1. po Zjavení 2007
Kázňový text: Lukáš 13:6–9
Drahí bratia a sestry,
je prvá nedeľa po zjavení a my by sme už v podstate mali byť rozbehnutý v novom roku. Možno niekto mal ešte dovolenku aby ten novoročný zhon nemusel v práci prežívať. Je pred nami rok nový. V plnej kráse i očakávaní. Keď si podlá podobenstva, ktoré hovorí Pán Ježiš predstavíme figovník uprostred záhrady, či sadu, tak sme aj my každý jednotlivo ako stromy vo vinici, teda ako jednotlivci v cirkvi – spoločenstve.
V tých časoch to bolo starozmluvné spoločenstvo a keď Boh u svojho ľudu hľadal poslušnosť, tak Mu odpovedali vzdorom, keď ich volal ku pokániu, tak sa utešovali samospravodlivosťou. Poslal Svojho Syna a vieme, že pre Neho nebolo miesta v hostinci. To bol obraz cirkvi, do ktorej Boh poslal Pána Ježiša Krista.
Teraz si cez tento obraz skúsme zaostriť pohľad na našu cirkev, na náš zbor, na svoje rodiny, na seba samých. Ako to vidíme? A – dôležitejšia otázka – ako nás vidí BOH?! Nie sme cirkev a v cirkvi len preto, lebo ona tu bola a my sme sa v nej narodili a sme spokojní s jej spôsobmi a tak v nej trváme? To bola a je milosť, že máme kresťanských rodičov, ktorí nás zaštepili do cirkvi krstom a dostalo sa nám všetkého čo nám cirkev z milosti ponúkala. Ale nemáme byť len do počtu. Nemáme byť stromom plným lístia a nijakého ovocia. Naopak: „stromom, čo na čas dáva ovocie a všetko čo robí sa vydarí." (Žalm 1:3) Rozhliadajúc sa po sade – cirkvi – koľko figovníkov podobným Z podobenstva nájdeme. Ajhľa, už tri roky prichádzam a hľadám ovocie na tomto figovníku, a nič nenachádzam, vytni ho! Načo aj tú zem kazí! Tri roky chodil Pán vinice a čakal, že sa dočká nejakého ovocia. Ako čítame, tak sa nedočkal. To je čas milosti, zhovievavosti. Ten čas môže byť aj 10, či 20 rokov, alebo aj celý život. Nevieme, aký čas nám Pán bude zhovievať, alebo aký čas nám Pán zhovievať. Čaká! Mali by sme prinášať ovocie, ktoré je sladké ako figy. Čo je sladšie nad živú vieru, lásku, nádej?
A namiesto toho často trpčiaky. Podoba trpčiakov v ovocí života kresťana je aj ohováranie, podozrievavosť, klebetnosť a to aj v cirkvi.
Sme na začiatku nového roku, drahí bratia a sestry a tak nám dnes znie hlasno Evanjelium Pána Ježiša Krista volajúc nás ku pokániu. Ten vinohradník, hovorí Pánovi – Pane, ponechaj ho ešte za rok, až ho okopem a pohnojím, 9 či by azda potom nepriniesol ovocie, alebo povedané dnešným slovom, ešte mu zvestujem Evanjelium, azda ho osloví, a potom uvidíme, či sa nebude kajať, aby si zachránil život. Ešte dopraj času aby bolo jeho srdce orosené Tvojou dobrotou a zmení sa. Ešte zúrodní jeho život práca v CZ a osloví ho niečo a zmení sa. Pane ešte sa môže veľa vecí pomeniť aj v spoločnosti a azda potom sa aj tento figovník tento hriešnik zmení. Pane, ponechaj ho ešte za rok, až ho okopem a pohnojím, či by azda potom nepriniesol ovocie. Či neprinesie ovocie pokánia. No po týchto slovách prosiacich za figovník už znejú len slová, ktoré vyriekol vinohradník ak Pán opäť nenájde ani po roku na strome žiadneho ovocia: Ak nie, vytneš ho. Z podobenstva nie je zrejme či ten figovník bol vyťatý, alebo nechaný. Predpokladáme milosť. Milosť, ktorej sa aj nám dostáva počas života. Skrze Ježiša Krista, ktorý prišiel na svet, aby spasil hriešnikov.
Je tu nový rok, nová príležitosť, nemali by sme ju nechať bez povšimnutia, ale ju využiť, aby sme nepremárnili čas milosti, zhovievavosti. Kajať sa a vykročiť v novote života vedení, posvätení Duchom Svätým. Nenechajme sa vyťať, lebo veď dobre poznáme slovo Písma: „je hrozné upadnúť do rúk živého Boha" Žid 10,31.
Už roky nám Boh zhovieva a pri nás tým čo dozrieva? Ešte jeden z lásky svitne. Bez zmien k dobru – sám nás vytne. Amen.
Ing. Ján Brozman – zborový dozorca
