Smrtná nedeľa 2018

Kázňový text:  Žid 11, 17-19

Mali sme tento piatok návštevu a bavili sme sa s ňou o deťoch. Majú staršieho syna ako my, a tak hovorili o veľkých deťoch a veľkých problémoch. Je to ozaj tak, ako to hovorí taká ľudová múdrosť? Malé deti, malé problémy a veľké deti, veľké problémy?

Poznám to príslovie, ale vždy si tak v duchu hovorím, že keď už vyrastú a ja ich nebudem musieť naháňať do učenia a vymýšľať im tresty za zlé známky v škole, že potom to už bude konečne lepšie a že aj môj život sa zjednoduší, pretože keď budú deti dospelé, odpadnú mi tri problémy. Ale asi to tak nie je.

Spomínam si, že keď boli malí a chystali sme sa niekde na cestu, bolo treba so sebou brať množstvo šiat, plienok, náhradné oblečenie, všetky prípravky na kúpanie... Vtedy som si hovoril, aké to bude jednoduché, keď toto odpadne. A potom prišiel čas, keď som čakal, kedy už budú vedieť chodiť a nebude ich treba kŕmiť. A koľko starostí mi odpadne, keď sa budú už vedieť sami najesť a potom aj sami poobliekať. Mám pocit, že som stále čakal na to, keď sa to zjednoduší a ja budem mať menej problémov. Nerozmýšľali ste aj vy podobne? Ešte tieto problémy sa pominú, môj život sa zjednoduší a potom by logicky mala prísť prechádzka ružovou záhradou.

No zisťujem, že to tak nie je. Jedny problémy odídu a tak nejako prirodzene ich nahradia druhé. Najhoršie na tom je, že sú vždy o trochu ťažšie a ťažšie. A nehovorím to preto, že som to odpozoroval pri sebe. Ešte nie som na konci, takže netuším, čo ma ešte čaká.

Hovorím to kvôli Božiemu mužovi Abrahámovi a hovorím to na základe jeho osobného života. Nevieme nič o jeho mladosti, ale vieme, ako to bolo v jeho živote, keď dostal pozvanie od Boha, aby opustil zem, v ktorej žil a nasledoval Boží hlas, ktorý ho viedol do novej krajiny, do Kanaánu. Boh mu sľúbil, že z neho urobí veľký národ a že dostane do vlastníctva zasľúbenú zem, v ktorej budú žiť jeho potomkovia. A Abrahám poslúchol tento Boží hlas a vydal sa na cestu. Od toho momentu by sme predpokladali, že jeho život mal byť spokojnejší a šťastnejší, problémy menšie, starosti už len občasné a pred ním krásny a ideálny život. Ale akosi to nebolo tak. Nebolo to v jeho živote už iba lepšie.

Uvedomujem si, že v dnešnej dobe väčšina ľudí rozmýšľa takto. Bude lepšie! Prídem k chorému človeku a uisťujem ho, že keď sa podarila operácia, bude lepšie. Keď zabrali lieky a vy ste si prešli niečím ťažkým, tak sa to celé postupne napraví a bude to ďalej už iba dobré. Ale keď nad tým premýšľam, tak mi dochádza, že je to iba moja túžba, moja naivná predstava. Že v realite života to tak nie je.

A ja znovu vytiahnem životný príbeh Abraháma. Na tej svojej ceste v poslušnosti Bohu prišli mnohé komplikácie. Keď bol v Kanaáne hlad, musel odísť do Egypta. Tam svoju manželku Sáru vydával za svoju sestru, lebo sa bál, že ho zabijú a to mu nesmierne skomplikovalo život. Na jednej strane zbohatol, ale vytúžený syn neprichádzal až miestami strácal nádej, či mu to Boh naozaj splní. Mal problémy so synovcom Lótom, len len že mu zachránil život. Potom chcel Bohu pomôcť, akoby bol Pán Boh neschopný a našu pomoc potreboval, a tak mal syna so slúžkou Hagar. Keď sa mu narodil zasľúbený syn Izák, Hagar aj syna Izmaela musel poslať preč. Boli to vážne a ťažké rozhodnutia. A keď to už vyzeralo, že v živote prešiel všetkým a môže si konečne užiť starobu a tešiť sa so svojho syna, zrazu sa ozve Boh a povie mu aby išiel a obetoval svojho jediného syna.

