také bežné otázky, v ktorých my veriaci ľudia hľadáme súvislosť s tým, čo prežívame s Bohom, ktorý na náš život vplýva. Osud a nejaké predurčenie, ktoré bolo vopred dané, toto ako veriaci človek neberiem. To by potom bolo všetko len o zhode náhod a nemalo by to žiaden pozitívnejší vplyv na ľudský život.

Také momenty sa dajú vnímať ako Božie zastavenia, dokonca aj ako trest za niečo, čo sme neurobili správne. Učeníci riešili smrť Galilejcov, ktorí prišli do Jeruzalema na sviatky, pritom sa dav ľudí vyprovokoval a začal kritizovať Pilátovu vládu. Na to prišla Pilátova odpoveď v podobe brutálne potlačenej vzbury. Pilát to vnímal ako vyvolávanie nepokojov a dal tých ľudí povraždiť. Preto sa spomína krv obetných zvierat, ktoré sa obetovali v chráme Bohu a krv Galilejcov, ktorí boli povraždení v uliciach Jeruzalema.

Tí, ktorí o tom incidente rozprávali Ježišovi, tiež uvažovali tak vzťahovačne. Ježiš sa ich pýta: Myslíte si, že títo Galilejci, keďže tak trpeli, boli väčší hriešnici, než všetci ostatní Galilejci? Ježišova otázka vlastne predznamenáva určitú odpoveď. Tí ľudia, ktorých povraždil Pilát, neboli väčší hriešnici ako vy ostatní, ale stalo sa im to. Znamená to, že sa to deje náhodne? Nezmyselne? To určite nie. Možno, keby nebol Pán Ježiš pokračoval, mohli by sme skončiť tým, že takéto veci sa dejú náhodne, náhodným ľuďom, len tak bez príčiny a netreba v nich hľadať žiadnu logiku. Skončili by sme pri slovách šťastie, či nešťastie, osud človeka a im podobné vyjadrenia.

Pán Ježiš však pokračoval dosť provokačne. Nie, hovorím vám; ale ak sa nebudete kajať, všetci podobne zahyniete. Tie slová nás vťahujú do týchto udalostí. Akoby Ježiš hovoril, že o týchto veciach nemáš hovoriť nezainteresovane. Nedejú sa preto, aby si si rozprávaním o nich vyplnil čas, alebo aby si takéto veci mohol nezaujate riešiť so susedom a debatovať a špekulovať, prečo sa im to stalo. Pán Ježiš pripomína, že je to vec hriechu. ...ak sa nebudete kajať, všetci podobne zahyniete. Takže takéto tragédie sú dôsledkom hriechu, ale ty ani ja, bratia a sestry, nie sme menší hriešnici, keď sa taká tragédia stane susedovi a nie nám.

Prečo som teda nabral jelenicu? Lebo to súvisí s mojím hriechom a mojou hriešnosťou a je mojou povinnosťou hľadať tú spojitosť s hriechom a poučiť sa z toho. Nestalo sa to nezmyselne, ale malo to nejaký dôvod, ktorý mám pochopiť a na základe ktorého máme niečo zmeniť v živote. Je to pre mňa škola.

Myslím si, že množstvo momentov v našich životoch sú Božou školou, pretože zo všetkého sa človek môže poučiť. Nemôžem povedať, že všetky veci sa dejú ako následok hriechu. Keď si spomeniete na Jóbovu knihu, tak Jóbovo utrpenie nebolo následkom jeho hriechov, ale bola to skúška, ktorú Pán Boh dovolil diablovi. Máme aj iný prípad, keď učeníci videli postihnutého človeka a pýtali sa: kto zhrešil on, či jeho rodičia? Ježišova odpoveď bola, že sa to stalo preto, aby na ňom bola vyjavená Božia sláva.

Takže hodiť každé utrpenia a každý kríž do jedného vreca tiež nemôžeme. Pán Ježiš však dáva dôraz na to, aby sme sa z toho poučili. Aj keď sa to stane niekomu inému a niekde úplne inde.

