6. po Trojici 2007
Kázňový text: 1. Mojžišova 6:5–22
Mnoho ľudí považuje príbeh o potope za legendu, rozprávku. Našou úlohou dnes nie je dokazovať, či potopa naozaj bola alebo nie. My sa pozrieme na životný príbeh Noácha – staviteľa korábu.
Predsa však je zaujímavé, že príbeh o potope nemajú len Židia, ale aj ďalšie národy blízkeho východu (Epos o Gilgamešovi). Na základe tejto, ale aj ďalších skutočností sa viacerí odborníci domnievajú, že naozaj v minulosti musela svet postihnúť katastrofa vo forme potopy veľkých rozmerov.
Mnohí si predstavujú koráb ako nejakú väčšiu loďku. A tak vznikajú rôzne úsmevné ilustrácie. No podľa prepočtov mala archa dĺžku 133 m, šírku 22m a výšku 13m. Pre porovnanie, futbalové ihrisko má rozmery 105×68m.
Od Noácha sa môžeme veľa naučiť. Pozrime sa však na pár najdôležitejších vecí:
Aj uprostred Božieho súdu je milosť. Zlo sa rozširovalo, Boh oľutoval, že stvoril človeka. Biblia doslova hovorí, že Ho „zabolelo srdce“. Keď Hospodin stvoril svet, všetko bolo dobré, dokonalé. Človek zhrešil, tým pustil skazu do svojho života. Vedci hovoria o evolúcii v prírode. Evolúcia je zdokonaľovanie – postupný vývoj od nedokonalého ku dokonalému. Jeden môj profesor však poznamenal, že Biblia hovorí o devolúcii – teda o postupnom úpadku, deštrukcii sveta. Svet, ktorý bol dobrý a dokonalý, je teraz postupne ničený šíriacim sa hriechom a zlom. O tejto devolúcii – postupnej deštrukcii, hovorí aj ľudský vek. Ak si dobre pamätáte, tak sme hovorili, že Enoch sa dožil 365 rokov, jeho syn Matuzalem dokonca 969 rokov, Noách 950 rokov. No po potope Boh určil ľudský vek na 120 rokov (6:3) a žalmista hovorí, že človek žije 70, pri dobrej sile 80 rokov (Žalm 90:10).
Boh si povedal, že sa nebude nečinne prizerať tomu, ako sa zlo rozširuje a rozhodol sa zakročiť. Tu si však musíme uvedomiť dôležitú vec – kto zahynul? Zachránených bolo len 8 ľudí! Všetci ostatní zahynuli. Ak sa teda dnes pýtame, prečo Boh nezakročí, ako sa môže dívať na všetko zlo vo svete, spomeňme si na príbeh potopy a uvedomme si vážnosť tejto otázky. Spomeňme si na slová apoštola Pavla: Všetci totiž zhrešili a nemajú slávy Božej (Rím 3:23); a že odmena (mzda) za hriech je smrť (Rím 6:23). Ak by teda Boh začal súdiť tento svet, ako by dopadli mnohí ľudia okolo nás, naši blížni, možno my sami?
Samozrejme, my vieme, že na jednej strane „odmena za hriech je smrť“. No my tiež poznáme aj pokračovanie: „…. ale Božím darom milosti je večný život v Kristovi Ježišovi, Pánovi našom“ (Rím 6:23). Uprostred Božieho súdu je milosť. A my sme svedkami tejto skutočnosti aj pri Noáchovi. On nachádza milosť v Božích očiach a Hospodin osobne pripravuje plán záchrany pre Noácha a jeho rodinu. Boh pripravil plán záchrany aj pre nás – je ním Pán Ježiš Kristus.
Pozerajme s nádejou za horizont. Vo Včielke Maji trúdik Vilko ohuroval okolie múdrymi včelími prísloviami. Jedno múdre včelie príslovie hovorí: Lepší vrabec v hrsti, ako holub na streche. A iné zas: Bližšia košeľa, ako kabát. Kedysi ľudia na vytúžené veci čakali – najprv šetrili, potom si dopriali vytúženú vec. Dnes sa nečaká, ani nešetrí. Dnes si človek najprv naplní svoje túžby a potom žije na dlh. Proklamuje sa život pre túto chvíľu. No Písmo dvíha naše oči, aby sme sa pozreli do budúcnosti, za horizont.
Noe nežil pre moment. On sa s nádejou pozeral za horizont. Ľuďom tej doby, ktorí žili pre danú chvíľu, musel pripadať ako blázon. Písmo totiž svedčí o tom, že Noe nie len staval koráb, ale aj hovoril o blížiacom sa Božom súde. No nikto ho nebral vážne.
V týždni prebehla médiami správa, že spokojnosť občanov SR so svojím životom neustále rastie. To je výborná vec, lebo Slováci sme asi rodení frfloši. No treba si dať pozor a nezamieňať si spokojnosť s uspokojenosťou. Spokojnosť znamená v pokoji ísť v ústrety budúcnosti. Uspokojenosť znamená, že o budúcnosť sa nestarám. Hlavne, že mi je dobre tu a teraz. Uspokojenosť je nebezpečná, vedie ku pasivite, neprináša vnútorný rast.
Zodvihnime hlavy a pozerajme s nádejou za horizont. Nejde len o to, čo bude s nami dnes. Ide aj o to, čo bude s nami „potom“. Nemusíme sa báť zajtrajška. Sme v Božích rukách. Aj pre nás je pripravený Boží plán záchrany – koráb, ktorý nás bezpečne prevedie cez hrôzy Božieho súdu. Tým korábom je Pán Ježiš Kristus.
Urobme všetko tak, ako nám hovorí Boh. Predstavte si Noáchovu situáciu. Pomer síl bol 8 ľudí proti zvyšku sveta! Celý svet si žil po svojom, a on s rodinou stavali na Boží pokyn obrovskú loď. Je zaujímavé, že v tomto príbehu je 2× priamo povedané: Noách urobil všetko tak, ako mu prikázal Boh (6:22; 7:5). Ale aj nepriamo nám tento príbeh jasne ukazuje, že Noách konal podľa Božích pokynov. Dokonca ani po 371 dňoch, keď bol aj s rodinou zatvorený na lodi s rôznymi zvieratami, nevyšiel z korábu skôr, než dostal pokyn od Boha. Bol netrpezlivý, chcel vedieť, aká je situácia – vypustil krkavca aj holubicu. No nevyšiel, kým nedostal pokyn.
Urobme všetko tak, ako hovorí Boh. Ak poznáme Jeho vôľu, nemali by sme okolo toho moc diskutovať, nemali by sme hľadať výhovorky a spôsoby, ako sa vyhnúť a vykrútiť spod Božej vôle. Naopak, skôr by sme mali hľadať spôsoby, ako Božiu vôľu čo najlepšie naplniť. Tak, ako Noách.
Uprostred Božieho súdu je milosť, preto pozerajme s nádejou za horizont a dajme si poradiť – urobme všetko tak, ako hovorí Boh.
Mimochodom, pamätajme na to, že archu stavali amatéri a Titanic profesionáli. Amen.
Ku kázni si môžete stiahnuť PowerPointovú prezentáciu vo formáte .pdf:
Texty: 5. Mojžišova 30:9–14; Kolosenským 1:1–14; Lukáš 10:25–37
Piesne: 188; 493; 198; 260; A:60
