1. sl. vianočná 2016

Kázňový text: Mt 1,18-23

Chcel by som dnes bratia a sestry pokračovať v tom, čo sme včera začali. Chcel by som sa spolu s vami venovať tomu, prečo máme dnes Vianoce? Prečo máme raz v roku tieto sviatky, ktoré nám pripomínajú tie dávne veci? Prečo sú stále pre nás všetkých tak dôležité?

Pravdou asi je, že si musíme všetko vysvetľovať od začiatku. Mnoho z toho, čo sa z roka na rok opakuje z vianočného príbehu, je už dnešnej generácii nepochopiteľné. Ak dnes poviete maštaľka, tak si dnešné deti ani nevedia predstaviť, o čom vlastne rozprávate. A jasličky? Čo je to vlastne zač? Ako to vyzeralo? Zistil som to na náboženstve tohto roku pred Vianocami, že také obyčajné slovo z Vianočného príbehu im nič nehovorí. Ešte slovo krmítko im bolo zrozumiteľnejšie.

A čo tak slovné spojenie „Spasiteľ sveta“? Čo tieto slová znamenajú? Rozumejú im ľudia? Chápu to mladí, či naše deti?

Tento rok robila Základná škola v Kysaku Vianočnú akadémiu pre rodičov. Bolo to veľmi milé, mohli sme vidieť vystupovať svoje deti, čo rodičom vždy urobí radosť. A popri tancoch a rôznych scénkach, či vystúpení absolventov ZUŠky, rozprávali deti rôzne básne o tom, že sa narodil Ježiško, čo všetko nám priniesol, aj slová „Spasiteľ sveta“ odzneli niekoľkokrát. Spievali o tom v koledách a mne prišlo na um, či tomu tie deti vôbec rozumejú? Pýtal som sa sám seba, či to chápu ich rodičia, ktorí ich počúvajú? Kto to je Spasiteľ sveta? Znie to veľmi dôležito a naliehavo. Ale dnes mnoho z tých rodičov nie je v kostole. Ani v tom našom, ani v tom katolíckom. Netešia sa z toho, že sa narodil Pán Ježiš. Tak ako je to možné? Dnes nikto netlieska, neraduje sa z toho, že sa také niečo odohralo, síce pred mnohými rokmi, ale napriek tomu je to rovnako dôležité ako vtedy. Ústa rozprávajú niečo iné ako to, čomu verí srdce a akceptuje rozum? Nemajú na toto lekári aj nejakú diagnózu?

A čo vy bratia a sestry, vy rozumiete tomu slovnému spojeniu: ...narodil sa vám dnes Spasiteľ, ktorý je Kristus Pán...?

To ma doviedlo k tomu, že si dnes nebudeme čítať proroctvá Starej Zmluvy, ani to ako to vnímali apoštoli v prvej cirkvi, ale prečítame si udalosti narodenia Pána Ježiša Krista, ako ich zaznamenali evanjelia. Konkrétne Evanjelista Matúš. Budeme sa pýtať, či rozumieme všetkému, čo sa v tieto dni stalo.

TEXT:  Mt 1,18-23

Keby sa dnes na celú tú situáciu pozrel nejaký odborník z marketingu a reklamy, asi by skonštatoval, že to bolo celé zle. Chýbal tomu niekto, kto by to celé bol nejako lepšie “zmenežoval“.

Ak chcete niečo pustiť do sveta a chcete, aby to prerazilo a zaujalo veľké množstvo ľudí, musíte rázne odštartovať. Vsadiť na reklamu, vybrať vhodných ľudí, ktorí majú odvahu, dokážu zapôsobiť a zmanipulovať davy a presadiť sa.

Chcete dostať do sveta „SPASITEĽA“? Chcete, aby o ňom všetci vedeli, aby o ňom každý hovoril a pýtal sa naň? Aby ho ľudia neprehliadali? Tak by ste to museli v mnohom urobiť inak ako to bolo vtedy.

Ten ťah s anjelom Gabrielom bol na začiatok celkom dobrý. Dal celej tej udalosti dôležitosť, aby si nikto nemyslel, že to je iba obyčajný človiečik. Ale prečo to zjavenie jednej jedinej osobe? Prečo tam nebolo hneď aspoň zopár tisíc svedkov, ktorí by boli ohúrení týmto zjavením? To by bola hneď razantnejšia kampaň. Aj Mária by to mala jednoduchšie, keby správu o narodení Božieho Syna vedelo hneď vtedy veľké množstvo ľudí.

A vôbec, prečo voľba takých nevýrazných a nepriebojných ľudí? Jednoduché dievča z Nazareta, pritom ešte veľmi mladučké bez akéhokoľvek vplyvu? Prečo nie nejaká kráľovská dcéra? Nebolo veľa možností z jej pozície ovplyvniť všetky tie udalosti narodenia Mesiáša.

