Štedrý večer 2007

Kázňový text: Luk 2,25–32

Deti, tešíte sa na darčeky? Asi hlúpa otázka. A vy, dospelí, tešíte sa na tie chvíle pod vianočným stromčekom? Tá naša radosť je asi viac z radosti našich detí ako priamo z darčekov. Pri dospelých ľuďoch darčeky väčšinou nie sú takým prekvapením. A keďže tých peniažkov nie je veľa, tak radosť urobia i ponožky, či domáce oblečenie, kniha, alebo niečo podobné. Ale už to nie je také, ako keď sme boli deťmi. My už nekontrolujeme skrine a nehľadáme skrýše, kde by malo byť ukryté niečo pre nás.

Alebo áno? (konfirmandi mi prezradili, že už všetky darčeky našli) Aj keď sa niektorý rok stane, že nás darček od niekoho prekvapí. Ale vo väčšine prípadov poznáme rodinný rozpočet, a tak približne vieme odhadnúť, čo tam asi môže byť.

Z toho mi vyplýva len jedno, že k radosti z darčeka je potrebné prekvapenie. A pri dospelom človeku niekoho prekvapiť je už komplikovanejšie, iba že by ste nekúpili nič, ale to by veľa radosti neprinieslo.

Chcel by som vám dnešný večer, milí bratia a sestry, prečítať niekoľko veršov z Biblie z jedného skutočne radostného prekvapenia.

TEXT: Luk 2,25–32
Tak toto bolo ozaj veľké prekvapenie pre tohto starého muža, ktorý pomaličky čakal na smrť. V starobe človek nemá veľké očakávania a ani po žiadnych veľkých darčekoch netúži. Vie ho potešiť prítomnosť rodiny, detí, vnúčat, pretože veľa času je sám. A hocijaká drobnosť vie urobiť radosť, lebo je prejavom toho, že ste nezabudli, a že na nich myslíte. Simeon nebol výnimkou. Biblia píše, že bol bohabojný a spravodlivý a čakal útechu Izraela.

Keďže mal okolo osemdesiat rokov, tak zažil nadvládu Grékov nad Izraelom, ale aj to, ako Pompejus v roku 63 pred Kristom dobil Jeruzalem a židia sa dostali pod nadvládu Ríma. Neboli to veselé roky, vždy pod mocou inej veľkej ríše, nečudo, že všetci židia očakávali lepšie časy pre svoj národ. Ale už bol starý a žiadna zmena sa nerysovala, napriek tomu nestratil vieru v Boha, napriek tomu ostal spravodlivým mužom. Mohol byť príkladom pre mnohých židov dnes, pretože štát Izrael je dnes z väčšej časti ateistický. Židia stratili vieru v Boha hlavne po udalostiach druhej svetovej vojny a po genocíde, ktorú na nich páchal Hitler. Boh predsa nemôže existovať, keď niečo také dovolil? Ako sa mohol na všetko toto pozerať?

Určite aj Simeon počas svojho života zažil mnoho krívd, ktoré mohli zlomiť jeho vieru v Boha, v Božiu moc a v Jeho zasľúbenia, ale nestalo sa. Starý muž ostal verný a bohabojný. Možno preto mu Pán Boh dal dar, ktorý bol pre neho najväčším prekvapením života. Skôr ako zomrieš, budeš vidieť Spasiteľa sveta. Takýto dar nedostalo mnoho ľudí, aj keď v tom Jeruzalemskom chráme ich určite vtedy bolo viac.

Čo by ste čakali po takýchto slovách? Čo si asi musel predstavovať: Budem sedieť v chráme a za zvuku trúb vstúpi nejaký vznešený muž v nádhernom rúchu a bude sa tu tlačiť množstvo ľudí a on zamieri ku mne a podá mi ruku? Alebo ho osloví, či len sa naň pozrie? Určite to bude niečo veľkolepé. Bude to určite vznešený muž so slávnostným doprovodom.

Neviem presne povedať, čo si tento starý muž predstavoval, ani to, čo očakával. Viem len jedno, žiadne veľkolepé divadlo a veľkolepá šou sa nekonala. V jeden deň do chrámu vošli dvaja ľudia, muž a žena, s dieťaťom na rukách, ktorí prišli podľa bežného židovského zvyku na 8. deň dať obrezať malého chlapca. Určite aj podľa oblečenia bolo vidno, že sú chudobní, veď aj obeť bola iba dve hrdličky, alebo holúbätá. Na viac nemali.

