1. po Zjavení 2008

Kázňový text: Luk 3,15–16

Dnešný deň sa, bratia a sestry, vrátime ešte k mužovi, ktorý je skôr spojený s adventom ako s udalosťami po Vianociach, ale porovnaním diela Pána Ježiša a Jána Krstiteľa zbadáme, aký veľký rozdiel je medzi dobou pred Kristom a po Kristovi.

O veľkosti Jána Krstiteľa, proroka, ktorý pripravoval cestu Pánovi, nemusíme veľa hovoriť. Bol to človek, ktorý mohol dať veľa svojím súčasníkom. Pripravoval ich na príchod Mesiáša, dával im možnosť nanovo začať žiť. Dal im možnosť zmazať ich minulosť a začať žiť lepšie. Hovoril o tom, že aj bez tradičných obetí zvierat môžu urobiť pokánie zo svojich hriechov a zmyť ich zo seba, práve tým, že vstúpia do rieky Jordán a ponoria sa do vody a všetka špina ich doterajšieho života zmizne. To sú hodnotné a veľké veci.

Dnes si ľudia pri rôznych svojich predsavzatiach hovoria niečo podobné. Otáčajú list a začínajú novú etapu svojho života. Každý z nás už určite niečo také urobil. Len nedávno novoročné predsavzatia – o čom sú?

• Nie o tom, že chceme začať od znova?
• Že chceme obrátiť list a začať na čistej strane bez škrtancov a machúľ?

Keď je náš život ako nejaký popísaný zošit, ktorý píšeme od narodenia po smrť, koľko škrtaníc v ňom musí byť. Každá chyba, každé zlé rozhodnutie, všelijaké chyby a omyly.

Nebolo by perfektné mať možnosť toto vymazať, alebo zobrať a vytrhnúť stranu a začať odznova na čistej? A presne toto ponúkol Ján ľuďom vo svojej dobe. Človeče môžeš urobiť korektúru. Nečudo, že bolo veľa tých, ktorí to urobiť chceli a aj urobili, pretože na tú dobu to bolo niečo nové, niečo prelomové, čo doteraz nikdy nepočuli. Áno, existoval kult obetí za hriechy ľudí, ale už starozmluvní proroci písali, že Pán Boh je už sýti tých neúprimných obetí a zápalné obete už nežiada.

Za Jánom prišli s takouto túžbou aj ľudia, ktorí mali na tú dobu dosť problematické povolanie.

• Colníci, ktorí slúžili Rímskej ríši, sa pýtali: A my čo máme robiť? Ako môžeme v tej svojej práci vytrhnúť list a začať odznova, keď vlastne slúžime okupantom? Ján radí, aj tu sa dá začať inak. Nevyberajte odteraz viac ako treba. Neokrádajte ľudí, aj keď to vaše povolanie je také, aké je.
• Vojaci, ich povolaním bolo nielen chrániť, ale aj zabíjať, brať ľuďom život. I tu sa dá začať odznova? Nevedeli si to predstaviť. Ján Krstiteľ hovorí: Pristaňte na svojom žolde, buďte spokojní s tým, čo máte. Aj vy môžete vytrhnúť strany a krstom vo vode začať odznova.

Človek môže začať odznova, to je pravda, ale vždy sa nejaké machule objavia nanovo, a čo potom s nimi? Naše novoročné predsavzatia väčšinou končia v januári, mnohé sa nedožijú ani druhého mesiaca v roku. A ja môžem kľudne povedať, že všetkým tým, ktorí vtedy počuli Jána Krstiteľa, dali sa pokrstiť v rieke Jordán a začali odznova, sa pritrafili veci z toho starého života. Možno niekomu menej, niekomu viac, ale takto to v tých našich životoch je.

Ján však hovorí: Ja vás krstím vodou – to je krátkodobé riešenie. To je, ako keď vám v dome niekde v múre praskne staré vodovodné potrubie a niekto vám ho ako-tak zapláta na nejaký krátky čas… ale príde niekto, kto tento opakujúci sa problém dá konečne do poriadku a dorieši tie neprestajné poruchy, ktoré stále vyskakujú. Ja som vás krstil vodou – to je len nedokonalé reparovanie, ale Ježiš, ten, ktorý príde po mne, vás bude krstiť Duchom Svätým a ohňom.

Ján teda avizoval, že to, čo prinesie Mesiáš po ňom, bude svojou kvalitou neporovnateľne lepšie. Bude to nielen oprava nejakej poruchy na krátku dobu, nie iba reparovanie, krst Ježiša Krista bude generálnou opravou človeka. A tu sme vlastne pri rozdiele medzi Jánovým a Ježišovým krstom. Jánov krst je krst vodou, Ježišov je krst Duchom Svätým a ohňom.

