7. po Svätej Trojici 2016

Kázňový text: Žid 11,1 

Máme tu bratia a sestry prázdninové mesiace a mne napadla myšlienka, že keď je to teraz, v Nedeliach po Trojici voľnejšie, prejdeme si spolu na pokračovanie naše najznámejšie vyznanie viery.

Budeme sa spolu niekoľko nedieľ venovať Tomu, v koho veríme, kto je naším Pánom a Bohom. Bude to možno viac teologické, ale výhodou je, že si to budete môcť premyslieť aj doma a budete vedieť vždy vopred, čomu sa nasledujúcu nedeľu budem venovať.

Kresťania mali od začiatku snahu sformovať základné oblasti svojej viery a sformulovať ho do pár viet, aby bolo jasné, v koho veria. Najstaršie je Apoštolské vyznie, ktoré sa podľa názvu pripisuje Ježišovým učeníkom, ale je ťažké odhadnúť, či ho mali už v takej ucelenej podobe, ako ho používame my. Na Nicejskom koncile v roku 325 sa už rozširovalo do tej dlhšej podoby, ktoré poznáme ako Nicejské vierovyznanie. Z toho jednoznačne vyplýva, že Apoštolské je ešte staršie.

To, čo veľmi často pri vyznaniach prízvukujem je, že to nie sú modlitby. Je to vyjadrenie toho, čo obsahuje, alebo o koho sa opiera naša viera, z koho vychádza.

Apoštolské vyznanie má základné tri časti, aj keď rímsko-katolícka cirkev ho rozdeľuje na 12 článkov. Myslím, že je dôležité si uvedomiť, že v ňom vyjadrujeme vieru v Trojjediného Boha a zdôrazňujeme, čo dôležité urobila tá ktorá osoba Boha.

Toľko na úvod a teraz už biblický text z listu Židom, ktorý nám pomôže vysvetliť tú prvú myšlienku viery všeobecnej kresťanskej.

TEXT: Žid 11,1

Verím v Boha Otca... Mnoho ľudí túto vetu vyslovuje od detstva. Niektorí pravidelne na bohoslužbách, iní príležitostne, povedzme, keď sa ocitnú na kresťanskom pohrebe, alebo sú ako rodičia, či krstní rodičia pri krste, alebo len tak raz za čas sa objavia v kostole. Keď si to pamätajú, tak nie je pre niekoho z nich problém toto vyznanie viery odriekať.

Pre mňa je veľkou otázkou, či ten, kto tieto slova vyslovuje takto zriedka, či sa môže považovať za veriaceho človeka. Som farár, ale priznám sa, že som veľa ateistov vo svojom živote nestretol. Predo mnou  aj ľudia, ktorí žijú úplne mimo cirkvi hovoria, že sú veriaci a veria v Boha. Majú svoju osobnú vieru a v nej aj svoju osobnú predstavu o Bohu.

Sú tým pádom veriaci?

Všetci sme na tieto veci veľmi citliví. Až tak veľmi, že z viery robíme dnes veľmi osobnú a veľmi súkromnú vec. Takže sa vás ani zamestnávateľ v práci nesmie opýtať, či ste alebo nie ste veriaci. Ohromný problém s tým majú riaditelia kresťanských škôl. Chcem veriacich učiteľov, ale nesmiete sa ich oficiálne na pohovore opýtať na ich vierovyznanie.

Vrátim sa však k tej háklivosti vo veciach viery. Predstavte si, žeby som vám povedal, že vaša viera v Boha je zlá. Neurazili by ste sa? Nedotklo by sa vás to?

Asi by ste si v duchu povedali: za to že si farár, len tvoja viera je dobrá? Problémom je, že takto by reagovali aj ľudia, ktorí do kostola nechodia, Bibliu si nečítajú a modlia sa iba vtedy, keď im „prihára“. Väčšina z nich si myslí, že sú veriaci a dokonca, že ich viera je úplne v poriadku.

Ale to zase veľmi nesedí mne. Nie žeby na mojom názore veľmi záležalo. Ale v tom liste Židom, ktorý sme si prečítali, sa píše definícia viery: Viera je zaiste podstatou toho, čoho sa nádejame a dôvodom toho, čo nevidíme. Ňou si predkovia získali dobré osvedčenie. A hneď za týmito slovami sú spomienky na ľudí, ktorých viera sa vždy prejavila nejakým konkrétnym činom, ktorí urobili na základe výzvy toho Boha. Takže vierou priniesol Ábel lepšiu obeť, vierou chodil Enoch s Bohom, vierou postavil Noach koráb, vierou odišiel Abrahám do zasľúbenej zeme...

