22. po Trojici 2007 - Poďakovanie za úrody zeme

Kázňový text: 2. Korintským 9, 6–11

Bratia a sestry,

Náš text pripomína učebnicu pre záhradkára alebo roľníka. V 19 storočí sme v literatúre i filozofii prežívali tzv. osvietenstvo. Ľudia boli príliš chudobní a nevzdelaní a tak úlohou farára bolo tiež vyučovať svojich cirkevníkov. Učil ich o hygiene, základoch slušného správania a tiež ako sa v tej dobe čo najlepšie uživiť. Z histórie vieme, že v minulosti sa ľudia živili hlavne obrábaním pôdy a chovaním dobytka, či pasením oviec či kráv.

Tento text by sa hodil do hociktorej príručky a mohol by byť použitý v kázni a mal by všetky potrebné vlastnosti. Hovorí o Bohu ako o darcovi úrody a dáva aj praktickú radu ako siať, aby bola úroda. Ako sme už povedali, v minulosti bolo možno 80 percent roľníkov a len zvyšok boli pastieri alebo remeselníci. Tým, že sme vynašli rôzne stroje, ktoré pomáhajú poľnohospodárom, ich počet sa výrazne znížil. Dnes sa živí poľnohospodárstvom len 5 percent ľudí. Ostatní sa živia buď nejakou výrobnou činnosťou a najviac ľudí sa dnes živí poskytovaním akýchkoľvek služieb. Keď si teda čítame dnes ten text, tak by mal oslovovať iba 5 percent z nás. A napriek tomu je tu ten text pre každého z nás, kto chce počúvať Boží hlas.

Zdanlivo tak ako sme hovorili v úvode hovorí tento text o siatí a žatí a o hojnosti a rozdávaní a o tom, že je to dobré pred Pánom Bohom. Tento text bol však napísaný ako uisťujúci a upozorňujúci pri peňažnej zbierke, ktorú sa ponúkli zozbierať v cirkevnom zbore v Korinte. A tak sa to teda týka aj našich zbierok tu v kostole. Kto skúpo dáva, skúpo bude aj žať. V Starom zákone sa hovorí o odvádzaní desatiny zo všetkého čo človek dostal. Teda, ak sa človeku urodilo 10 vriec obilia, jedno z nich priniesol do chrámu, kde sa nejaká časť obetovala Hospodinu a zvyšok slúžil ako živobytie pre kňazov. Takto to fungovalo pri všetkom, čím sa človek živil. Ak žili ďaleko od chrámu a Jeruzalema, mohli to svoje obetné obilie predať a priniesť do chrámovej kasy peniaze z neho. Pri takomto systéme si však každý veľmi reálne uvedomoval, že všetko čo má, je darom od Hospodina a tých 10 percent je len poďakovaním za tých zvyšných 90 ktoré si má nechať a žiť z toho. My dnes nemáme úrodu, ale máme svoj mesačný príjem. U niekoho je to dôchodok, u niekoho je to plat, u tých najmladších je to možno vreckové… Ak nám Hospodin požehnal a stará sa o nás, nie je správne mu aj v dnešnej dobe vyjadriť vďačnosť aj tým, že mu odvedieme desiatky? Na jednej strane tu máme upozornenie pri skúpom siatí a teda aj dávaní, no hneď na druhej strane tu máme aj zasľúbenie o bohatom dávaní. Iný text ktorý o tom hovorí je v Evanjeliách: Akou mierou vy meriate, takou bude aj vám namerané.

Náš dnešný text sa však dá použiť aj na iné oblasti ľudského života. Veľmi dobre je použiteľný aj na oblasť medziľudských vzťahov. Ak budeme hojne rozsievať semeno priateľstva, lásky, ochoty pomôcť či už aktívne – fyzicky, alebo nejaký darom, budeme aj hojne žať. Ak budeme vždy ochotní poskytnúť našu pomoc tomu, kto ju práve potrebuje aj nám budú ľudia ochotní pomôcť. Či už tí, ktorým sme my pomohli alebo to možno budú úplne cudzí ľudia.

