Pamiatka reformácie 2007

Kázňový text: Iz 62,6–7

V časoch, keď boli napísané tieto slová, boli strážcovia mesta veľmi dobre známi. Dnes by musel prorok hovoriť o mestskej polícii alebo o riadnej polícii, lebo táto v dnešnej dobe v podstate plní funkciu, ktorú mali na starosti v tej dobe strážcovia mesta.

Každé väčšie mesto vtedy muselo veľa investovať do bezpečnosti a jediný spôsob, ktorý vtedy poznali, bol mesto opevniť hradbami, aby nejaké cudzie vojská, ktoré išli okolo, mesto nevyrabovali. Pomimo toho na hradbách vždy strážili strážcovia, ktorí dávali pozor, či mesto niekto neohrozuje. Bola to práca cez deň i cez noc. Najdôležitejšie bolo byť vždy v strehu, lebo ak zadriemal strážca, ohrozil život svoj i životy ľudí celého mesta.

Dnes presne takúto funkciu plní polícia, mestská polícia, kamerové systémy a neviem, čo všetko ešte. Strážca je na to, aby strážil, aby dával pozor. Prorok Izaiáš použil vo svojich slovách k izraelskému ľudu práve takýto obraz. Hovoril o strážcoch, ktorí majú strážiť čistotu viery Božieho ľudu, o strážcoch, ktorí majú bdieť nad tým, aby sa celý národ nevzdialil od živého Boha.

Mali to byť duchovní strážcovia, ktorí mali nocou i dňom bdieť a nedať pokoj ani samotnému Hospodinovi – pokiaľ neupevní Jeruzalem a teda celý Izraelský národ.

My si dnes pripomíname pamiatku reformácie, teda udalosť, keď takíto strážcovia Božieho ľudu začali na hradbách cirkvi kričať: POZOR!!!!! Vzdialili sme sa Hospodinu, vzdialili sme sa živej viere.

Či už to bol Martin Luther, Filip Melanchton, pred nimi Ján Hus, ale aj mnohí ďalší – kľudne o nich môžeme hovoriť, že to boli strážcovia na hradbách cirkvi, ktorí začali kričať, – je tu veľké nebezpečenstvo, veľká hrozba bludov, povier a tradícií, ktorá sa dostala do cirkvi a zakryla pravdu Božieho slova.

Dodnes sa k tejto reformácii z roku 1517 vraciame, ako k veľkej udalosti, ktorá veľmi ovplyvnila a poznačila všetky kresťanské cirkvi. Ale v podstate to nebolo nič nové a ani nič prevratné čo s Martinom Lutherom prišlo. Už prorok Izaiáš v našom texte hovoril o tom, že Boží ľud potrebuje strážcov, ktorí budú neprestajne bdieť a strážiť cirkev, jej učenie, vierouku a jej poslanie vo svete.

Mať takýchto ľudí je doslovná nutnosť, ktorá z Božieho slova vyplýva. Cirkev takýchto ľudí potrebuje vždy, v každom čase a za každých okolností. A toto je možno jedna z chýb, ktorú v našej cirkvi robíme.

Vraciame sa k Lutherovi, ktorý určite takým strážcom cirkvi Kristovej bol. Ale pravda je taká, že on strážil cirkev v 16. storočí. Vtedy žil a vtedy niesol zodpovednosť za cirkev Kristovu. Ale dnes tu nie je.

Dnes Luther nežije, to znamená, že nenesie ako strážca zodpovednosť za to, kde naša cirkev je a čo všetko sa v nej deje. Dnes sme tu my a my a na našich pleciach je ťarcha zodpovednosti za to, ako naša cirkev žije a funguje, alebo nežije a nefunguje. Uvedomujem si, že som to povedal veľmi hrubo a priamo, ale ono to v skutočnosti takto je. Nedá sa žiť na minulosti, aj keď sa z nej môžeme veľa naučiť, vždy ostane iba minulosťou.

Martin Luther dnes neustráži čistotu učenia našej cirkvi, nevyrieši rozbroje a zvady, ktoré v nej sú, ani nezasiahne do problémov a starostí, ktoré máme v našich cirkevných zboroch. Na toto ste tu vy bratia a sestry a ja.