Bolo zbytočné debatovať o tom, prečo tí Galilejci vyvolali túto vzburu, prečo Pilát nezareagoval miernejšie, prečo to vyústilo do krviprelievania, keď ten protest sa mohol len rozohnať, alebo si ich Pilát mohol vypočuť a v niečom im pomôcť. Sú to len zbytočné reči, ktoré nikomu nepomôžu. To riešenie takýchto situácií je, že sme hriešni ľudia a tieto životné okolnosti nás majú viesť k pokániu.

Taká bola vlastne aj Ježišova odpoveď učeníkom. Nedebatuj nezmyselne o chybách tých ľudí, ale keď to tebou otriaslo vedz, že ťa Boh volá k tomu, aby si robil pokánie zo svojich hriechov. Aj keď máš pocit, že to nemá s tebou nič spoločné, aj keď sa ťa to na prvý pohľad netýka.

Uvedomujem si, že sa niektoré okolnosti od tých čias zmenili. Samozrejme, že takých incidentov a tragédií bolo aj v minulosti dosť, len sa k mnohým ľudia vôbec nedostali. Bolo to ďaleko a tak tých tragických podnetov bolo podstatne menej. Dnes máme iný problém. Dnes vieme o všetkých tragédiách, ktoré sa stali v priebehu 24 hodín na celom svete. Pre televíziu sú to veľmi vďačné témy, ktoré im dvíhajú sledovanosť.

Nám množstvo týchto tragédii spôsobilo otupenosť. Máločo nás vyvedie na dlhší čas z rovnováhy. Máločo nás dnes dotlačí k tomu, aby sme si po nejakých správach kľakli na kolená a uvedomili si, že sme rovnako hriešni ako ľudia, ktorým sa stala nejaká tragédia na druhom konci sveta. Je toho toľko, že sa len rýchlo otrasieme a ideme ďalej.

Pri tom nás Pán Ježiš učí rozmýšľať inak. Ak vieš o takýchto strašných veciach vo svete, uvažuj nad svojím životom a svojou hriešnosťou.

Tento týždeň v Grécku v blízkosti Atén zomrelo cez 80 ľudí na náhle požiare. Určite ste to zaevidovali v správach. Čo myslíte, boli to horší ľudia ako my, keď zomreli takou krutou smrťou? Viete, čo na to hovorí Ježiš? Nerozmýšľaj o ich hriešnosti a ich vine, ale o svojej. O tom, ako si na tom ty vo vzťahu k Bohu. O to tu dnes ide.

Spôsobujú vo vás tragické udalosti takýto efekt?

Dnes si v cirkvi pripomíname zničenie mesta Jeruzalema v roku 70. Väčšinou to vnímame ako trest pre židovstvo, ktoré odmietlo Krista. Vidíme ich hriešnosť, ich pýchu, ich nedokonalosť. Farizejizmus je pre nás odstrašujúci príklad.

My o týchto veciach vieme veľa rozprávať, veľa komentovať, riešime alternatívy a možnosti, keby to bolo tak, alebo inak, ale popravde si povedzme: Čo z toho? Aký osoh to prináša?

Pán Ježiš chce, aby sme dnes videli svoju vinu, svoje hriechy, nevracali sa už do minulosti a neobviňovali iných, ale hľadali svoje pochybenia a zlyhania. O tom je dnešná kajúca nedeľa. Je to jeden historický príklad, ktorý nás má priviesť k vlastnej hriešnosti a vidieť našu vlastnú nehodnosť a biedu.

Bolo by dobré, aby sme to v dnešný deň dokázali a máme to robiť vždy, keď nás z toho nášho kľudu vyvedie nejaká tragédia.

AMEN

Piesne:  253; 643; (203); 345; A 58; 223

Texty:  Jer 7,1-11; R 11,25-32; L 19,41-48; Ž 74,1-3.8-12