Dnešným problémom číslo 1 sú medziľudské vzťahy. Každý sa akosi stará len o seba a tí druhí ho vôbec nezaujímajú. Toto badať aj v rodinách, kde rodičia nevenujú svoj čas svojim deťom ale namiesto toho sa venujú len svojim záľubám. Je to tak možno aj preto, lebo naša spoločnosť postavila osobné dobro na absolútny piedestál. Choď za vecami, po ktorých túžiš a nepozeraj pri tom ani na pravo ani na ľavo. Si jedinečný a výnimočný, zaslúžiš si nejaké prekvapenie alebo naplnenie svojich túžob. Pestuj si svoje záľuby alebo koníčka a nepozeraj na to, že tým ničíš rodinnú kasu. Bratia a sestry, žiaľ platí jedna veľká pravda: Všetko dobré si žiada obete. Ak si chcete dobre vychádzať s partnerom, musíte s ním tráviť svoj voľný čas, musíte sa s ním rozprávať… Inak sa vzdialite a budete iba dve bytosti žijúce v tom istom dome. Aj vo vzťahoch musíme veľa siať, aby sme mali úrodu. Musíme milovať, aby sme boli milovaní, musíme dávať vždy väčší kus seba aby sme vždy dostali viac.

V dnešnej dobe to znie ako bláznovstvo, aby sme prinášali dary či obete na Boží oltár či v rámci svojich blízkych. Znie to ako hlúposť dávať 10 percent zo svojich príjmov ako dar pre Pána Boha cez cirkev. Popri dnešnom individualizme je smiešna požiadavka myslieť v prvom rade na svojho partnera, deti a svojich blížnych. Je to ako keby sme vyhadzovali svoje peniaze i svoj čas a často i svoju lásku niekam von oknom. Ale nemýľme sa, bratia a sestry, Hospodin je ten, ktorý požehnáva. Hospodin je garantom dobrej žatvy. Ako je napísane: . A Boh má moc vo všetkom rozhojniť pri vás svoju milosť, aby ste vo všetkom mali vždy dostatok všetkého pre seba, aj nadbytok pre každý dobrý skutok. Hospodin má moc a chce nám vrátiť aj s úrokmi všetko čo prinášame na Jeho pomyslený oltár. Ak ide o peniaze, Hospodin sa postará aby sme nikdy netrpeli biedu. Ak ide o vzťahy do ktorých sme investovali toľko lásky, Hospodin sa postará aby sme neboli osamelí.

A teraz mi možno mnohí z vás oponujú: celý život som sa snažila pomáhať ľuďom okolo seba a mne teraz nikto nepomôže… alebo, všetko som dala svojim deťom a teraz som taká sama a ani ma neprídu pozrieť. Predsa len, skúsme sa poriadne poobzerať… Keď naozaj potrebujeme, vždy sa niekto nájde kto nám podá pomocnú ruku. Keď je nám smutno, Pán Boh nám dáva bratov a sestry s ktorými môžeme prežívať priam rodinné spoločenstvo. Vrátime sa ešte ku tomu obrazu siatia. Keď sejeme, vždy z každého semienka vzíde úroda? Myslím, že nie. Niektoré semienka sa jednoducho neujmú. Tak ani nie každý dobrý skutok, ktorý urobíme svojim blížnym nám musí byť hneď aj splatený. Ale čím viacej pomoci, lásky i času budeme siať, tým väčšia bude naša úroda.

Bratia a sestry, väčšina z vás je tu v období jesene svojho života. Teraz zbierate úrodu čo ste zasadili. Vyvstáva nám otázka, či ešte stále má nejaký zmysel rozsievať dobro medzi ľuďmi… Nuž má… Totiž to, čo ste zasiali a neprinieslo vám úrodu alebo to čo sejete teraz a úrody sa už nedočkáte… práve o tom hovorí Pán Ježiš: Ale zhromažďujte si poklady v nebi, kde ich moľ ani hrdza neničí.

Na záver našej dnešnej kázne pozrime sa na náš oltár. Vidíme tam výsledok toho, čo sme minulý rok v jeseni alebo túto jar nasadili. Pán Boh nám opäť dokázal svoju vernosť a požehnal našej úrode. Aj tieto prinesené plody sú pre nás uistením, že aj lásku, chlieb, pomoc, svoj čas či úsmev ktorý rozsievame do sŕdc svojich blížnych raz prinesú svoju úrodu. Každý kto o tom pochybuje, môže už dnes prísť a dotknúť sa dôkazov Božej starostlivosti o nás. A keď sa Hospodin stará o naše telesné blaho, o čo lepšie sa postará o našu dušu, ktorá sa na neho spolieha…

Amen.

Mgr. Miroslav Kerekréty
Duchovný správca Evanjelickej základnej školy v Rimavskej Sobote