21. po Trojici 2006

Kázňový text: 5. Mojžišova 8:17–18

Pred rokom sme pri tejto príležitosti hovorili o využívaní rôznych darov a schopností na Božiu slávu. Dnes budeme viac hovoriť najmä o peniazoch. Nakoniec, buďme úprimní a buďme realisti. Aj keď sme v cirkvi, predsa by som odhadol, že 98% času zasadnutí na rôznych úrovniach – výbory, presbyterstvá, konventy – je o majetkoch a financiách.

Veľký teológ Paul Tillich raz povedal: Náboženstvo je najprv otvorená ruka, aby prijala dar, a potom konajúca ruka, aby rozdávala dary. Toto vlastne objasňuje jednu z najväčších ťažkostí pre nás, keď sa chceme zaoberať predmetom kresťanského dávania: jednak, že často neuznávame, že dostávame dary od Boha, a jednak, že si ich neceníme.

Nikto nie je schopný naplno vyčísliť nesmerne bohatstvo Božích darov. Ale môžeme sa o to aspoň pokúsiť. Najmä preto, aby to vzbudilo našu vďačnosť a pomohlo nám zamerať sa na rozsah našej odpovede: dar stvorenstva, dar Krista, dar obnoveného spoločenstva. Toto je, samozrejme, len začiatok dlhočizného zoznamu Božích darov, ktoré každý deň prijímame.

Aká je naša odpoveď na mnohé Božie požehnanie? Je ňou kresťanské dávanie. Čo môžeme Bohu ponúknuť ako odpoveď na Jeho dary, ak len nie vlastný život, samých seba? Apoštol Pavel hovorí: Prosím vás teda, bratia, pre milosrdenstvo Božie, vydávajte svoje telá v živú, svätú, Bohu príjemnú obeť, vašu rozumnú to službu Bohu (Rím 12:1). On nám dáva silu.

Prví kresťania si uvedomovali hojnosť Božieho požehnania a preto s radosťou dávali. Mali by sme pamätať na to, že my sami patríme Bohu, On má na nás nárok. Má nárok na naše životy. My si Boha nemôžeme kúpiť. No máme hľadať v prvom rade Jeho kráľovstvo a všetko ostatné nám bude pridané. On nám bude dávať silu.

Teda – oddanosť. Oddanosť v dávaní je viditeľný dôkaz vnútorných priorít. V SZ bolo potrebné dávať tzv. prvotiny. Teda, najprv a to najlepšie sa obetovalo Hospodinu. Ako prejav vďaky. Desiatky – človek dostal plácu, hneď – ako prvé – zobral 10%, oddelil pre Hospodina a zvyšok spotreboval. Boh bol na prvom mieste a ľudia to ukazovali veľmi konkrétnym spôsobom. Ako sme na tom my? Musím priznať, že často s vecami nakladám tak, že si najprv užívam ja a potom, ak sa niečo zvýši, potom dám Hospodinu. Čiže svojim konaním dokazujem skôr svoju nevďačnosť a neveru. A to je hriech, z ktorého je treba činiť pokánie – teda – oľutovať, vyznať, zmeniť svoje konanie. On nám dáva silu.

V SZ, ale aj v našej minulosti, či v mnohých krajinách tretieho sveta dodnes milodary nosia v naturáliách. V našej západnej spoločnosti drvivú väčšinu vecí prepočítavame na peniaze. Peniaze sú prostriedkom výmeny – dostávame ale aj dávame ich za služby, strávený čas, nadanie.

Počul som príbeh o jednom pánovi, ktorému sa doma čosi pokazilo. Zavolal opravára. Ten prišiel, obzrel problém, ťukol kladivom a veci fungovali. Vypísal faktúru na 1.500.-Sk. Šokovaný pán hovorí: 1.500.-Sk? Však ste len 2× ťukli kladivom. Oh, prepáčte, hovorí inštalatér, rozpíšem vám to na jednotlivé položky. 2× ťuknutie kladivom – 100.-Sk. Znalosť, kde treba ťuknúť – 1.400.-. Bol som prezuť auto. Nablokovali mi naozaj všetko – demontáž, montáž kolesa, vyváženie, závažia. Všetky služby, znalosti, čas, prácu prepočítavame na peniaze.