A ani Jozef, chudobný tesár pochádzajúci z Betlehema, ako ten, kto mal to dieťa chrániť, nebol najlepšou voľbou. Nemal prostriedky, veď to bolo väčšinou na hranici prežitia. Nemal tam byť niekto, kto mal moc a vplyv, kto sa o to dieťa mohol starať oveľa lepšie a zodpovednejšie a kto mu mohol zabezpečiť lepšie zázemie a nie nejakú maštaľ? Nebolo to príliš nebezpečné utekať do Egypta do cudziny? A načo to riziko? Rodiť v takých podmienkach bez dostatočnej hygieny a tepla? To celé vyzerá ako nezvládnutá vec zo strany toho, kto to pripravoval.

Prečo takto? Keď sa bavíme o Božom pláne, ktorého neobmedzujú financie a nemá problém ani s personálnym zabezpečením?

Predstavte si, že by ste vy v dnešnej dobe mali zabezpečiť príchod Spasiteľa sveta. Mali by ste k tomu neobmedzené množstvo ľudí a neobmedzené prostriedky. Nezorganizovali by ste to lepšie?

To len dokazuje, že my ľudia sme iní ako Boh. Že rozmýšľame úplne inak ako Pán Boh. Že tomu celému asi nerozumieme. My by sme predpokladali, že sú podstatní tí, ktorí boli súčasťou prvých Vianoc. Že by bolo treba urobiť lepší výber a táto udalosť by potom ohúrila svet a obrátila ho naruby. Ale Pán Boh zvolil úplne opačný plán. To najdôležitejšie sa stalo potichu a nenápadne. Bez reklám, bez zástupov ľudí, bez krikľúňov.

Najdôležitejšia osoba, aká sa mohla kedy narodiť na svet, prišla medzi ľudí tak nenápadne, že si to nikto poriadne ani nevšimol. Spasiteľ sveta, tak dôležitý človek a taký „nepremyslený plán jeho narodenia“?

Ozaj sa čím ďalej tým viac presviedčam, že čo má nejakú masívnu reklamu a veľkolepú kampaň, nakoniec až také dobré nie je. Dobré veci nepotrebujú veľkú reklamu. To dobré si urobí reklamu samo. Ak je niečo skutočne dobré, dostane sa vám do uší, že to stojí za to.

Každý, kto mal túžbu dostať sa k Spasiteľovi sveta si cestu k nemu našiel a pre nikoho neostal skrytý, či nepoznaný. A ten, kto iba veľa rečnil a špekuloval, tomu ostali tieto veci skryté a nejasné.

Tak je to dodnes. Hocikto dnes spomína Spasiteľa sveta, ale nevie, kto to v skutočnosti je. Niektorí nechápu, z čoho vlastne potrebujeme zachrániť? Načo mi je nejaký záchranca? Nezomieram, netopím sa, nebije ma nikto, nestrieľa po mne nikto, mám rodinu, strechu nad hlavou... Z čoho tak potrebujem zachrániť?

To, že nie sme veľmi kritickí sami voči sebe, že nechceme vidieť, kam sa uberá celá naša spoločnosť, že nechceme vnímať, ako sme na tom zle, je naša vlastná bieda. Počas spovede pri otázke, či uznávate svoje hriechy, reagujem na vašu odpoveď slovami: ...uznávať máme, lebo ak by sme hovorili že nemáme hriechov, sami seba by sme klamali a pravdy by v nás nebolo...

Je zlé, že žijeme svoj život bez poznania skutočnej pravdy o samom sebe. Preto mnohým pojem „Spasiteľ sveta“ nič nehovorí. Nerozmýšľajú nad tým, čo počujú, ani nad tou tichou a nenápadnou ponukou, ktorá stojí tak blízko pred nimi.

Vy viete bratia a sestry, aké sú pre vás Vianoce dôležité?

Bez tohto záchrancu nemáme nič, nie sme nič, zomierali by sme stále vo svojich hriechoch, bez šance akokoľvek si pomôcť.

Všimnite si, koľkokrát sa v týchto dňoch vraciame k osobe Ježiša Krista. Ako sa jeho meno skloňuje všade naokolo. Niekedy mám pocit, že úplne zbytočne, lebo nerozumieme Bohu, neberieme ho vážne. Nepochopili sme, aký je pre náš život dôležitý Spasiteľ sveta. Dúfam a verím, že aspoň my tu vieme úprimne vyznať, že Spasiteľ sveta je aj môj Spasiteľ a môj záchranca.

AMEN

Piesne: 39; 34; A 132; 590; 35; 54; A 14; 656/5

Texty: Mal 4,1-2.5-6; 1J 1,1-4; L 2,15-20 Ž 96,1-3.10-13