Akým krstom sme teda boli pokrstení my? Krstom pokánia na odpustenie hriechov – krátkodobou reparáciou, alebo je to už krst, ktorý je kvalitou úplne niečím novým? Boli ste pokrstení Duchom Svätým? Pamätá si niekto svoj vlastný krst? Keď sme boli pokrstení ako deti ešte v perinke, tak s tou spomienkou na túto udalosť to bude asi problematickejšie.

Ale teraz už vážne: Sme pokrstení krstom Jánovým alebo krstom Ježiša Krista? Krstom Ježišovým! A máte na to aj nejaký dôkaz? Pán Ježiš pri vstúpení na nebesá svojím učeníkom povedal:

Daná mi je všetka moc na nebi i na zemi, choďte teda a čiňte mi učeníkmi všetky národy, krstiac ich v meno Boha Otca, Syna i Ducha Svätého….…

Boli sme teda pokrstení Ježišovým krstom, boli sme pokrstení Duchom Svätým a ohňom, aj keď to bolo vodou. Ona však je iba viditeľným znakom niečoho, čo sa udialo v duchovnej rovine. Niečoho, čo naše oči nezachytili. My vidíme pri krste iba to, že farár trikrát poleje hlavu dieťaťa, alebo aj staršieho človeka. Ale to je chvíľa, keď z duchovného pohľadu sa človek stáva dieťaťom Božím. Sme nositeľmi Kristovho mena, patríme od tej chvíle do Božej rodiny, sme chrámom Ducha Svätého a Duch Boží prebýva v nás. To nie je pri tom krste našimi očami vidno. Ale toto už nie je oprava prasknutého potrubia. Obrazne povedané: To staré je vymenené za úplne nové. Ľudia v dobe Jána Krstiteľa sa krstom pokánia chceli čo najviac priblížiť Bohu, dostať sa k nemu a vyvíjali mnoho úsilia, aby sa na Mesiášov príchod pripravili. My to máme oveľa jednoduchšie. Krstom si nás Boh poznačil krížom a povedal: TOTO JE MOJA RODINA? TOTO JE MOJE DIŤA.

V niektorých krajinách to dávnejšie bolo tak, že rodičia, ktorí si chceli adoptovať dieťa z detského domova, si to vyvolené dieťa zobrali na skúšku domov. A ono sa muselo za ten čas snažiť, aby ho tá rodina prijala za svojho, správať sa dobre, počúvať, aby ho rodina nevrátila späť. Toto už my robiť nemusíme. Krstom sme sa stali vlastnými. Nie sme adoptovaní, sme Boží. Nemusíme sa líškať a vtierať do priazne. Toto za nás Boh raz a navždy vyriešil.

Ale ešte nič nie je vyhraté. Určite sa ľahšie odpúšťa vlastnému dieťaťu ako cudziemu a v tom je tá Božia milosť voči nám a našim hriechom oveľa väčšia. Pán Boh tie naše hriechy hodnotí inak. Zhrešil, ale je to moje dieťa. Patrí mne. A to je zatiaľ iba 1. časť. Byť pokrstený Duchom Svätým. Nezabudnite, že je tam aj to druhé slovo: …sme pokrstení aj ohňom. Obraz ohňa sa v Biblii často používa. Oheň je obrazom skúšky, oheň sa používa na čistenie niektorých vzácnych kovov, ale oheň je aj obrazom súdu. Ak nás Pán Boh pokrstil ohňom – to znamená, že má právo na naše životy. Má plné právo ich skúšať, má plné právo čistiť ich, má plne právo ich súdiť a trestať.

Učím v škole náboženstvo a učím aj vlastného syna. Deti veľmi dobre vedia, že ich nemôžem vyfackať, keď vystrájajú, ani nijako extra prísne trestať. Sú cudzie, ale vlastného syna ako otec môžem. Mám na to plné právo.

Boli sme pokrstení Duchom Svätým a ohňom. Dostali sme výsadu byť Božími deťmi, ale zároveň sme dali svoj život Bohu, a tým sme mu dali plné právo na to, aby nás vychovával, očisťoval i súdil, ale nie na konci, my sme mu dali právo, aby to robil priebežne počas nášho života. Preto na jednom mieste Božie slovo píše, že ten kto verí v Syna Božieho nebude súdený, ale prejde zo smrti do života. Práve ten oheň skúšok, cez ktorý počas života prechádzame, na ktorý sa i často sťažujeme, nám pomôže vyhnúť sa tomu súdu poslednému. Musím však dodať, že tým, že sme pokrstení Duchom Svätým a ohňom, nie je všetko vyhraté. Vždy platí: Kto uverí a pokrstí sa, bude spasený.

AMEN

Piesne: 245, 62, 36, 647, A17
Texty: Iz 42,1–7; Sk 10,34–38; Ž 1,1–6; Mt 3,13–17