Kázňový text: Izaiáš 43:19a

Čo máte nové? OK, všetci máme nový rok. Ale to je všetko, čo máme nové? Iste máme nové mnohé veci a udalosti. Veď len nedávno boli Vianoce a každý dostal kopu nových vecí. Niekto má nové udalosti v rodine. Všetci máme kopu nových vecí. Je to dobre alebo zle?

Nedávno som dostal od jedného priateľa email. Pripravuje si nejakú štúdiu o vzťahu cirkvi a kultúry na tohoročnú synodu, a tak si robil taký malý emailový prieskum. V ňom položil otázku, či je zmena pre cirkev dobrá alebo zlá. Otázka ma zarazila. Prinútila ma aj v rušnom vianočnom čase zamyslieť sa. Uvedomil som si, že zmena je podstatou cirkvi. Poviete si: To je hlúposť. Veď cirkev je práve miestom, kde sa veci nemenia. Miestom, kde sa veci dejú rovnako po mnoho rokov. A ak sa nejaká zmena udeje, tak v cirkvi väčšinou nie je vítaná s nadšením. Napr. taký spevník, či bohoslužobné poriadky, čítanie textov, nový spôsob fungovania presbyterstva, mládežnícke bohoslužby, atď. Mohli by sme tu byť do večera.

Napriek tomu som presvedčený, že zmena je podstatou cirkvi. Som o tom presvedčený z troch dôvodov: Po prvé, pokánie (metanoia), znovuzrodenie je podstatou kresťanskej zvesti. No a povedzte mi, či existuje hlbšia, fundamentálnejšia zmena, ako to, keď sa z neveriaceho človeka stane človek veriaci. To nie je človek po generálnej oprave. To je nový človek – povedané slovami apoštola Pavla – nové stvorenie. Pán Boh neopravuje starého človeka. Starého – hriešneho človeka usmrcuje. A ak človek vierou príjme krst, k životu povstáva nový človek. Teda, pokánie je zmenou, a ide o centrálnu zvesť cirkvi. Rovnako, ako šlo o centrálnu zvesť Jána Krstiteľa a Pána Ježiša: Pokánie čiňte a verte v evanjelium, lebo sa priblížilo Božie kráľovstvo.

Po druhé, ak človek uverí, ak je z neho nové stvorenie, Boží Duch takého človeka vedie po Božích cestách. Cvičí ho v pobožnosti, zdokonaľuje prostredníctvom Božieho slova, sviatostí a spoločenstva. Toto neustále zdokonaľovanie, tento rast vo viere, či duchovné dospievanie – jednoducho, nazvime to akokoľvek, jedným slovom ide o posvätenie. Posvätenie – duchovný rast, rast vo viere je teda zmenou. Veriaci človek sa mení, zlepšuje, zdokonaľuje, dospieva. Ak takto rastú a dospievajú aj ďalší ľudia v spoločenstve cirkevného zboru, ten sa mení. Rast je zmena. A Pán Boh nás predsa posväcuje a teda mení. Posvätenie je ďalšou kľúčovou zvesťou cirkvi. Posvätenie je zmenou.

No a nakoniec, po tretie, protestantské cirkvi hovoria, že cirkev je „semper reformanda“, teda neustále sa reformujúca. Reformácia bola zmenou. Ak „semper reformanda“ – neustála reformácia cirkvi nie je len prázdnym heslom, frázou, potom tvrdíme, že aj naša cirkev je neustále sa meniacou cirkvou.

Zmeny, o ktorých sme práve hovorili, sú dobrými zmenami. Sú to naozaj zmeny, ktoré pôsobí trojjediný Boh. On tvorí všetko nové. Tlačí sa to von. Raší to.

Každá zmena však so sebou prináša určitý, niekedy veľmi náročný a ťažký zápas. U nás počas Vianoc nebol na telku čas. No pozrel som si film o Mojžišovi – Desať Božích prikázaní. Spracovanie ma veľmi zaujalo. Mojžiš tam bol zobrazený ako človek, ktorý to Božie vyvolenie niesol veľmi ťažko, lebo sa musel mnohého vzdať. Vzdal sa ľudí a vecí, ktoré mu boli blízke. Neustále sa musel mať na pozore pred vlastnými. Bol síce rodeným Židom, ale vyrastal ako Egypťan. Potom musel ujsť z Egypta. A stal sa z neho vlastne človek, ktorý nepatril nikam. Pre Židov bol zradca, lebo vyrastal ako Egypťan a pre Egypťanov bol zradca, lebo sa zastával židovských otrokov. Mal neuveriteľne náročný život. A nakoniec ani sám nevošiel do zasľúbenej zeme. On, Bohom vyvolený človek. Veľký vodca, skrze ktorého dal Boh ľudstvu svoje prikázania. Previedol svoj ľud púšťou – to bolo to najhoršie, čo sa mu mohlo ujsť. A priviedol národ pred bránu zasľúbenej zeme. Učil ľud, ktorý bol 400 rokov v otroctve žiť a myslieť ako slobodný národ. Takmer nereálna úloha.

Aj nám to bude trvať, mnohí tvrdia – a ja s nimi súhlasím, že celých 40 rokov, kým sa po rokoch komunizmu naučíme myslieť a žiť ako slobodní ľudia, ktorí slobodu nebudú zneužívať na svojvôľu, ale budú sa správať zodpovedne.

Bratia, sestry! Hospodin nás uisťuje, že On tvorí nové veci. Už rašia. Tvorí nové veci s nami, s našimi rodinami, s našim cirkevným zborom, cirkvou. On neopravuje staré. On tvorí nové. Dovoľme v tomto roku Bohu pracovať na nás. Pretvárať nás na svoj obraz, na ktorý nás stvoril. Amen.