3. adventná 2007

Kázňový text: 1.Kor 4,1–2

Štvrtú kapitolu začal apoštol Pavel veľmi zvláštnou formuláciou. Písal kresťanom, ale v prvom verši odporúčal ľuďom vo svete, aby o kresťanoch rozmýšľali ako o služobníkoch Kristových a šafároch tajomstiev Božích. Mňa tu zarazilo, ako niekoho prinútim, aby si o mne myslel, že som služobník Kristov? Mohol by som mu to povedať: Rozmýšľaj o mne ako o služobníkovi Kristovom, ale nie som si istý, že ten druhý ma aj takto bude brať. Neviem, či sa to dá nejakým spôsobom prikázať.

• Povedzte si aspoň sami pre seba: Ako o vás rozmýšľajú vaši kolegovia v práci, spolužiaci v škole, ak ste na dôchodku, tak povedzme vaši susedia?
• Povedali by o vás takú charakteristiku: To je Kristov služobník?

Pavel hovorí: nech tak o vás zmýšľajú ľudia, ako o služobníkoch Kristových…

• Ale môžem ja niekoho donútiť, aby takto o mne rozmýšľal?

Prečo túto vetu Pavel napísal kresťanom a nepovedal ju niekde na námestí? Odpoveď je jednoduchá. To, čo si o mne ľudia myslia, nezávisí iba od nich. Vo veľmi veľkej miere to predsa ovplyvňujem ja. Ak sa budem správať ako služobník Kristov, tak si to ľudia všimnú a budú sa tak aj ku mne správať. Závisí to teda viac na mne, ako na tých, ktorí o mne majú tak rozmýšľať.

Darmo niekomu poviete: považuj ma za Kristovho služobníka; keď vo vašom správaní nevidel ani náznak Kristovej lásky, Kristovej služby, ani Kristovej pokory. Pavel píše: …nech ľudia o vás zmýšľajú ako o služobníkoch Kristových… Ako sa dá vzbudiť také uvažovanie o nás u druhých ľudí? A vôbec načo je to dobré?

Keď sme sa presťahovali do Obišoviec zháňali sme lekárov. Kde budeme chodiť s deťmi, kde budeme mať všeobecného lekára my. Pýtali sme sa blízkych v rodine: Nemáte nejakého dobrého doktora, kde by sme si mohli odniesť karty? A teraz počúvate odpovede: Ten je dobrý, ten je šikovný, ten zas nie je nič moc, nemám s ním dobré skúsenosti. Keď nie ste chorý, nemusíte mať ani dobrého doktora. Je úplne jedno, kde tie zdravotné karty dáte. Ale zdravý nebudete vždy a s tým musí človek počítať. Je dobré mať doktora, ktorý má dobré meno, a ľudia o ňom rozprávajú ako o odborníkovi, ktorý vie pomôcť, ktorý vie poradiť, alebo poslať zase niekde ďalej, kde vám pomôžu.

V jednej dedine na Gemeri, (bolo to už dávno) mali doktora, ktorý zo svojej ambulancie videl na cintorín. Nebol to nejaký veľký odborník. Ale vždy, keď za ním prišli ľudia a sťažovali sa ako trpia a čo ich všetko bolí, vždy ukázal rukou na cintorín a povedal: „Aj tí by ešte chceli, aby ich bolelo, ale nebolí.“

Chýr o človeku je dôležitá vec. Aj keď nie tá najpodstatnejšia, ale v zvestovaní evanjelia je ozaj dôležitá. Čo si o vás ľudia myslia, za koho vás pokladajú? Vedia o vás, že ste Kristovými služobníkmi? Alebo ani netušia, že ste veriaci?

Je to veľmi jednoduché si to overiť.

• Ak má váš kolega, či kolegyňa v práci nejaké problémy a starosti, príde sa s tým zdôveriť vám?
• Váš sused, vaša suseda sa príde k vám poradiť a porozprávať, keď si s niečím nevie rady?
• Ak nie, tak sa pýtam, prečo?

