1. slávnosť svätodušná 2007
Kázňový text: 4.Mojžišova 11:11–12, 14–17, 24–25
Svätodušné sviatky sú tak trochu zaznávané. Neoslavujeme ich s takou pompou ako Vianoce, či Veľkú noc. Akoby sme osobe Svätého Ducha nevenovali rovnakú pozornosť, ako Bohu Otcovi, či Synovi.
Myslím, že z časti je tento stav pochopiteľný. Svätý Duch ukazuje na Krista. Hoci je Svätý Duch rovný s ďalšími dvoma osobami Trojice, predsa má veľmi špecifické poslanie a úlohy. Jeho úlohou je priviesť človeka ku Kristovi a ďalej ho viesť cestou posvätenia – čiže rastu vo viere, v zdokonaľovaní sa, v dospievaní vo viere.
Tak to vyznávame aj v Lutherovom vysvetlení 3. článku Viery všeobecnej kresťanskej, ako si to pamätáme z konfirmačnej prípravy. Otvorte si spevníky na strane 687 spolu si prečítajme a pripomeňme toto Lutherovo vysvetlenie: Verím, že ja zo svojho vlastného rozumu a zo svojej sily nemôžem v Ježiša Krista, môjho Pána, veriť ani k Nemu prísť, ale že ma Duch svätý evanjeliom povolal, svojimi darmi osvietil, v pravej viere posvätil a zachoval; tak ako i celú cirkev kresťanskú tu na zemi povoláva, zhromažďuje, osvecuje, posväcuje a pri Ježišovi Kristovi v jedinej pravej viere zachováva. V tejto cirkvi mne i všetkým veriacim každého dňa všetky hriechy odpúšťa a v deň súdny mňa i všetkých mŕtvych vzkriesi a dá život večný mne i všetkým v Krista veriacim. To je iste verná pravda! (ES, 687–688).
Čiže, špecifickou úlohou Svätého Ducha je privádzať ľudí ku Kristovi. Ukazovať na Krista, nie na seba. Svätý Duch je v úzadí, Kristus je v popredí. Kristus je Spasiteľ, Záchranca, a Svätý Duch je ten, kto nám tohto Záchrancu ukazuje a vedie nás k Nemu. Svätý Duch ukazuje na Krista.
Pre nás je Svätý Duch spojený zvlášť s udalosťami po Letniciach, po zoslaní – vyliatí Svätého Ducha v plnosti. No On samozrejme pôsobil už od počiatku. Boh Otec však Svätého Ducha dával len vybraným ľuďom. Akoby dával len kvapky Ducha – a na Letnice Ho „vylial“. Svätý Duch ukazuje na Krista.
Jedným z ľudí, ktorému Pán Boh dal Svätého Ducha, bol Mojžiš. Mojžiš je veľmi zaujímavou postavou. Ako som už avizoval, v potrojičných nedeliach budeme hovoriť o rôznych biblických postavách. Ku osobe Mojžiša sa teda ešte dostaneme.
Aj veriaci prežívajú hlboké krízy. To hádam nemusím vysvetľovať. Určite viete, čo to znamená, keď je človek na konci so silami. Keď už proste nemôže ďalej. Keď už nevidí žiadne východisko. Keď už nevidí to povestné „svetlo na konci tunela“.
Tu sme svedkami, ako veľký Boží vodca prežíva hlbokú krízu. Tak hlbokú, že prosí Boha: „Ak takto nakladáš so mnou, tak ma celkom zabi, ak som našiel milosť v Tvojich očiach, nech nevidím svoje nešťastie“ (v. 15).
Podobnú krízu prežívali aj ďalší Boží mužovia – Eliáš: „Dosť už; teraz, Hospodine, vezmi si môj život, lebo nie som lepší ako moji otcovia“ (1Kr 19:4). Aj prorok Jonáš si žiadal umrieť: „A teraz, Hospodine, vezmi môj život, lebo mi je lepšie zomrieť ako žiť“ (Jon 4:3). Aj veriaci prežívajú hlboké krízy.
Tu je kríza dôsledkom toho, že nech sa Mojžiš akokoľvek snažil, ľudia nemali dostatok dôvery v Boha. Nevera ľudu bola tiež príčinou Eliášovej krízy.
Teraz je obdobie maturít, na vysokých školách začína skúškové obdobie. V živote viery je to ako v škole. Pán Boh nás učí rôznym veciam a potom na nás zošle skúšku. Na tej skúške máme ukázať, čo sme sa naučili z toho života viery.
Zdá sa, že Izraelci boli zlými žiakmi. Znovu a znovu boli svedkami Božej moci, svedkami toho, že Pán Boh sa o nich postaral aj v reálne bezvýchodiskovej situácii. No vždy znova a znova zlyhávali vo viere. Pritom viera bolo to jediné, čo od nich Boh chcel.
Mojžiš bol na konci so silami. Toľké roky vysvetľovania, vedenia, dokazovania – a stále nič – len samé sťažovanie, nariekanie, malomyseľnosť.
Svätý Duch buduje spoločenstvo a posilňuje nás vo viere. Vidíme, že už od pradávna Pán Boh rieši veci prostredníctvom spoločenstva. Nedáva Mojžišovi viac moci, viac sily, viac dobrej nálady – dáva mu ľudí. Dáva mu spoločenstvo. Dáva mu spolupracovníkov.
Mnoho ľudí si myslí, že spoločenstvo cirkvi nie je dôležité. Že môžu byť kresťanmi aj mimo cirkvi. No vidíme, že naozaj platí to, čo hovorí Luther: „…tak ako i celú cirkev kresťanskú tu na zemi povoláva, zhromažďuje, osvecuje, posväcuje a pri Ježišovi Kristovi v jedinej pravej viere zachováva. V tejto cirkvi mne i všetkým veriacim každého dňa všetky hriechy odpúšťa a v deň súdny mňa i všetkých mŕtvych vzkriesi a dá život večný mne i všetkým v Krista veriacim.“ Všetko sa to deje v cirkvi, v spoločenstve, uprostred skupiny veriacich ľudí. Svätý Duch buduje spoločenstvo a posilňuje nás vo viere.
Dnešný sviatok je rovnako dôležitý, ako iné sviatky. Ba je aj veľmi aktuálny. Problémov má každý viac než dosť. Boh nás problémov nezbavuje. Ale dáva nám Svätého Ducha, ktorý buduje spoločenstvo bratov a sestier, aby nás podržali, pomohli nám. Boh nám dáva svätého Ducha, aby nás posilňoval vo viere – aby neustále dvíhal naše oči ku Kristovi.
Poslaním Svätého Ducha je ukazovať na Krista. Z vlastnej skúsenosti vieme, že aj veriaci prežívajú krízy. No Svätý Duch buduje spoločenstvo a posilňuje nás vo viere. Amen.
Texty: Žalm 104:24–35; Ján 14:8–17
Piesne: 165; 167; 173; 170; 181; A: 43, 44
