4. po Trojici 2006

Kázňový text: 5. Mojžišova 5:12–15

Na konfirmačnej príprave sa mi raz stalo, že na otázku: Ktoré je 3. prikázanie?, konfirmand odpovedal: Pamätaj, že máš sviatočný deň svietiť.

No, neviem, ako by to bolo s naplnením tohto prikázania, ak by sme mali svietiť. Ale ono znie – Ja som Hospodin, tvoj Boh: Pamätaj, že máš sviatočný deň svätiť.

Počuli sme, ako toto prikázanie predkladá samotný Boh. Ako luteráni by sme si mali tiež vypočuť, ako toto prikázanie vysvetľuje M. Luther. Vzadu vo svojich spevníkoch sa v Malom katechizme píše: Máme sa Pána Boha báť a Ho milovať, aby sme nepotupovali a nezanedbávali slovo Božie a jeho kázanie, ale aby sme ho pokladali za sväté, radi ho počúvali a jemu sa učili.

Dobre, tak po poriadku. Ktorý deň svätíme? A prečo? Áno, sú 3 dôvody, pre ktoré svätíme nedeľu: 1. Pán Ježiš bol vzkriesení deň po sobote, čiže v nedeľu. 2. Svätý Duch bol zoslaný v nedeľu. 3. No a s tým súvisí aj vznik cirkvi ako takej – cirkev sa narodila v nedeľu. Pre tieto 3 dôvody svätíme práve nedeľu.

Na čo nás toto 3. prikázanie upozorňuje? V prvom rade nás upozorňuje na to, že pánmi času nie sme my, ale Boh. On určuje, kedy sa kto narodí, aj kedy si koho povolá na večnosť. Našou úlohou nie je, aby sme medzi týmito dvoma momentmi prežili čo najviac bez Boha. To by malo trvalo tragické následky. Malo by to večné následky. Práve naopak – našou úlohou je nájsť ten Boží plán pre rozdelenie nášho času.

Toto prikázanie dal Pán Boh ľuďom, ktorí vyšli z Egypta – domu otroctva. Ako otroci nemali žiadne práva – ani len právo byť v odboroch – viete si to vôbec predstaviť? Nemali žiaden zákonník práce. Žiadne gastrolístky. Proste nič. Nemali právo na žiaden odpočinok. Ako otroci nemali žiadne práva – zato povinností mali kopec. Možno jediné právo, ktoré mali, bolo právo mlčať a makať.

Týmto ľuďom zrazu dáva Pán Boh právo na odpočinok. Dokonca to dáva vo forme zákona. Teda ani zamestnávatelia nemohli svojich robotníkov nútiť pracovať, lebo Boží zákon platil pre jedných aj pre druhých.

Vidíme teda, že toto prikázanie nás chráni – pred workoholizmom, prepracovanosťou, pred zodraním sa. Sviatočný deň je časom na oddych.

Deň odpočinku – tak to hej! Ten sa páči všetkým. Viete, zaujímavé na tom je to, že hoci neveriaci nadávajú na cirkev, na nedeľu, Vianoce, Veľkú noc a iné kresťanské sviatky, kedy je voľno sa nesťažuje nikto. Nedeľa je dňom oddychu tak pre veriacich, ako aj pre neveriacich. Oddychovať a odpočívať môže naozaj každý.

No toto prikázanie hovorí aj inú vec. Hovorí, že sviatočný deň máme svätiť. Nie len oslavovať/sláviť, nie len odpočívať. Máme ho svätiť.

So svätením je to už iná káva, ako s nepracovaním. Čo to znamená? Ako si máme svätenie predstaviť prakticky?

Je zaujímavé, že mnoho ľudí má kopu rôznych výhovoriek. Bengt Pleijel vo svojej knihe Brána viery otvorená uvádza niekoľko bežných výhovoriek:

1. Ja stretávam Boha v prírode: Ale tam stretávaš len Boží um, nie Božie srdce.
2. Počúvam radšej služby Božie z rádia. Počúval si?
3. Náš farár je taký nudný. Modlil si sa zaňho?
4. Potrebujem sa aspoň niekedy ráno vyspať. Potrebuješ Ježiša.
5. Môžem byť dobrý kresťan, aj keď nechodím do kostola. Naozaj?

Luther hovorí: V ktorúkoľvek hodinu sa teda slovo Božie zvestuje, počúva, číta a o ňom sa uvažuje, vtedy je ním posvätená osoba, deň a výkon, nie zovňajším výkonom, ale slovom, ktoré nás všetkých posväcuje.“ (Veľký katechizmus, 1:92). „Ja som Hospodin, váš Posvätiteľ“ hovorí Hospodin. (3. kniha Mojžišova 22:32).

My svätíme sviatočný deň. No On, Boh posväcuje nás – svojím svätým slovom, sviatosťami, modlitbami, spevom. Preto je dobré a dôležité prichádzať do chrámu, do spoločenstva bratov a sestier. Preto je dobré sa aspoň v nedeľu spoločne nahlas pomodliť pred obedom, prečítať s s deťmi biblický príbeh, priviesť celú rodinu do chrámu. Nie, aby niekto urobil radosť farárovi. Je to deň Pánov. Je to deň odpustenia, radosti, vzkriesenia, posvätenia.

Pánom nášho času je Boh. Preto pamätajme, že sviatočný deň máme zasvätiť Jemu – nášmu Bohu. Amen

Texty: Ezechiel 17:22–24; 2. Korintským 5:6–17; Marek 4:26–34
Piesne: 213; 551; 197; 471; A: 63