Myslím si, že veriaci človek by mal vzbudzovať dôveru. Mal by byť zodpovedný, poctivý i čestný vo svojej práci. Mal by z neho vyžarovať Kristov pokoj, rozvaha a kľud. Možno by sme nemali byť ľuďmi, ktorých chcú mať druhý na nejakej bláznivej zábave, lebo ich vieme dobre pobaviť. Ale skôr na každý vážny rozhovor a dobrú radu. Rozmýšľajú o nás ľudia, ktorí sa pohybujú v našom okolí, takto? Alebo sa radšej pôjdu porozprávať do krčmy, ako s nami?

Služobník Kristov je služobníkom ľudí. Spomeňte si na to, čo povedal Pán Ježiš učeníkom, keď im pred smrťou poumýval nohy. …aj vy ste povinný navzájom si umývať nohy. Dal som vám príklad, aby ste aj vy činili tak, ako som vám ja učinil. Alebo Ježišovo podobenstvo o poslednom súde, keď povedal: …čokoľvek ste urobili jednému z mojich najmenších, mne ste urobili.

Toto robí služobník Kristov.

Apoštol Pavel však spomína ešte ďalší znak: majú o nás zmýšľať ako o šafároch tajomstiev Božích. Šafár bol správca – väčšinou sa myslelo na správcu majetku. Bol to väčšinou chudobný človek, nemusel vlastniť veľa, ale spravoval majetok svojho pána. Mal plnú moc a plnú zodpovednosť za to, čo v podstate nebolo jeho. Zodpovedal za majetok, z ktorého raz za čas musel urobiť vyúčtovanie.

Pán Ježiš raz vo svojom podobenstve použil obraz nespravodlivého šafára, ktorý okradol svojho Pána, a Pán ho musel kvôli tomu prepustiť. Apoštol Pavel hovorí, že aj my sme Božími šafármi. Spravujeme niečo, čo nie je našim vlastníctvom, čo nám zveril do opatery a starostlivosti náš Boh a raz príde čas, keď budeme musieť vydať počet z nášho šafárenia vlastníkovi tohto majetku.

Šafárili ste už niekedy na majetku niekoho druhého? Požičali ste si už niekedy na nejaký čas niečo hodnotné a cenné? To je tiež ako šafárstvo. S cudzími vecami, ktoré potom budeme musieť vrátiť, človek väčšinou robí opatrne. Požičiate si od suseda auto a mali by ste mu ho večer vrátiť havarované, to je strašná predstava. Kým nemusíme, tak si väčšinou nič nepožičiavame. No keď si požičiame cennú vec, tak za ňu cítime aj veľkú zodpovednosť.

Viete však o tom, žeby ste spravovali niečo, čo patrí Pánu Bohu? Pavel hovorí, že sme šafármi Božích tajomstiev. Na viacerých miestach hovorí o Božom tajomstve, ktoré je zjavené a odkryté cirkvi a veriacim ľuďom. Myslel na tajomstvo evanjelia Kristovho, ktoré je zvestované každému človeku, aj pohanom. V tej dobe to bola skutočné veľká vec a bolo to doslovne tajomstvo, že sa Boh dal poznať aj pohanom, ktorí s vyvoleným Božím ľudom nemali nič spoločné. Dnes to až také tajomstvo nie je. Každý kresťan vie, že spasenie je ponúknuté každému človeku. Čo je na tom také tajomné?

Ale ja sa pýtam: vie to aj váš neveriaci kolega v práci? Vie to váš neveriaci priateľ a priateľka? Váš neveriaci spolužiak?

Nie! Napriek tomu, že žijeme v kresťanskom štáte, žije tu množstvo ľudí, ktorí o vykúpení z otroctva hriechu, o spasení, o Božej milosti nevedia vôbec nič a stále je to pre nich iba velikánske tajomstvo, ktoré im nemá kto oznámiť. Pýtate sa prečo? Lebo tí, ktorí sú správcami tajomstiev Božích, toto tajomstvo spravujú zle a namiesto toho, aby o ňom hovorili, tak o ňom mlčia.

Od šafárov sa vyžaduje, aby každý bol verný. Ale vernosť v tomto prípade nie je v mlčaní, ale vo vydávaní svedectva. Koľkým ľuďom ste teda povedali o viere v Ježiša Krista, o spasení a záchrane?

Koľkým ste odhalili tajomstvo Božej lásky?

AMEN

Piesne:16, 26, 643, 28, A7
Texty: Iz 35,1–10; Jk 5,7–10