• Máte pocit, že to znie veľmi veľkolepo?
• Ja, bežný cirkevník z Obišovského zboru, nesiem zodpovednosť za našu cirkev, za jej učenie, za všetko čo sa v nej deje?
• Na to sú predsa ľudia, ktorí sú postavení niekde vyššie ako ja, NIE?

Pán Boh hovorí: na tvoje hradby som ustanovil strážcov.

To znamená, že to nikdy nie je iba jeden človek. Také mesto ako Jeruzalem strážilo v noci na hradbách podstatne viac ľudí. Bolo potrebné sledovať veľké množstvo priestoru okolo mesta, lebo bolo rozsiahle. To znamená, že každý mal niečo iné pridelené a za to bol zodpovedný. Apoštol Pavel v jednom liste hovorí, že v cirkvi je podelená pôsobnosť a že každý je zodpovedný za niečo iné. V podstate je každý jeden človek strážcom v niečom inom a niekoho iného. Má svoje pole pôsobnosti a svoje pole práce. Farár, dozorca, presbyteri sú strážcami na hradbách cirkevného zboru, ale cirkevný zbor, to nie je iba zabezpečenie bohoslužieb, zabezpečenie financií na prevádzku fary, to sú aj ľudia v cirkvi, ich životy, ktoré je treba strážiť.

Rodičia, starí rodičia, či vás Pán Boh nepostavil vo vašej rodine a neurčil vám úlohu strážcov?

Náš syn Tomáš chodí do Kysaku do školy. Mám strach z toho, že by mal ísť zo školy pešo domov. Autá tu chodia dosť rýchlo a tam nie je v niektorých častiach chodník a ja viem, že on niekedy nedáva pozor. Zatiaľ ho preto vozím autom. Je to moje dieťa – cítim za neho zodpovednosť, strážim tak jeho život a jeho bezpečnosť.

Lenže to nie je všetko, za čo sme zodpovední. To nie je iba nejaká materiálna a zdravotná zodpovednosť. My predsa nesieme aj zodpovednosť za duchovný život a duchovný rast našich deti a nie len detí, ale celých našich rodín. Vás ustanovil Pán Boh za strážcov, duchovných strážcov vašich blízkych. To nie je len dávaj na seba pozor, aby ťa nezrazilo auto a máš dosť peňazí na vlak a na električku a kúp si potom niečo na obed, aby si nebol celý deň hladný. ALE AJ:

• Prečítal si si už dnes niečo z Biblie?
• Pomodlil si sa ráno, keď si vstal?
• Keď ideš jesť, tak si zlož ruky a nezabudni sa poďakovať!
• A v sobotu je mládež, máš tam ísť, lebo toto je pre teba lepšia partia, ako spolužiaci niekde v škole.
• Hľadaj si kamarátov medzi veriacimi ľuďmi!
• Neber Božie meno nadarmo a dnes je sviatočný deň, takže žiadna robota.

Toto znamená byť Božím strážcom. A to sa netýka len našich detí. Veľakrát by bolo potrebné upozorniť v našich rodinách i starších, otcov i matky, starých otcov i staré matky, ktorí pozabudli na to, kde je ich miesto. A možno si ani nevšimli, ako veľmi sa vzdialili Bohu. Lebo už nemajú čas ani prísť do spoločenstva, Bibliu v ruke už nedržali roky a už aj zabudli, ako sa skladajú ruky k modlitbe.

• Koľko takých evanjelických rodín okolo seba máme?
• A kde sú tí strážcovia, ktorých ustanovil Boh, aby kričali, že sa títo ľudia vzďaľujú od Pána Boha a že to bude pre nich veľké nešťastie?

Stačí, aby sme prešli svojimi rodinami a nájdeme tam veľa takých, ktorých sme neustrážili, pretože sme nekričali vtedy, keď sa blížilo nebezpečenstvo, ktoré zabilo ich vieru v Boha.

Dnešný deň reformácie nám Božie slovo pripomína našu zodpovednosť, našu úlohu v cirkvi. Luther bol strážcom hradieb cirkvi vo svojej dobe – on svoju povinnosť splnil, ale ja sa seba aj vás, bratia a sestry, pýtam: My splníme tu svoju?

• Ako strážime tú svoju rodinu, tých svojich blízkych?
• Neprispali sme trošku na tých hradbách viery a diabol nám za ten čas už mnohých z cirkvi Kristovej ukradol?

AMEN

Piesne: 274, 281, 288
Texty: Ž 46,2–8