Veľkonočná nedeľa 2017
Kázňový text: 1K 15,19-20
Pred vydaním posledného čísla nášho zborového časopisu Pútnik sme na redakčnej rade vymysleli, že urobíme malú anketu medzi ľuďmi o Veľkej noci. Dosť dlho mi trvalo, kým som vymyslel otázky, ale nakoniec, aj keď boli pripravené, som ich nikomu nedal.
Chcel som sa vás opýtať: Či sú pre vás Veľkonočné sviatky radostné? A či sa dokážete aj po toľkých rokoch vžiť do radostnej správy o Ježišovom vzkriesení? Rozmýšľal som, či by ste mi na tie otázky vedeli napísať aspoň pár viet. Mal som obavy, že by odpovede boli jednoslovné: Áno!
Ale aj sám som uvažoval, akú odpoveď by som dal ja? Nemyslím takú teoretickú ako farár, ktorému by sa samozrejme patrilo povedať, ako veľmi sa teší, že Pán Ježiš vstal z mŕtvych a porazil smrť. My farári vieme na každú náboženskú otázku odpovedať vždy podľa potreby. Ak je treba dlho, tak dlho a ak je treba krátko, tak to nám veľmi nejde. Asi to nie je pri nás vždy celkom úprimné. Skôr je to o tom, že sa pri takýchto otázkach očakáva od farára aj patričná odpoveď. A ak by som takúto otázku dostal a mal by som odpoveď napísať do nejakého zborového časopisu, nenapísal by som, že sa už nedokážem tak úprimne tešiť zo vzkriesenia Pána Ježiša Krista.
Po dvadsiatich rokoch v službe sa aj Veľkonočná udalosť stáva automatickou. Priznám sa, že to nejako prežívam z roka na rok menej intenzívne. Sadnúť, napísať kázne na sviatky, prichystať sa, navštíviť najbližšiu rodinu a zrazu je po Veľkej noci. Neviem, ako je to s vami. Máte ešte radosť z Kristovho vzkriesenia? Či je to taká bežne prežívaná tradícia?
Uvedomujem si, že to nie je dobré. Nevážime si dostatočne Kristovo dielo, neuvedomuje si, aká je to pre nás ľudí nesmierna hodnota. Nevieme celkom presne, čo to všetko znamená, že Ježiš žije.
Asi by sa pred otázkou o radosti z Veľkej noci bolo treba opýtať na smrť a na to, či z nej máme strach a aké pocity v nás vyvoláva? Keď príde reč na smrť, tak si v poslednom čase uvedomujem našu bezradnosť a bezmocnosť. Toto ma na smrti najviac desí. Ak máte niekoho v rodine, kto sa nachádza na smrteľnej posteli, alebo mali ste, tak by ste dnešný deň mali vnímať inak ako ktokoľvek iný. Smrť so sebou prináša strašný pocit bezmocnosti. Chceli by ste nejako tomu zomierajúcemu človeku pomôcť, chceli by ste mu nejako uľaviť v jeho utrpení, pomôcť mu k zdraviu, potešiť ho v jeho situácii, ale pravda je taká, že neviete urobiť nič. Vôbec nič. Toto ma zlostí, vytáča, ale zároveň aj veľmi deprimuje, lebo len stojíme a nevieme nijako pomôcť. Môžeme ešte veriť v nejaký zázrak, v nejaké vyliečenie, môžeme sa pri tom chorom pretvarovať, že všetko ešte bude dobré. Ale prídu aj momenty, keď nádeje začnú prehrávať a my si uvedomíme, že sa musíme pripraviť na smrť blízkeho človeka.
Ale čo ďalej? Povedať mu to nechceme, lebo máme strach, že by sme mu zobrali všetku nádej, že by sme ho tým zradili a zranili, a tak sa snažíme pred ním vyzerať optimisticky a hovoriť optimisticky.
Ďalšie vec je, ako to prežíva ten umierajúci? Vie, čo sa blíži? Uvedomuje si to? Možno to vie a nechce o tom hovoriť, aby nezranil tých najbližších. Aby ich ešte viac nedeprimoval. A tak o tejto téme mlčíme. Téma smrti a zomierania je tabu.
Všimnite si, čo všetko sme v našej spoločnosti odtabuizovali. Dnes sa hovorí o všetkom. Odtabuizovali sme našu sexualitu. Odtabuizovali sme rôzne rodinné témy a intímnosti. Všetko sa dnes už môže prepierať a rozoberať na verejnosti, už nám nič nie je nevhodné rozoberať s inými ľuďmi, či niekde v médiách. Ale smrť je pre našu spoločnosť TABU. Je to viac potláčaná téma do úzadia ako v minulosti.
Pýtam sa prečo? Veď všetci dobre vieme, že sa človek nevyhne smrti a príde do každého života. Raz sa s ňou stretneme tvárou v tvár a je to istejšie ako čokoľvek iné. Prečo sa o nej teda nehovorí? Prečo sa o tom viac nerozprávame? Máme z nej strach.
Ľudia dnes robia všetko preto, aby sa jej vyhli. Utekáme pred ňou, aj keď vieme, že neutečieme. Bojíme sa tej bezradnosti a bezmocnosti, ktorú so sebou prináša. Najradšej by sme zabudli, že niečo také príde i do nášho života.