Veriť v Boha znamená konať na základe jeho slov a jeho výziev. Možno preto máme v Božom slove napísané, že aj diabol verí. Ale čo z tej viery je? Viete, aj tí ľudia pri potope verili v boha. Neviem akého, ale určite sa za ateistov nepovažovali. Ale Boh vtedy tým, ktorí v neho verili hovoril, aby stavali koráb.

Veriť v Boha znamená Boha poslúchať. Veriť v Boha vtedy, znamenalo stavať koráb.

Veriť v Boha v Abrahámovom prípade znamenalo vstať a odísť do Kanáanu.

To je to, čo dnes mnoho ľudí nechápe. Verím v Boha?! To nie je to, že si myslím, že nejaký Boh niekde existuje. Toto nie je viera. Takú vieru mali aj Noachovi súčasníci, a ako to s nimi dopadlo?

Viera v Boha bez toho, aby si sa na toho Boha pýtal, aby si ho hľadal, aby si ho kontaktoval a pýtal sa, čo od teba čaká, nie je viera.

Viera v Boha sa prejavuje tou základnou otázkou: Čo chceš Bože, aby som činil?

Povedzte mi, ako sa môže postaviť Boh k človeku, ktorý povie verím v Boha, ale zároveň hovorí: nezaujímaš ma, nechcem o tebe nič vedieť, Ty odo mňa nič nečakaj a daj mi pokoj, lebo si žijem svoj život. Neviem, ako to bude posudzovať Boh, ale skúste to posúdiť najspravodlivejšie, ako to vieme urobiť my ľudia. Musíte skonštatovať, že toto nie je žiadna viera.

Viera v Boha je vzťah. Nie taký, ako máme s ľuďmi, samozrejme, že s Bohom je to niečo iné. Ale princípy dôvery a dobrého vzťahu sú podobné. Prídem si dnes k vám požičať 500,- eur. Boli by ste ochotní mi tie peniaze dať? Ak áno prečo? Lebo ma aspoň trochu poznáte. (Väčšiu cenu som sa bál navrhnúť. Neviem, či by sa niekto prihlásil.) A čo cudziemu človeku? To samozrejme neprichádza do úvahy. Aby bola viera v takýchto  veciach, musí tam byť určité poznanie a dôvera. A to zaručuje aj blízky vzťah.

Niekedy mám chuť sa ľudí opýtať: V akého Boha veríš? Povedz mi, aký je tvoj Boh? Kto to je? Čo všetko o ňom vieš?

Niektorým odpovediam by sme sa asi čudovali. Čo všetko si človek vymyslí vo svojej hlave, len preto, aby si obhájil svoj spôsob života. Lenže Boha si predsa nemôžeme vymyslieť! Boh tu jednoducho je. Je nejaký, má nejaké vlastnosti a niečo zo seba odkryl a dal sa nám spoznať.

Je to ako keď sa Mojžiš vracal z hory Sinaj s prikázaniami v rukách a videl ako sa v tábore Izraelcov tancuje okolo zlatého teľaťa. A všetci svorne tvrdili, Izrael, toto je tvoj boh, ktorý ťa vyviedol z Egypta.

Aký je váš Boh bratia a sestry?

Ste tu dnes preto, lebo vám Boh povedal, že nemáte opúšťať spoločné zhromaždenia? Ste tu preto, lebo ste sem prišli počúvať, čo od vás očakáva a čo chce pre váš život? Ste tu preto, lebo viete, že si tu pestujete spoločenstvo s Ním ale aj s bratmi a sestrami navzájom, atď, atď...?

To opravdivé vyznanie - Verím v Boha... nie je len vecou nejakej vlastnej fantázie, ale je to viera v konkrétneho Boha Biblie, je to zodpovedné presvedčenie, ktoré ovplyvnilo a poznačilo celý váš i môj život.

Nenazývajte nikdy vierou niečo, čo vierou nie je!

AMEN

Piesne: 228; 229; 231; 620; A 55; 656/17

Texty: 2M 16,2-3.11-18;     R 6,19-23;       Mk 8,1-9;        Ž 107,1-9