15. po Trojici 2006
Kázňový text: 5. Mojžišova 5:21
Koľkých ľudí rozdelil a stále rozdeľuje majetok? Koľké rodiny sú na smrť a naveky pohnevané kvôli majetku a dedičstvám? Zdá sa, že tieto posledné dve prikázania sú viac než aktuálne aj a práve dnes. Aj keď namiesto volov máme traktory a namiesto oslov autá a motorky, určite sa od svojich predkov nelíšime v našej nespokojnosti so svojim príjmom, domom, či bytom, atď. Preto tieto 2 prikázania odhaľujú, koľko chamtivosti, sebectva a závisti je v našom vnútri.
Povedzme si najprv, ako tieto prikázania vysvetľuje Luther: Máme sa Pána Boha báť a Ho milovať, aby sme dedičstvo a dom svojho blížneho ľstivo nežiadali, ani pod zdaním práva si ho neprivlastňovali, ale radšej mu pomáhali, aby si ho mohol zachovať.
Posledné 10. prikázanie vysvetľuje Luther nasledovne: Máme sa Pána Boha báť a Ho milovať, aby sme svojmu blížnemu neodvádzali a neodcudzovali manželku a domácich, ale ich napomínali a povzbudzovali, aby pri ňom zostali a plnili si povinnosti.
Ďalej Luther hovorí: Preto toto posledné prikázanie nie je vydané proti zlým ľuďom, ktorých svet zná, ale práve proti zbožným, ktorí chcú, aby ich chválili, a chcú sa volať poctivými a úprimnými ľuďmi, ktorí sa proti predošlým prikázaniam ničím neprevinili.
Posledné 2 prikázania hovoria o žiadostivosti a závisti. Tieto dve veci sú veľmi úzko spojené. Ak by sme otvorili Krátky slovník slovenského jazyka a pozreli sa, čo znamená závisť, našli by sme nasledovnú definíciu: pocit nespokojnosti pri úspechu, šťastí ap. druhého, nežičlivosť: (príklady – hľadieť na niekoho so závisťou; ozelenieť, zblednúť od závisti). Okrem toho, Biblia hovorí, že tak žiadostivosť ako aj závisť je hriech.
Tieto hriechy nás premáhajú už od útlej mladosti. Deti si porovnávajú a závidia hračky. Jedno dieťa túži po hračke, s ktorou sa práve v tom momente hrá iné dieťa. A neostáva pri nevinnej túžbe. To závistlivé dieťa je žiadostivé, vynucuje si plačom a krikom hračku iného dieťaťa.
No tieto hriechy nás sprevádzajú aj ďalej. Dospelí porovnávajú výšku platu, autá, domy, byty. Ženy porovnávajú šaty na plese – a najväčším trapasom je, ak dve ženy majú také isté šaty. Ja viem, nám mužom nie je dané, aby sme to pochopili. A starí ľudia? Tí zase porovnávajú dôchodky a zdravotný stav.
Preto posledné dve prikázania nás oslobodzujú od otrockej závisti a žiadostivosti. Oslobodzujú nás k tomu, aby sme sa dokázali tešiť z toho, čo práve máme.
Závistlivý a žiadostivý človek sa nedokáže tešiť z úspechu druhých ľudí. Môjmu kolegovi sa niečo podarí a namiesto toho, aby som sa s ním tešil, mňa jeho úspech škrie. Mohli by sme uviesť X príkladov. Tieto prikázania nás oslobodzujú od žiarlivosti na úspech iných ľudí. Môžeme sa tešiť z ich úspechu.
Závistlivý človek nie je spokojný ani sám so sebou. Mal som takého spolužiaka. Ten ofrflal totálne všetko. Ešte aj seba samého. Už sme sa z neho smiali. Vždy chcel byť niekým iným, takže nedokázal byť samým sebou.
Žiadostivosť a závisť často vedú ku rôznym nervovým a psychickým poruchám. Nehovoriac o tom, koľko ľudí z toho – ľudovo povedané – porazí. Určite poznáte také prípady.
Žiadostivosť a závisť sú neužitočné. Často závidíme bez toho, aby sme na sebe pracovali a zlepšovali sa. Zbytočne škodíme sebe aj svojmu blížnemu.
Naplniť tieto prikázania nie je možné tým, že v sebe potlačíme túžby a priania. To jednoducho nejde. Tieto prikázania dokážeme dodržať len vtedy, ak Pán Boh zmení naše zmýšľanie. Ak budeme hľadať v prvom rade Božie kráľovstvo a Jeho spravodlivosť, všetko ostatné, čo potrebujeme, nám bude pridané. Skloňme sa preto k modlitbe.
Texty: 5. Mojžišova 4:1–2, 6–9; Jakub 1:17–27; Mk 7:1–8, 14–15, 21–23
Piesne: 357; 503; 222; 348; A:54
