2. adventná 2007

Kázňový text: Luk 3,1–6

Viete si bratia a sestry predstaviť, že by sme v dnešných časoch nepočítali roky? Každý určite vie, že náš letopočet sa počíta od narodenia Pána Ježiša Krista. Ten čas, táto udalosť je zlomovou pre celý svet a od tohto bodu všetko, čo sa týka počítania rokov, vychádza a odvíja sa.

• Ale, čo ak by sa táto udalosť nebola určila ako začiatok nášho letopočtu?
• Ako by sme asi dnes počítali roky?

V dobe, keď evanjelista Lukáš písal svoje evanjelium, náš letopočet ešte neexistoval. Roky sa udávali podľa viacerých konkrétnych vladárov, ktorí v tej dobe vládli. Vďaka tomu sa dostávame do konkrétneho časového obdobia, v ktorom začal verejne pôsobiť Ján Krstiteľ.

• 15. rok panovania cisára Tibéria
• Pontský Pilát bol vladár v Judsku
• Herodes tetrarcha v Galilei
• Filip tetrarchom krajiny Ituríjskej a Trachonitskej
• Lyzanias tetrarchom Abilény
• a veľkňazmi v tom čase boli Annáš a Kaifáš

Podľa nášho letopočtu by sme tento údaj vybavili jedným jediným číslom. Rokom 27, v ktorom Ján Krstiteľ začal kázať na púšti a volať izraelský ľud ku pokániu. Lenže vtedy sa takto roky ešte nepočítali.

Na okraj: Náš letopočet sa začal používať v roku 525 na požiadanie jedného pápeža, ho od narodenia Ježiša Krista vypočítal mních DIONYSIUS EXIGIUS. Dnes dokonca vieme, že tie jeho výpočty boli trochu mylné.

Ak by sme chceli určiť chronológiu nášho roku podľa vtedajšej doby, povedali by sme to asi takto:

• v 4. roku prezidentovania Ivana Gašparoviča, keď prezidentom v Čechách bol Václav Klaus a predsedom Slovenskej vlády bol Róbert Fico atď…..

Evanjelista Lukáš vymenovaním okolitých vladárov určil presný čas začiatku pôsobenia Jána Krstiteľa. Proroka, ktorý pripravoval cestu Pánovi Ježišovi Kristovi. Ján Krstiteľ bol veľmi zvláštny muž. Nič podrobnejšie nevieme o jeho povolaní za proroka, aj keď poznáme udalosti okolo jeho narodenia. Na púšti k nemu prehovoril Boh a on sa bez slova pustil do práce. Chodil po celom okolí Jordánu a kázal krst pokánia. Mal pripraviť cestu prichádzajúcemu Kristovi, aj keď ani presne nevedel, kto to vlastne bude. Všimnite si, aký bol Jánov postup divný.

Predstavte si, že by vás niekto v našom zbore poveril prípravou návštevy, povedzme nejakého biskupa – napr.: Sliezkej evanjelickej cirkvi. Spýtali by ste sa koľko dní tu bude a začali by ste rozmýšľať, čo treba urobiť:

• zabezpečiť ubytovanie – buď v rodine, alebo niekde v hoteli
• zabezpečiť stravu – povedzme aj u niektorých rodín
• postarať sa o nejaký zaujímavý program
• možno jeden večer divadlo, potom nejaký koncert
• v nedeľu Bohoslužby aj s nejakým vystúpením spevokolu a detí
• potom zabezpečiť nejakú kytičku
• no a samozrejme dopravu

Toto sú bežné postupy pre prípravu nejakej návštevy. Lenže Ján Krstiteľ sa ničomu takému nevenoval. Nič neobjednával, nezabezpečoval nič, čo sa týka pohostenia, stravy, programu.

On pripravoval niečo celkom iné. On pripravoval cestu. Nie však tú, po ktorej ten dôležitý hosť príde. Nezobral lopatu a motyku, aj keď prorok Izaiáš na to použil takýto obraz. Nie! On sa snažil pripraviť človeka a jeho srdce. Aby, ak príde Mesiáš, vedeli ho ľudia v pokore prijať, vedeli ho počúvať, vedeli si ho ctiť i vážiť. On doslovne pripravoval srdcia ľudí na nového človeka, na veľkú udalosť stretnutia sa s ním. Aby keď príde, boli pripravení, vedeli, čo majú robiť, ako sa majú správať a ako vyjadrovať. Toto pokladal Ján Krstiteľ za najdôležitejšiu vec. Nepripravil pre Ježiša žiadny na tú dobu honosne zariadený dom, ani žiadne kráľovské kreslo, ale pripravil ľudí tým, že urobili pokánie zo svojich hriechov, rozhodli sa prijať krst pokánia a začať žiť inak ako doteraz. Aby keď príde Mesiáš vedeli prijať jeho slová a vedeli sa k nemu prikloniť.

