1. slávnosť vianočná 2007

Kázňový text: J 1,1–5, 10–12

Tento týždeň som jeden večer prepínal programy v televízii a zastal som na udalosti, ktorá ma hneď zaujala. Boli to zábery z vrtuľníka, ktoré zachytávali nejakých dvoch mužov, ktorí utekali pred políciou v aute, potom nezvládli v zákrute riadenie a nabúrali do protiidúceho auta. Jeden z tých mužov po havárii hneď vyskočil a začal utekať. Bol práve na moste, tak prišiel k okraju a z veľkej výšky zoskočil. Nepolámal sa. Vstal a utekal ďalej.

Nakoniec ho polícia zastavila na poli. Pred vrtuľníkom už nemal šancu. Komentátor k tomu dodal: a pozrime si to ešte raz; dávali to znovu a znovu. Keď som na to prepol, hneď ma to zaujalo a dopozeral som to až do konca.

Filmy dnes divákov už nudia. Reálny život s tým, čo prináša, je ešte zaujímavejší a atraktívnejší, ale iba niektoré časti. Ťažko dnes môžete chcieť, aby v správach, alebo celkovo v televízii odvysielali niečo príjemné. Povedzme, keď sa niečo pripraví pre starších ľudí, alebo nejaké podujatie pre deti. Životný príbeh nejakej rodiny, ktorá žije vo vzájomnej láske a porozumení. To dnes nikoho nezaujíma. Ale keby niekto niekoho zabil, havarovalo by nejaké auto, niečo by vybuchlo, či zhorelo, alebo sa stal nejaký vážny úraz, to hej. To by prišli aj z Markízy, aj z Jojky. To je pre diváka zaujímavé. To chceme vidieť, o tom chceme byť informovaní.

Ale je toho už tak veľa, že pomaly sme z toho unavení a otrávení. Naše vnemy vďaka tomu, že toho toľko vidíme sú už úplne ubité a máločo nás vie prebudiť z takej našej letargie.

Denne prijmeme toľko všelijakých informácií, že ich nemáme šancu spracovať, ani si ich nejako usporiadať. Nehovoriac o tom, že by k nim mal človek zaujať nejaký postoj, niečo s tou informáciou urobiť.

Nedávno uzavreli výbuch v Nováckych baniach, zdá sa, že to bolo tak dávno, že je to už skoro nepodstatné, pretože sa udiali ďalšie a ďalšie veci. Nejaké spadnuté lietadlo pri letisku v Bratislave a v ňom traja mŕtvy ľudia. To už je informácia, ktorá vletí jedným uchom dnu a druhým von. Človek to vyhadzuje, akoby si upratoval svoju mailovú poštu v počítači.

A do takéhoto prílivu informácií príde správa, že sú Vianoce. Ako to náš rozum spracuje?

• Najprv, čo musím do Vianoc stihnúť v práci, pretože všade bude zhon a nikto už nebude poriadne robiť.
• Potom, čo všetko ešte musím kúpiť.
• Čo všetko ešte treba pripraviť.

Na Štedrý večer rýchlo do kostola, lebo je nátresk. Dnes ešte sviatočné poobedie a zajtra večer je po sviatkoch. Jeden mesiac sa v strese pripravujeme na tri dni a tie ubehnú tak rýchlo, že si nestihneme ani oddýchnuť. Potom to len vyhodíme z hlavy a pokračujeme ďalej. Všetko treba robiť v tempe. Nemôžeme všetko uchovávať v hlave, veď informácií je čoraz viac.

Toto je dnes úplne bežný postup. Lenže to, čo sa na Vianoce stalo, nie je iba obyčajná informácia o tom, že sa narodilo nejaké dieťa menom Ježiš. Ak by bol Ježiš iba obyčajným človekom, tak túto správu by sme mohli prejsť tak, ako keď vyjde nejaký nový model škodovky. Lenže Vianočná správa takouto informáciou nie je. To, že sa narodil Pán Ježiš Kristus je správa, ktorá vyžaduje nejaký váš postoj, vašu reakciu. Bez ohľadu na to ako zareagujete, čo urobíte, či neurobíte, je to vaša reakcia. A je to životne dôležité. Vypočujte si teda informáciu nie síce z TASR, nie je z dneška, ani zo včerajška. Je to trošku staršia správa, ale je veľmi dôležitá. Evanjelista Ján píše:

TEXT: J 1,1–5, 10–12

Evanjelista Ján začal svoje Evanjelium ako nejakú zašifrovanú hádanku: Na počiatku bolo Slovo a to slovo bolo u Boha a Boh bol to Slovo. A potom píše ďalej: ….to Slovo stalo sa telom, prebývalo medzi nami, a my hľadeli sme na Jeho slávu ako na slávu jednorodeného od Otca, bolo plné milosti a pravdy. Možno to znelo dosť zložito a komplikovane. Teológovia a filozofi sa aspoň majú v čom vŕtať. Ale veľmi jednoducho sa to dá povedať aj tak, že Boh sa ponížil a stal sa človekom. Boh zobral na seba podobu človeka a prišiel na zem. No a táto udalosť očakáva našu reakciu.

