25. po Trojici 2007

Kázňový text: Jak 4,8

Vybral som tento text, pretože veľmi úzko súvisí s touto predadventnou dobou. Aj táto posledná nedeľa po Svätej Trojici je pre nás časom prípravy, duchovnej prípravy človeka a niet lepšej rady, ako sa v túto chvíľu čo najviac priblížiť k Pánu Bohu. Viem, že tieto slova apoštola Jakuba znejú tak trošku divne. Akoby všetko záležalo na človeku. Ja sa musím dostať k Bohu čo najbližšie svojimi vlastnými silami, a potom už aj Boh bude pri mne.

Máme u nás jedno veľmi podobné príslovie, ktoré nemám rád, pretože nie je celkom pravdivé. Veľmi sa podobá tomu Jakubovmu: Priblížte sa k Bohu a On sa priblíži k vám. U nás sa hovorí: Pomôž si človeče, i Pán Boh ti pomôže. Vadí mi na tom prísloví, že hovorí: všetko závisí od človeka, od toho, čo urobí, a Pán Boh sa k tomu iba trochu pripája. A neveriaci ľudia povedia, že ani vôbec nemusí. Veď, keď si ja sám musím vždy pomôcť, tak načo mi je potom Pán Boh.

Možno, že človek, ktorý ho vymyslel, chcel iba poukázať na to, že nemáme byť leniví a čakať so založenými rukami, že všetko za nás zariadi Boh. Ale neveriaci ľudia si toto príslovie vysvetľujú po svojom. Keď si vždy musím pomôcť sám a sám som na všetky problémy života, tak načo mi je potom Boh? Tak podobne znejú aj slová apoštola Jakuba o tom, že sa máme priblížiť k Bohu a On sa priblíži k nám. My musíme konať najprv, my musíme niečo urobiť.

Ale toto je jeden veľký omyl.

Pretože takto to určite nie je. Skôr, ako sme sa narodili a prišli na tento svet, Boh konal pre nás a v prospech nás. Boh poslal svojho Syna Ježiša Krista a urobil to základné, to dôležité, bez čoho by sme nemohli dosiahnuť spasenie. Nemôžeme obísť aj ďalšie veci, ktoré nám Boh dennodenne požehnáva a dáva. A to je dôvod, prečo tento text nemôžeme chápať tak, že všetka práca je len na našich pleciach.

Skúsme sa pozrieť na slová apoštola Jakuba trochu inak. Výzva: priblížte sa k Bohu, nie je výzvou niekam cestovať, niekam ísť. Nie je to výzva prekonávať nejaké bariéry a prekážky. O to tu vôbec nejde. Priblížiť sa k Bohu, to je výzva k úprimnosti a otvorenosti voči nášmu Pánovi. Je to pozvanie k priateľstvu. Priblížte sa k Bohu, aby ste boli jeho blízky priatelia.

Byť Božím priateľom, to nie je iba tak. Ak by som sa vás teraz opýtal, či ste Božími priateľmi, asi by ste vo svojej odpovedi zaváhali. Pod pojmom priateľstvo si človek predstaví blízky vzťah, kde je pocit dôvery, úprimnosti a vzájomného poznania.

V lete sme boli v Bratislave na promóciách a išli sme okolo Milana Lasicu. Na Slovensku známa tvár, tak sa niekto automaticky pozdravil: dobrý deň. Veď toho človeka predsa poznám. Lenže to, že ho poznám ja, neznamená, že sme priatelia, a že on pozná mňa. Ak chcete povedať, že ste Boží priatelia, že ste sa priblížili k Pánu Bohu, to znamená, že vy dobre poznáte Jeho a ON určite dobre pozná vás. Vtedy ste priatelia. Je jedna veľmi dôležitá vec, ktorá, napríklad z dvoch ľudí, urobí dobrých priateľov, a tou je úprimnosť a priamosť.

Človek sa musí rozhodnúť byť k Bohu úprimný. Ak chcete mať dôvernejšie spojenie s Bohom, musíte sa naučiť s ním zdieľať všetky svoje pocity a dôverovať mu. Spomeňte si na podobenstvo o farizejovi a publikánovi, ktorí sa modlili v chráme. Pri farizejovi nebol problém iba v pýche, ale aj v neúprimnosti voči Bohu, preto táto modlitba ostala bez vypočutia. Boh vypočul síce oveľa väčšieho hriešnika ako bol farizej, ale o to úprimnejšieho.

Úprimnosť sa vzťahuje aj na naše hriechy a chyby. Medzi ľuďmi to funguje opačne. Niekedy, keď ste príliš úprimný, môže to toho druhého človeka odradiť, alebo môže mať problém s tým, že vám vaše chyby nedokáže odpustiť. Čítal som raz taký humorný výrok: Buďme k sebe úprimní, a budeme mať jeden od druhého pokoj. Áno, medzi nami ľuďmi to tak funguje. Ale pred Bohom je to niečo celkom iné. Spomeňte si na niektorých Božích priateľov.