Boh sa stal človekom, prišiel na zem a nič veľkolepé sa neudialo. Žiadny Jeruzalem na nohách? Nie. Keby nám prišiel na tieto bohoslužby prezident, tak sú celé Obišovce na nohách. A tu prišiel Boh a nedeje sa vôbec nič. Žiadne veľkolepé privítanie, žiadna veľkolepá šou.

A presne na to chcem dnes upriamiť vašu pozornosť.

Ja by som vás v dnešný večer chcel, bratia a sestry, pozvať na pravidelné stretanie sa s Kristom. Dnes večer nás je tu veľa a ja chcem využiť túto príležitosť, keď tu ste. Možno ste niekedy mali veľké očakávania, možno ste si predstavovali, že stretnutie s Kristom bude pompézne a silne oslovujúce, možno ste čakali, že Pán Boh bude viac konať a zasahovať do vášho života. Že byť v Božej blízkosti prinesie nejaké viditeľnejšie a mocnejšie zásahy. Že ten život s ním bude lepší a krajší, ale nič z toho sa nestalo. Namiesto toho len každú nedeľu prichádzať sem, spievať pomalé piesne, vstávať a sadať, počúvať biblické texty, ktorým nerozumiete a sledovať farára, ktorý vždy hovorí aspoň 15 minút a stále hľadá niečo zlé vo vašom živote, na čo by upozorňoval a čo vám vytýkal – to vôbec nie je stretnutie, aké ste očakávali.

Viem, že toto je pre mnohých sklamaním.

• Počúvať o mocnom Bohu, ale v každodennom živote jeho moc nevidieť?
• Počúvať o veľkých zázrakoch, ale v živote bojovať s krutou realitou a sám?
• Počúvať o uzdravovaniach, ale trápiť sa s chorobou, s bolesťami, s liekmi a v posteli? A nikdy taký zázrak nevidieť?

Ale stretnutie s Kristom je väčšinou také obyčajné, také nezázračné, také jednoduché. Také obyčajné, ako ho mal tento starý muž. Napriek tomu mu to stretnutie prinieslo veľké požehnanie.

Stretnutie s Kristom dnes je predovšetkým stretnutie s Jeho slovom, ktoré radí človeku ako žiť. Áno, nie je to pompézne, nie je to slávnostné, ani stále s vyzdobeným stromčekom a s programom detí. Skôr také obyčajné, možno niekedy aj nudné, ale predsa je to stretnutie človeka s Bohom. Lebo povedal, že kde sa dvaja, alebo traja zídu v jeho mene, tam bude uprostred nich.

Simeona potešilo aj to jednoduché, až nenápadné stretnutie, aj bez nejakej zvláštnej pozornosti. Aj tak sa mu dostalo väčšej milosti, ako očakával. Mohol malého Ježiša zobrať na svoje ruky a vyhlásiť: môžem teraz už v pokoji zomrieť, lebo moje oči videli Tvoje spasenie.

A to je tá druhá vec, ktorú vám v dnešný deň chcem ešte ponúknuť. Tou je pokoj. Pokoj, ktorý Ježiš na túto zem priniesol, a ktorý ponúka človeku, aby si ho mohol zobrať. Pokoj a zmierenie s Bohom, pokoj, ktorý človek potrebuje pre svoje vnútro a do svojho srdca. Pokoj, ktorý má človek nielen cez Vianoce, ale môže ho mať každý deň. A je to aj pokoj pre ťažké a komplikované časy, ktoré ešte sú pred nami. Simeona čakala smrť. Je niečo ťažšie a komplikovanejšie? Napriek tomu vyhlásil, že môže v pokoji zomrieť.

Pozývam Vás teda do nášho spoločenstva, nedokonalých a hriešnych ľudí, ktorí sa pravidelne stretávajú so svojim Pánom a Spasiteľom Ježišom Kristom.

• Ktorí počúvajú Jeho slovo a snažia sa niečo vo svojom živote zmeniť a napraviť.
• Ktorí sa snažia bojovať so svojimi hriechmi a zlozvykmi, aj keď sa musíme priznať, že nie vždy sa nám to darí. Vieme síce, čo je dobré, ale aj pri nás platí, že nemáme niekedy dosť síl vykonať to. Ale snažíme sa.

Poviem to v mene všetkých, pozývame vás na každú nedeľu do obyčajného spoločenstva bez veľkých zázrakov a pompézností, ale predsa spoločenstva, ktoré môže aj vám priniesť vnútorný pokoj a radosť zo zmierenia s Bohom.

AMEN

Piesne: 2, 19, 21, 643, 540, A5
Texty: Iz 9,1–7; Ž 96; Tit 2,11–14; L 2,1–14