Je to asi dosť zlá téma na veľkonočné nedeľné ráno a určite ste nečakali, že o tom budem rozprávať. No uvažoval som, čo vám mám, bratia a sestry, povedať? To, čo hovorím každý rok? Tešme sa, že Kristus vstal z mŕtvych. Zaspievajme „Haleluja“ a máme po ďalšej všednej Veľkej noci? Dotklo by sa vás to, keby sme znova skončili iba pri tom?
Chcem vám dnes ukázať ten dôležitý kontrast. Smrť, našu bezradnosť a bezmocnosť, strach z nej a jednu jedinú možnosť, ktorá tu je a ňou je Ježišovo víťazstvo. Ježišovo vzkriesenie je jediný liek na smrť. Žiadny iný už nie je a ani nebude.
Ľudia sa dnes spoliehajú na pokrok, na medicínu, na stále nové a nové postupy a lieky. Som v nemom úžase, čo dnes dokážu robiť lekári pomocou nových a moderných prístrojov a metód. Vymenia vám srdce, vedia odstrániť napadnuté orgány a nahrádzať ich. Vzniká tu taká zvláštna chiméra, že oni vyriešia všetko, len im potrebujete veriť.
Ale vidíme aj druhu tvár toho všetkého. Taký zákrok je drahý a do človeka sa po určitom veku už neoplatí investovať. Alebo vám oznámia, že sa nedá nič robiť pri pacientovi, tak už si ho len zoberte domov a nejako sa o neho postarajte, lebo zomiera. A my sme zrazu v šoku. Ako to, že nič už neviete urobiť? Ako to, že neexistuje už ďalšia možnosť? Ako to, že neexistuje nejaký prístroj, ktorý by niečo také dokázal liečiť? Či nejaké ďalšie lieky alebo ďalšie terapie? A ak vy nič, tak niekde inde v zahraničí? Veď stále počúvame ako postupujeme vpred, ako jednoduchšie a účinnejšie a precíznejšie vieme robiť ďalšie a ďalšie zákroky. Viete čo, bratia a sestry? Mali by sme prestať dúfať v človeka. Človek nikdy nebude vedieť vyriešiť všetko. Nespoliehajte sa, že vždy bude nejaká iná možnosť. Raz každý prídeme do bodu, keď nebude iná alternatíva ako je smrť. Uvedomujete si to?
Skúste si to predstaviť. Raz aj k vašim blízkym príde lekár a povie o vás: Zoberte si svojho otca, alebo mamu domov, lebo my vám už z medicínskeho pohľadu nemôžeme pomôcť. A vy a ja budeme prežívať ten okamih, že sa blíži koniec. A možno to budete vedieť, vycítite to, ale nebudete to chcieť povedať tým svojim najbližším, lebo by ste ich vystrašili a zarmútili. A oni vám to tiež nepovedia, lebo si budú myslieť, že by vám zobrali všetku nádej.
Na čo v ten moment teda budete myslieť? Ja by som si prial, aby som vtedy mohol myslieť na to, čo som každý rok na Veľkú noc počúval. Že Pán Ježiš Kristus v to nedeľné ráno vstal z mŕtvych a zabil smrť. Zabil, doslova zabil, zničil ju, ponížil ako sa len dalo a ovládol ju na celej čiare. A urobil to nie iba pre seba, ale aj pre každého, kto v Neho verí a kto sa na neho v živote spolieha. To je sila a moc Veľkonočnej nedele.
Keď vidím, ako dnešný človek vníma tento sviatok, ako je to pre mnohých ľudí nepodstatná a nedôležitá vec, tak je mi smutno z toho, ako si tento dôležitý dar nevážia.
A my veriaci ľudia, ako sa k tejto správe staviame? Poviem vám pravdu, bratia a sestry, túto kázeň som si napísal pre seba, aby som si sám uvedomil, že Ježišovo vzkriesenie nie je nejaká banalita. Aby mi došlo, čo sa vlastne stalo a aký veľký význam to má pre mňa. Ako to nutne budem potrebovať a ako veľmi mi to môže pomôcť.
Keď si predstavíte všetky evanjeliové správy o vzkriesení, tak zbadáte, že všetci z toho boli v šoku. Učeníci boli vystrašení a nechápali, ženy sa báli a boli vyľakané, Židia si uvedomili, že z toho bude ohromný malér a že sa im to celé vymklo spod kontroly. Prečo sme my v dnešný deň takí spokojní? Nechcite byť kľudní! Nič dôležitejšie a významnejšie pre nás nikto nikdy neurobil a nič dôležitejšie sa v dejinách ľudstva nikdy nestalo.
Dnes je, bratia a sestry, Veľká noc, keď si pripomíname, že Pán Ježiš Kristus „zabil“ smrť. Páči sa mi ten expresívny výraz a náročky som ho dnes viackrát použil, aby nám to ostalo v ušiach. Keď prídete dnes domov po bohoslužbách, nepovedzte si, že už to máte za sebou. Porozmýšľajte nad tým, aký veľký význam ma táto udalosť pre váš život, ako sa vás to dotýka a ako veľa sme Kristovým vzkriesením každý z nás získali.
AMEN.
Piesne: 128; A 34; 600; 130; 125;141; A 35; 656/4
Texty: Iz 53,8-12; Sk 13,32-35; J 20,1-10; Ž 118,14-2