• Napríklad taký Dávid. Žiadny dokonalý a bezchybný človek. Skôr naopak. Smilstvo, vražda, neposlúchanie Božích prorokov, a napriek tomu bol tento muž Božím priateľom.
• Jób, ktorý vo svojich vyčítavých výrokoch proti Bohu zašiel dosť ďaleko, bol tiež Božím priateľom. Neboli to dokonalí ľudia a k dokonalosti mali často až príliš ďaleko, ale, napriek všetkému, boli Božími priateľmi, a to pre jednu vec, ktorá týchto mužov spájala. Tou je úprimnosť. Povedali Bohu úplne všetko. Čo na srdci, to na jazyku. Pozrite si doma Dávidove žalmy, či Jóbove výroky. Úprimnosť pred Pánom Bohom je nadovšetko.

Viete prečo. Pretože Boh všetko vie. Niet trápnejších chvíľ v živote, ako keď pred niekým niečo skrývate a snažíte sa to zamaskovať, vyhnúť sa tomu, a on to pritom už vie. A vy sa potíte a vymýšľate, a ten druhý človek si myslí: ale trápne mi tu klameš a vymýšľaš – študenti asi vedia, o čom hovorím. U Pána Boha to platí vždy, a na sto percent. On o nás vie pravdu a je trápne, ak sa človek začne modliť a v modlitbe ďakuje, prosí, je krásne kvetnato výrečný a je ochotný priznať sa k všelijakým maličkostiam a drobnostiam, len aby sa vyhol tomu najzávažnejšiemu. Pretože sa za to hanbí a pred Bohom sa to snaží skryť. Ale, čo z toho, keď On všetko vie?

Možno sa niekedy pýtate samých seba: Znesie vôbec Pán Boh takú úprimnosť z mojej strany? Nepoloží Ho to, keď mu začnem hovoriť úplne všetko? Určite nie. Veď je Boh, On to aj tak všetko vie, ale chce, aby sme sa k tomu priznali my. Aby sme to otvorene povedali. Keď Adam a Eva zhrešili, Boh prišiel do záhrady Éden večer. Presne vedel, čo sa stalo. Napriek tomu sa pýtal: Kde ste? Nejedli ste zo stromu, z ktorého som Vám zakázal jesť? Rozmýšľam nad tým, na čo sa to pýtal, veď to všetko dobre vedel. Aj to bola skúška pre človeka, či bude ďalej klamať a podvádzať. To isté sa zopakovalo pri Kainovi. Znova otázka: Kde je tvoj brat Ábel? Aj keď Pán Boh vedel, že už je mŕtvy. Načo potom tá otázka? Dôvod je veľmi jednoduchý. Budeš už konečne človeče úprimný, alebo budeš zatĺkať a klamať?

Asi by každý rád na otázku, či je Božím priateľom, odpovedal: Áno, som. Ale nebude to vždy pravda. Bez úprimnosti z našej strany sa nikdy nepohneme ďalej. Myslím si, že Pán Boh dokáže načúvať vášnivým slovám svojich priateľov, ale nudia ho dopredu nacvičené frázy a klišé bez úprimnosti a pravdy. Aj sám Ježiš to ukázal, keď bol priateľom colníkov, hriešnikov, ale so zbožnými farizejmi, zákonníkmi a sadukajmi mal vždy nejaké spory.

Dnes nás všetkých pozývam, aby sme sa priblížili k Bohu predovšetkým úprimnosťou vo svojich modlitbách. Nemusí to byť v spoločenstve na biblických hodinách, mládeži, či doraste, kde je väčšie množstvo ľudí. Myslím predovšetkým na naše modlitby v súkromí, v našej komôrke. Neobchádzajte hriechy, ktoré sú vážne, a o ktorých dobre viete, nerozmýšľajte nad tým, či Pán Boh znesie naraz toľko vašej úprimnosti. Ak chcete, aby sa Boh priblížil k vám, priblížte sa v úprimnosti vy k nemu.

Pamätám sa, ako sa mi ešte na ZŠ podarilo v jeden deň dostať do žiackej knižky tri zle známky. Viete, chcel som byť k rodičom ohľaduplný, tri zlé správy naraz by im mohli ublížiť, tak som si to rozložil na viac dní, aby som k nim mohol oznámiť ešte aj nejakú dobrú známku. Robil som to tak častejšie, keď prišiel taký problém, ale pamätám si, že to raz nevyšlo, a ja som z toho vyšiel ako klamár, pretože sa rodičia pýtali na to, čo už vopred vedeli.

V tomto Pána Boha nevieme ušetriť. On dobre vie, keď niečo zlé urobíme a vždy vychádzame ako klamári, keď sa k tomu nevieme priznať.

AMEN

Piesne: 475, 488, 203, 647, A 89
Texty: Ab 3,3–6; 1Kor 15,22–28