Počuli sme príbeh o bohatom mládencovi. Niekedy sa výklad tohto príbehu zvykne veľmi zjednodušovať a generalizovať – problém bol, že tento mládenec bol bohatý. Áno, mal veľa majetku. To však nebolo zlé. Problém bol v tom, že tento mladý muž MILOVAL svoj majetok viac, než Boha. Ako to povedal Pán Ježiš, on DÚFAL/VERIL v majetok. Namiesto toho, aby veril v Hospodina. Aby veril, že Boh mu dáva silu.

Peniaze sú papieriky. Sami o sebe nie sú ani dobré ani zlé. Ale môžu byť aj prekliatím aj požehnaním. Môžu byť používané, ale aj zneužívané. To, načo vynakladáme peniaze hovorí o našich hodnotách, o našich prioritách. Ak na cigarety musí byť a na cirkev až ak sa zvýši, čo to prezrádza o našej viere? Ak musí byť na Zlaté vajce a ak sa zvýši, tak potom možno na cirkev, čo to prezrádza o našej viere? Iste, každý si môže robiť s peniazmi, čo chce. Ale to, ako s nimi nakladáme veľa hovorí o našej viere, či neviere v to, že Boh nám dáva silu.

Ďalší mýtus je, že len bohatí ľudia sú lakomí. Nedávno tento mýtus vyvrátili aj dvaja najbohatší muži planéty – Bill Gates a Buffet založili nadáciu, ktorej majetok predstavuje 64 miliárd dolárov (1,9 bil. SKK, 6× štátny rozpočet). Rockeffeler rozdal drvivú väčšinu svojho majetku. Mnoho bohatých ľudí sa venuje dobročinnosti.

Môže vzniknúť dojem, že cirkev je o peniazoch, že tlačí na ľudí, aby dávala peniaze. Ale nie je to tak. Človek, ktorý pochopil, že za všetko, čím je a čo má vďačí Bohu, taký človek dáva s vďakou. Nemá problém. Necíti to ako tlak. Dáva, lebo chce dať.

Taký človek tiež dáva s radosťou. Oslavuje a teší sa z Božieho požehnania. Teší sa, že môže dať na službu Kristovej cirkvi, že môže dať na misiu, aby aj ďalší ľudia počuli o láskavom a dobrom Bohu.

Taký človek dáva v očakávaní. Vie, že raz príde koniec tomuto všetkému pominuteľnému. Raz sa postavíme pred Boha – Sudcu. A tam nepomôže žiaden majetok.

Každý človek by mal dávať podľa svojich možností. Boh od nikoho nečaká, že bude dávať viac, než na čo má. Vieme to z Písma, napr. z podobenstva o talentoch, kde pán od každého sluhu vyžadoval podľa toho, koľko počiatočného kapitálu dostali – 1, 2, či 5 talentov.

O chudobnej vdove, ktorá hodila 20 halierov Pán Ježiš povedal, že dala viac, než ostatní, lebo ostatní dávali z prebytku, no ona dala zo svojej chudoby. A apoštol Pavel hovorí: Lebo keď je ochota, vítaná je podľa toho, koľko kto má, a nie podľa toho, čo nemá (2. Kor 8:12). Hovorí, že každý má dať, čo mohol ušetriť (1. Kor 16:2). A tiež, že ak niekto doteraz kradol, má začať zarábať vlastnými rukami – prečo – aby mal z čoho udeliť núdznemu (Efez 4:28).

Na záver ešte pár poznámok. Osobne som presvedčený, že cirkev by mala byť samofinancovaná. Je to správne, je to biblické. Žiadna podpora zo západu, žiadna podpora od štátu.

A druhá poznámka, veľmi často duchovnú úroveň zboru vidno podľa toho, ako na tom zbor je finančne. Pamätám na slová nášho brata dozorcu, ktorý povedal, že ak sú v zbore úprimne veriaci ľudia, peniaze nie sú problém. Lebo veriaci človek si uvedomuje, že za všetko, čím je a čo má vďačí Bohu. A taký človek o vďake nerozpráva, ale vďaku koná – službou, podporou. Vďaka Bohu za všetkých takýchto ľudí.

Peniaze. Citlivá téma. Zvlášť v cirkvi. A predsa, všetko sa okolo nich točí. Ale v cirkvi naozaj nie je všetko o peniazoch. Všetko je o viere, o vzťahu k Bohu. Všetko je o vďake. Amen.

Texty: Ámos 5:6–7, 10–15; Židom 4:12–16; Marek 10:17–31
Piesne: 192; 554; 228; 535; A:62