Ak to zoberiete tak, ako každú inú správu v televíznych novinách, je to tiež reakcia. Je to váš postoj a je veľavravný, ale myslím si, že nedostačujúci. Boh s tým dokonca počíta. Do svojho vlastného prišiel, ale jeho vlastní ho neprijali. Tento svet vznikol vďaka Kristovi.

• On bol tým Slovom, ktorým Boh stvoril nebo a zem.
• On bol ten Život, ktorý rozhýbal prach, z ktorého sme stvorení.

A On vie, že budú takí, pre ktorých táto udalosť absolútne nič neznamená. Zaevidujú to a potom to pustia von z hlavy, lebo si myslia, že sa ich to nijako nedotýka. Ale Pán Boh vie, že budú aj takí ľudia, ktorí ho prijali a stali sa dietkami Božími. A tá udalosť poznačila celý ich život.
Boh sa stal človekom – zaujíma vás to?
Myslíte si, že o tom potrebujete niečo vedieť?
Počas Vianoc sú naše kostoly plné (plnšie), ale to neznamená, že pre všetkých je táto informácia dôležitá. Pre niekoho je to iba akási nutná povinnosť vyplývajúca z rôznych tradícií, nič viac.

Lenže Jánova správa hovorí o tom, že s narodením Ježiša Krista prišiel život a svetlo, ktoré svieti v tme tohto sveta. Že je to svetlo, ktoré potrebujeme k životu. Len ako vysvetliť ľuďom, že ho potrebujeme, nielen cez Vianoce, nielen preto, aby sme mohli deťom povedať, že darčeky priniesol Ježiško? Predstavte si, žeby nejaký vedci objavili liek, ktorý pomôže liečiť, alebo aspoň vie zastaviť rakovinu. Bola by to perfektná správa. Ale iný by bol postoj ľudí zdravých, pre ktorých by táto informácia bola iba informáciou o novom produkte v medicínskom priemysle, a inak by túto informáciu prijali ľudia chorí na rakovinu. Pre nich by to bola správa o živote a záchrane.

Správa o tom, že svetlo prišlo na svet, že Boh sa stal človekom, je správou, ktorá je o živote a záchrane každého človeka. Preto je radostnou, preto sa z nej v našich zhromaždeniach tešíme. Ale smutné je to, že stále si mnohí myslia, že Ježiša nepotrebujú.

Istý farmár niekde v Amerike vyvesil na okraji svojho pozemku nápis:

• Túto zem dostane zadarmo ten, kto je úplne spokojný.

Okolo išiel bohatý človek, a keď si to prečítal, šiel ku vlastníkovi pozemku a hovorí mu:

• Nárokujem si na tento pozemok. Som bohatý, mám všetko, čo potrebujem, som úplne spokojný človek.
• Si úplne spokojný? Opýtal sa farmár.
• Som, – odpovedal
• Keď si úplne spokojný s tým, čo máš, hovoríš, že nič nepotrebuješ, prečo sa potom uchádzaš o tento pozemok?
• Muž zrazu ostal mlčky stáť a potom odišiel.

Žijeme vo svete, v ktorom sa nám zdá, že sme spokojní, že nič nepotrebujeme. Ani Ježiša Krista. Zdá sa nám, že máme všetko, ale v konečnom dôsledku sme ako ten muž z príbehu. Vždy ešte niečo chceme, a vždy nám v tomto svete niečo chýba. K tomu, aby človek mohol povedať, že má všetko, nepotrebujeme byť milionárom. V skutočnosti potrebujeme toho, ktorý by nám svietil v tme. A tým svetlom je Ježiš Kristus, v ňom je život a ten život je svetlom pre ľudí.

Nedovoľte, aby správa o príchode Boha na svet bola pre vás počas týchto Vianoc nepodstatnou informáciou, ktorá vo vás nezanechá žiadnu odozvu. Ale myslite na to, že to bol spôsob, ako sa Boh čo najviac priblížil k vám. Porozmýšľajte nad tým, ako by ste sa vy mohli priblížiť k nemu.

AMEN

Piesne: 40, 34,1, 48, 35, 53, A14
Texty: Iz 9,1–7; Ž 96; Tit 2,11–14; L 2,1–14