Možno by to bolo jednoduchšie, keby bol Izák ochorel a zomrel, alebo by bol nešťastne spadol, či zomrel vo vojne. Ale tá Božia požiadavka bola nekompromisná. Choď a obetuj svojho jediného syna Izáka, ktorého miluješ, ako spaľovanú obeť. Čo je to za požiadavka? Ja sám mám zabiť syna, ktorého si mi dal? Ktorý je vyplnením tvojich zasľúbení?

Takúto ťažkú životnú skúšku Abrahám ešte nemal. Prečo to s tým naším Bohom je vždy také ťažké? Prečo je to v živote tak, že každá nasledujúca životná skúška je akoby o stupeň ťažšia ako tá predošlá? Prečo to ide od najjednoduchších stále k zložitejším a zložitejším?

Minule som riešil slovnú úlohu z matematiky, ktorú dostala v škole Júlia. Bolo to jednoduché, ale pre ňu a jej rozmýšľanie sa to zdalo ťažké. Tak sme museli zadanie čítať asi päťkrát, aby to pochopila. A potom prišli chlapci a hovorili jej aké to bude ťažké, keď už bude na gymnáziu. Že toto ešte nič nie je.

Toto je princíp učenia sa a vzdelávania.Každá úloha je primeraná pre určitý vek a schopnosti študenta. A učenie spočíva v tom, že študenti dostávajú vždy ťažšie a ťažšie úlohy. Nikdy to nepôjde opačne. Gymnazisti nikdy nedostanú na matematike príklad násobenia a delenia, alebo nejaké zlomky, či rovnice s jednou neznámou. To by ich predsa nikdy neposunulo vpred. Zastali by so svojimi vedomosťami. Nijako by im to neprospelo a nemalo by to pre nich zmysel. Vzdelávanie a učenie je o tom, že vždy postupujeme od toho jednoduchšieho k tomu ťažšiemu. A každým ročníkom na základnej škole, strednej škole, či vysokej škole je to vždy ťažšie a ťažšie. Že to chápete, bratia a sestry?

Tak prečo si myslíme, že v tom duchovnom živote viery to pôjde od ťažšieho k tomu jednoduchšiemu? Malo by to logiku? Malo by to pre nás nejaký zmysel? Ak áno, tak len ten, že my by sme si to priali jednoduchšie.

Nechcem nás tým strašiť, len tým chcem vysvetliť, prečo to v tých našich životoch a v tom našom nasledovaní Krista je vždy ťažšie a ťažšie. Prečo tie životné problémy sú každým rokom komplikovanejšie a na prvý pohľad neriešiteľné a nad naše sily.

Každá životná skúška nás posúva v našej viere dopredu. A ja musím povedať, že aj tá, v ktorej neobstojíme a ktorú nezvládneme. Aj to je skúsenosť, ktorá nás ovplyvňuje a mení. Toto je škola života.

Počítajte s tým, bratia a sestry, že to s vekom v tej Božej škole príde. Problémy s deťmi, problémy so zdravím, zápasy v chorobách, bolestiach, ktoré nemusia mať na konci vždy len vyliečenie. Toto všetko nás mení a upevňuje náš vzťah k Bohu.

Abraháma čakala na staré kolená najťažšia životná skúška a poviem vám, že keď tým prešiel bol Pánu Bohu bližšie, ako si to vieme predstaviť. Preto o ňom Božie slovo hovorí ako o otcovi všetkých veriacich.

Ale pisateľ listu Židom nám hovorí, že toto bolo len podobenstvo, ktoré predznamenávalo to, čo sa potom neskôr muselo stať.

Aj Pán Ježiš zažil počas života mnohé skúšky a pokúšania a tiež to išlo od tých ľahších až po tú najťažšiu. Keď ho čakala smrť na kríži a on mal možnosť sa tomu všetkému vyhnúť. Ale tak by nesplnil vôľu Otcovu. To bolo asi to najťažšie pokušenie Krista. On ho zvládol na kolenách v rozhovore so svojim Otcom v Getsemanskej záhrade. Ukázal nám tak príklad, ako sa vedú tie najťažšie životné boje. Ako sa nevzdávať a vytrvať až do konca.

AMEN