Zelený štvrtok 2007

Kázňový text: 1. Kráľovská 19:1–7

Milé sestry, milí bratia. Posledný výkrik. Tak by sa dal nazvať text, ktorý sme si spoločne teraz vypočuli. Eliáš, ktorý volá k Hospodinu v hodine svojej životnej krízy. Dosť, už teraz Hospodine, vezmi si môj život, lebo nie som lepší ako moji otcovia. Eliáš volajúci k svojmu Bohu v čase, kedy prežíval strach o svoj život. Potom ako sa kráľovná Izábel nahnevala na neho, že je zodpovedný za smrť všetkých jej falošných prorokov, keď ich dal pozabíjať zato, že slúžili falošnému bohu BAALOVI.

Za svoj čin teraz musí Eliáš zomrieť. Ešte stále mu znejú slová kráľovnej, ktorá hovorí: „Nech mi hocičo urobia bohovia a nech čokoľvek ešte pridajú, ak zajtra o takomto čase neučiním tvoj život podobným životu hociktorého z nich. Preto Eliáš naľakaný a zhrozený uteká, aby si zachránil svoj život. Necháva svojho sluhu a odchádza na púšť, aby volal k svojmu, skutočne živému Bohu. Dosť, už teraz, Hospodine, vezmi si môj život.

Bratia a sestry, ako často sme v podobných situáciach ako tento Eliáš. Dostávame sa do hraničných situácií, z ktorých nevidíme úniku. Sme neschopní hľadať cestu von, a radšej rezignujeme. Dosť, už dosť, volá pacient, ležiaci v nemocnici zomierajúci na ťažkú chorobu. Dosť, už dosť, volajú jeho blízky prizerajúci sa na jeho utrpenie. Dosť už dosť volajú pozostalí a prosia Hospodina , aby si ich vzal k ich milovaným. Dosť, už dosť hovoria rodičia nad správaním svojich detí. Dosť už dosť volajú študenti zmorení skúškami a povinnosťami v škole, dosť už dosť hovoria duchovní pastieri nad duchovným stavom vo svojich cirkevných zboroch. Ako často voláme k Pánovi, len keď cítime nedostatok. Keď niečo potrebujeme, a sme bezradní…. Vtedy voláme na Pána. Vtedy voláme „Vyslyš ma Bože mojej spravodlivosti, Ty si mi uľavoval v tiesni – zmiluj sa nado mnou a počuj moju modlitbu. V ťažkých časoch sme schopní sa Bohu zaprisahať, že pôjdeme po jeho ceste. Že Ho nevypustíme zo svojho života. A keď sa to zlepší, akosi zabudneme na sľuby, ktoré sme mu dali. Takí sme my ľudia. Naplnení hriechom, ktorého ovocím je náš vlastný egoizmus. Keď je nám dobre, uši máme akosi zapchaté pre Božie slovo a keď prichádzajú prvé problémy zrazu Boh v našom živote začína zohrávať dôležitú úlohu.

V jednom príbehu sa hovorí, že bol raz človek, ktorý vlastnil zaujímavý kameň. Tento kameň sa volal dosť. Človek ho nosil stále so sebou vo svojom vrecku. Či sa mal dobre, alebo prechádzal ťažším obdobím svojho života, kameň, ktorý mal stále so sebou mu pripomínal, že má stále všetkého dosť hoci sa mu to na prvý pohľad vôbec tak nemusí javiť.

A presne tak, milí bratia a milé sestry je to aj s nami. Mrmleme, nariekame a predsa nosíme ten kameň aj my so sebou. Je to tvrdý a pevný kameň, ktorý nás stále sprevádza. Je to Božia milosť, ktorá nás upomína nato, že máme všetkého dosť. Dosť máme na Božej milosti. Tá sa dokázala v diele Pána Ježiša Krista. V Jeho kríži. Tak ako o ňom krásne vyznáva prorok Izaiáš: „Ale On niesol naše nemoci, vzal na seba naše bolesti, My sme sa nazdali, že je zasiahnutý, Bohom bitý a strápený. Ale on bol prebodnutý pre naše priestupky, zmučený pre naše neprávosti.

Všetky naše problémy, všetky naše starosti vložme na Kristove plecia. On je ten, ktorý sníma hriechy sveta a stiera slzy z našich očí. Boh je pri nás blízko hoci nám sa to na prvý pohľad vôbec nemusí zdať. On nás nesie v časoch, keď skutočne nevládzeme. V Ježišovi Kristovi nám dal príklad a ukázal nám ako mu na nás záleží.

Ani Eliáš neostal opustený. Potom ako smutný, zronený, prosiaci Hospodina o pomoc, zaspal, Hospodin ho neopúšťa, ale koná a prihovára sa mu. Vstaň a jedz. Hovorí anjel Eliášovi. Pri hlave Eliáš nachádza upečený posúch a krčah vody. Tak je to aj s nami. Milí bratia a milé sestry. Aj nás Pán nasycuje a hasí náš smäd. On nás nenecháva hladných a len tak napospas. Prichádza ku každému jednému z nás a otvára mu svoju náruč, plnú Božích darov. Aj dnes to chce znovu urobiť. Chce to urobiť viditeľne a sviatostným spôsobom. Vo svojej svätej večeri, ktorá je pripravená pre každého z nás. Vstaň a jedz. To je dnes adresované nám milí bratia a milé sestry. Dnes nás sám Kristus – Boží Syn volá k spoločenstvu, pri Jeho svätom stole. Dnes nás chce Boh vyslobodiť z moci poviazanosti hriechu, ktorý je naším denným spoločníkom. Volá nás ako svojich učeníkov a chce s nami stolovať za jedným stolom. Chce nás nasycovať nielen telesne tak ako nasýtil Eliáša vtedy na púšti, On chce aby pokrm, ktorý On dáva bol pokrmom nového života. Života, ktorý pôjde po novej ceste. Nie širokej, ale úzkej, nie vydláždenej, ale kamenistej. Jej cieľom nebude široká brána, ale bude to malá tesná bránička. Preto pozor, aký prístup volíme my dnes pred Božou tvárou.

Či je to prístup úprimne kajúceho sa hriešnika, alebo je to prístup človeka, ktorý si ide splniť svoju kresťanskú povinnosť pred Veľkonočnými sviatkami. Apoštol Pavel na adresu týchto ľudí hovorí: „Kto nehodne je a pije odsúdenie si je a pije. Táto milosť, hoci je veľká nie je nevyčerpateľná. Preto nezneužívajme ju ale využime ju vo svoj prospech. V prospech svojej spásy. Anjel keď nasycoval Eliáša povedal mu „Jedz a Pi, lebo máš priďalekú cestu pred sebou. A on sa najedol a napil, aby mohol putovať po ceste, ktorú mal pred sebou. Aj my sa dnes najedzme a napime. Pretože aj my putujeme cestou. Tá cesta sa volá náš život. Posilnení a naplnení Božím slovom potom môžeme vykročiť aj na skutočnú púšť. Kde utočí diabol. Ale tam sa už nemusíme báť. Lebo Kristus je s nami. Amen.

Tomáš German