Ján Krstiteľ toto pri veľkom zástupe ľudí zvládol. K Jordánu za ním vyšlo skoro celé Judsko, pretože skutočne brali vážne, čo hovoril. Takto vyzerala príprava prvého adventu.

Dnes máme tiež adventný čas a z toho pre nás tiež niečo vyplýva. Poviem to veľmi jednoducho:
1. priprav seba – vyrovnaj každý chodník a každé údolie, aby cesta Pána Ježiša Krista do tvojho vnútra mohla byť priama
2. zober si na starosť v tomto advente službu Jána Krstiteľa, aby Pán Ježiš mal rovnejšiu a upravenejšiu cestu do sŕdc ľudí v tvojom okolí.

Priprav seba. Čo to vlastne znamená?

Pamätám sa na jeden problém, ktorý som vlastnou vinou urobil vo svojom predošlom zbore. Mal som z toho ohromne zlý pocit. Vyčítal som jednej rodine niečo, čo vôbec nebola pravda. Ich sa to dotklo a odišli. Ten pocit vtedy bol doslovne ako balvan, ktorý nesiete na chrbte a neviete, čo s ním. Stalo sa to v nedeľu po bohoslužbách, a tak hneď v pondelok, keď som vedel, že už budú doma z práce som sa tam vybral. Bolo to iba zopár domov, ale po tej ceste sa išlo strašne ťažko. Ospravedlnil som sa, poprosil som o odpustenie, oni to ospravedlnenie prijali a ja som išiel domov síce ešte rozklepaný, ale akoby o 30 kg ľahší.

Vyrovnať cestu a pripraviť chodníky je vlastne urobiť si poriadok vo svojom živote. Dať do poriadku spory s ľuďmi, ísť k VP a dať do poriadku aj vzťah s Bohom. Doslovne, aby sa nám žilo ľahšie.

Nie je to požehnanie:

• keď sa v kľude môžete každému pozrieť do očí,
• keď sa nemusíte skrývať pred susedom na vlastnom dvore, lebo sa s ním hádate,
• keď sa v obchode nemusíte skrývať za regály, aby ste sa s niekým nestretli.

Nie je to vyrovnanie chodníka? Nie je to vyrovnanie a uhladenie našej cesty? Ján Krstiteľ hovorí veľmi múdro: na toto je potrebné pokánie. A teraz je nato ešte čas. Ale my máme v advente ešte jednu povinnosť. Zobrať si na starosť prácu Jána Krstiteľa. Pomôcť urovnať tie cesty aj pre iných ľudí. Veľmi málo ako kresťania ukazujeme cestu zmierenia. Kresťanov mali poznať podľa toho, ako sa milujú. Lenže takáto zvesť sa o nás nešíri. A to je na škodu.

• Pomôžme rozhádaným ľuďom nájsť cestu k sebe.
• Ukážme, že nám záleží na zmierení a pochopení, že sa vieme i pokoriť, i ponížiť.
• Pripravujme ľudí na to, že ich Boh môže aj cez tento advent a potom cez Vianoce navštíviť, osloviť a prehovoriť k nim.

Ján Krstiteľ pripravoval ľudí na stretnutie s Kristom. To trvalo nejaký čas. Aj od nás sa očakáva starostlivosť a venovanie sa. Ak chcete priviesť človeka k Bohu, musíte sa mu venovať, navštevovať ho, rozprávať sa s ním o duchovných veciach. Pripravovať cestu, urovnávať chodníky, znižovať kopce a vyrovnávať to, čo je krivé.

Aj o tomto je advent. Viac sa venovať človeku ako televízii, viac času stráviť pri rozhovoroch ako za počítačom. Pripravovať cestu Pánovi znamená intenzívne pracovať na druhých, ale aj na sebe.

AMEN

Piesne: 2, 19, 21, 643, 540, A5
Texty: Iz 11,1–10; R 15,4–13