18. po Trojici 2006

Kázňový text: 1. Korintským 11:23–32

Večera Pánova tvorí záverečnú časť Lutherovho Malého katechizmu.

Táto sviatosť sa viaže na najväčší židovský sviatok – hod veľkonočného baránka. Tento slávili, aby si pripomenuli vyslobodenie z egyptského otroctva. Táto udalosť sa stala najväčšou a najvýznamnejšou udalosťou izraelskej histórie. My vieme, že Egypt je v Biblii symbolom otroctva hriechu a smrti.

Dôvodom, prečo Egypťania pustili – či doslova vyhnali Židov zo svojej krajiny bola 10. egyptská rana – smrť všetkých prvorodených. Jedine tá rodina bola zachránená, či skôr ušetrená, ktorá mala zárubne potreté krvou baránka. V osudnú noc Židia jedli baránka upečeného na horkých bylinách a s nekvaseným chlebom. Keď Egypťania zistili, čo sa stalo, doslova vyhnali židov zo svojej krajiny. Písmo hovorí, že im ešte dávali peniaze a zlato, len aby už čím skôr vypadli a dali im pokoj a Egypt aby bol oslobodený spod kliatby.

No ak by sme šli do histórie ešte hlbšie, došli by sme až do záhrady Éden. Keď Adam s Evou zhrešili a urobili si figové bikiny, Pán Boh zabil baránkov, urobil kožené šaty pre Adama aj Evu, aby zakryl ich hanbu. Už v raji zomrel baránok za hriech človeka.

Ján Krstiteľ povedal o Pánovi Ježišovi: Ajhľa, baránok Boží, ktorý sníma hriech sveta. Je to zvláštny výrok. Ak ja ako hriešny človek obetujem baránka, je to môj baránok. No Ján Krstiteľ hovorí, že sám Boh dáva baránka za hriechy ľudí. Tým baránkom je Ježiš Kristus.

Tak, ako si židia pripomínali odchod z Egypta, ako najvýznamnejší sviatok, tak aj pre nás je sviatosť Večere Pánovej najvýznamnejším sviatkom. Je to čas, keď si uvedomujeme, čo Boh urobil pre nás – hriešnych ľudí.

Často počuť, že nejaký človek si nezaslúžil, aby sa mu stalo niečo zlé. No zdá sa, že si neuvedomujeme, čo to hriech je. Pretože faktom je, že všetci sme hriešni a ak si niečo zaslúžime, tak je to večné vyhnanie od svätého Boha – večné zahynutie. To je jediné, čo si zaslúžime. No Boh to s nami nevzdáva. On obetuje samého seba – svätý Boh sa obetuje za hriešneho človeka. Povedzte mi, v ktorom náboženstve počujeme také niečo? Je to neuveriteľné a jedinečné. A je to pravda, je to tak.

Ježiš Kristus práve v tú noc, v tom momente, keď bol zradený, práve vtedy ustanovil sviatosť Svätej Večere. Práve vtedy hovorí: toto je moje telo, ktoré sa vydáva za vás – toto je kalich novej zmluvy v mojej krvi, ktorá sa vylieva za vás na odpustenie hriechov.

V histórii sa zažilo, že ku Večeri Pánovej stačí prísť 4× do roka. Br. biskup Filo st. vo svojej konfirmačnej príprave hovorí, že každý evanjelik by mal prísť aspoň 4× do roka ku Večeri Pánovej. Aspoň znamená čo? Znamená to „najviac“ 4×? Znamená to „práve“ 4×? Nie, znamená to najmenej 4×. Štyrikrát je to absolútne minimum.

Počúvajme, čo hovorí Luther: Nikoho nesmieme nútiť ani k viere ani k sviatosti ani určiť nijaký zákon, čas alebo miesto, ale tak treba kázať, aby sami aj bez nášho nariadenia prichádzali, ba aby oni nás farárov nútili prisluhovať sviatosť. Toto dosiahneš tým, keď im budeš hovoriť: Kto sviatosť nevyhľadáva, ani si ju nežiada prijať najmenej raz alebo 4× do roka, treba sa obávať, že opovrhuje sviatosťou a nie je kresťanom, ako nie je ním, kto neverí v evanjelium a ho nepočúva.

Aká je maximálna horná hranica? Horná hranica nie je daná.

Keď sme si povedali, na aké historické udalosti nadväzovala Večera Pánova, a že ku nej máme pristupovať čo najčastejšie, pozrime sa, čo všetko prijímaním tejto sviatosti získavame.

1: Nám ľuďom pripomína nám Ježišovu prítomnosť. VP nie je niečo, čo sa odohralo pred 2000 rokmi. Kristus žije a je prítomný medzi nami.

2: Pánu Bohu pripomína Ježišovo zmierenie. Boh je svätý a nič hriešne pred Ním neobstojí. V Jeho dokonalosti je videnie sveta čiernobiele: buď si svätý alebo si hriešny. No pri VP je Bohu pripomenuté, že naše hriechy boli zmyté krvou Kristovou.

3: Diablovi VP pripomína jeho porážku. Diabol sa VP bojí. Chce, aby sme si mysleli, že ju nepotrebujeme. Vo VP prijímame Krista a diabol chce tomu zabrániť. Napríklad aj tým, že hoci ako evanjelici vyznávame, že každý deň veľa hrešíme, na druhej strane ale – keď sa začne hovoriť o častejšom pristupovaní ku VP, tak hovoríme: Však až tak veľa nehrešíme….

Pri Večeri Pánovej dávame Kristovi naše hriechy, a prijímame Jeho samého. Navyše, máme spoločenstvo medzi sebou – môžeme si uvedomiť, že potrebujem Božie odpustenie rovnako, ako ten brat, sestra, ktorí kľačia pri oltári so mnou.

Večera Pánova je spoločenstvom s nebeským svetom. Je to nebeský sviatok. Môžeme prežiť veľmi osobné spoločenstvo s Kristom, ktorého prijímame. A tak si môžeme uvedomiť, že v nebi s Ním budeme stále.

Nedajme sa oklamať. Keďže sme hriešni, potrebujeme ku Svätej Večeri pristupovať čo najčastejšie. Keď si človek uvedomí, akú hrôzu prináša hriech do života ľudí, bude sa mu máliť VP aj každý týždeň, bude si ju žiadať každý deň. VP je veľmi dôležitou sviatosťou. Využívajme príležitosti a prichádzajme prijať odpustenie a posilnenie ku stolu Pánovmu. Amen.

Texty: Jer 11:18–20; Jakub 3:13–4:3, 7–8a; Marek 9:30–37
Piesne: 379; 497; 537; 359; A:71